Pád Donbasu by bol pre Kyjev katastrofou. Prečo chce Putin najcennejší ukrajinský región?

KYJEV / DONECK/ LUHANSK / Moskva sa o dobytie Donbasu na východe Ukrajiny usiluje už od roku 2014 a od roku 2022 má jeho územie aj zakotvené vo svojej ústave. Región je ale dôležitý aj pre Ukrajinu. A to nielen kvôli nerastnému bohatstvu, ale aj z vojenského hľadiska.

Hoci Rusko územie Donbasu kompletne neovláda, považuje ho za svoje a jeho zisk je jednou z najdôležitejších podmienok ruského prezidenta Vladimira Putina pri vyjednávaní o možnom prímerí či o ukončení vojny na Ukrajine.

Keď sa vo februári 2022 začala plnoformátová vojna na Ukrajine, Putin sníval, že ju za pár dní ovládne celú. No nestalo sa tak. Súčasné ruské útoky sa preto sústredia len na úseky frontu na Donbase. Putin dobre vie prečo. Región je bohatý na obrovské ložiská uhlia, železnej rudy a ďalších rôznych druhov nerastov a minerálov.

Majú ho v ústave, fyzicky ho neovládajú

Snahy o obsadenie časti Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré boli pod kontrolou Kyjeva, začali ešte v roku 2014, kedy v oboch oblastiach vznikli nepokoje proti vtedajšej ukrajinskej vláde. Napomáhali im aj ruskí vojaci, ktorí ale operovali bez vojenských insígnií, nebolo teda jasné, že sú tam na rozkaz Moskvy. Až neskôr Putin uznal, že „zelení mužíčkovia“ sú skutočne ruskí vojaci. Neskôr vznikli Donecká a Luhanská ľudová republika.

Rusko vznik oboch republík uznalo začiatkom roku 2022 a nadviazalo s nimi diplomatické styky. Po začiatku vojny na Ukrajine boli obe republiky spolu s Chersonskou a Záporožskou oblasťou vyhlásené za súčasť Ruska na základe referenda. A to aj napriek tomu, že Moskva vtedy nekontrolovala celé deklarované územia. Referendum, pochopiteľne, väčšina krajín OSN odmietla uznať.

V súčasnosti ruská armáda okupuje celú Luhanskú oblasť, tej Doneckej okupuje približne 70 percent územia. Tempom, akým sa jej darí ďalšie územia obsadzovať, by obsadenie celej oblasti trvalo niekoľko ďalších rokov.

Región plný nerastného bohatstva

Putin anexiu území obhajuje tým, že je na nich utláčaná ruská menšina, neposkytuje o tom ale konkrétne dôkazy. Faktom je, že na celom Donbase je približne 38 percent jej obyvateľov boli pred vojnou etnickí Rusi, Ukrajincov je 57 percent. Aj napriek tomu je prevládajúcim jazykom ruština.

Región Donbasu bol významný už v časoch Sovietskeho zväzu. Sústredených je tu ohromné množstvo uhoľných baní, ktoré vyťažené uhlie používajú nielen na výrobu elektriny pre takmer celú Ukrajinu, ale aj tamojšie oceliarne a iné podniky ťažkého strojárstva.

Donbas je okrem toho bohatý aj na ložiská zemného plynu a ďalších vzácnych minerálov, akými sú napríklad lítium, tantal, cézium, stroncium, ktoré majú využitie nielen vo výrobe zelenej energie, ale aj vo vojenskom priemysle.

Donbas ako obranný val

„Kontrola nad Donbasom dáva Rusku masívnu ekonomickú a vojenskú výhodu. Nie je to len o nerastných zdrojoch. Región je akousi pevnosťou, ktorú si Ukrajina počas rokov vybudovala. Ak Donbas padne, ruské vojská sa tak ľahšie dostanú hlbšie do ďalších ukrajinských území,“ hovorí Elina Beketová z Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA).

Práve preto sa Kyjev nechcel vzdať Donbasu zadarmo a jeho obrana si od začiatku konfliktu vyžiadala tisíce životov. Príkladom tuhého odporu v prvých mesiacoch plnoformátovej vojny proti Ukrajine od februára 2022 sa stalo mesto Mariupoľ na pobreží Azovského mora. Mesto bolo od prvého dňa vojny pod masívnymi útokmi po zemi aj zo vzduchu. Symbolom odporu boli aj boje o oceliareň Azovstal, v ktorej sa pre ruským bombardovaním a ostreľovaním okrem vojakov skrývali aj stovky civilistov. Vojaci boli napokon nútení sa vzdať.

Ruská propaganda v dobytom ukrajinskom meste Luhansk

TASR/AP

​

Mariupoľ sa stal nástrojom Moskvy, pomocou ktorého chcel Putin prezentovať, že sa o obyvateľov dobytých území dokáže postarať. Boli obnovené vojnou zničené budovy, postavili sa nové paneláky pre miestnych obyvateľov a vynovená bola aj námorná škola a miestne divadlo, ktoré Rusi zbombardovali aj napriek tomu, že sa tam ukrývali deti.
Oceliareň Azovstal má byť úplne zrovnaná so zemou a na jej mieste má vyrásť voľnočasová zóna a ďalšie podniky majú časom obnoviť svoju prevádzku. Mesto navštívil aj sám Putin. Podľa miestnych obyvateľov sú ale nové stavby v meste nekvalitné a celé mesto slúži len ako Potemkinova dedina, na ktorej chce Rusko demonštrovať, že obsadené územia dokáže obnoviť.

Vzdanie sa by bolo vlastizradou

Strata Donbasu by predstavovala stratu dôležitých ukrajinských opevnení v okolí Slovianska, Kramatorska, Družkivky a Kosťantynivky. Rusom by sa tak otvorila jednoduchá cesta k Dnipru či k Záporožiu na juhu, alebo k Charkovu na sever od hraníc Donbasu.

Ukrajinské vedenie zatiaľ odmieta, že by sa chcelo celej oblasti Donbasu vzdať. Navyše ukrajinská ústava ani darovanie územia neumožňuje. „Ak by sa ale Volodymyr Zelenskyj vzdal územia Donbasu, nešlo by len o porušenie ústavy, ale malo by to v sebe prvky vlastizrady,“ domnieva sa Volodymyr Ariev, politik a člen ukrajinského parlamentu.

Podobného názoru sú aj historici. „Donbas je ukrajinským územím. Jeho obyvatelia, a najmä baníci, zohrali navyše významnú úlohu v posilňovaní identity Ukrajiny,“ konštatuje ukrajinský historik a publicista Jaroslav Hrycak. Dodáva tiež, že z regiónu pochádza množstvo historicky významných básnikov, politikov či disidentov.

​