Summit Trumpa so Zelenským a európskymi lídrami v centre pozornosti

BRATISLAVA / Významné stretnutie za účasti prezidentov Trumpa a Zelenského, ako aj európskych lídrov, prinieslo nové momenty do hľadania riešenia ukrajinskej krízy. Aký bol jeho výsledok a akú rolu v ňom zohrali jednotliví aktéri? Politológ Branislav Kováčik z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici analyzuje dynamiku rokovaní a možné scenáre budúceho vývoja.

Zelenského krok vpred alebo nenaplnené očakávania?

Summit Donalda Trumpa s Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami vyvolával pred svojím konaním veľké očakávania. Ako ho však hodnotiť? Bol to významný krok vpred, ako tvrdí prezident Zelenskij, alebo stretnutie nenaplnilo pôvodné predstavy?

Kováčik zdôrazňuje, že dynamika, ktorú priniesol do procesu americký prezident, je nepopierateľná. Hodnotenia bilaterálneho samitu Trump-Putin boli síce skeptické, no európski lídri rýchlo pochopili dôležitosť stretnutia Trumpa so Zelenským, aby sa ukrajinský prezident neocitol pod tlakom a nebol donútený k nevýhodnej dohode.

Európski lídri ako opora Zelenského

Úloha európskych lídrov bola kľúčová. "Potrebovali sa za každú cenu vyhnúť vzájomnej konfrontácii medzi americkým a ukrajinským prezidentom," vysvetľuje Kováčik. Ich prítomnosť bola dôležitá aj preto, aby podporili pozíciu Zelenského a prezentovali jednotný postoj Európskej únie. Lídri EÚ prerušili svoj program a narýchlo zorganizovali stretnutie, čo svedčí o vážnosti situácie. Macron zdôraznil, že dohoda nesmie byť kapituláciou, britský premiér hovoril o dlhodobo udržateľnom riešení a Zelenskij pripustil, že otázka územných ústupkov je predmetom rokovaní s Putinom.

Aktivita na strane Ruska?

Trumpov telefonát s Putinom počas summitu naznačuje prenesenie aktivity na ruskú stranu. Kováčik však upozorňuje, že ak Rusko odmietne trojstranné stretnutie, bude považované za stranu, ktorá sa nechce dohodnúť. Kancelár Merz podmienil rokovania zastavením bojov, čo je dlhodobá požiadavka Ukrajiny. Rusko sa však obáva, že by Ukrajina tento čas využila na vylepšenie svojich pozícií.

Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu

USA by mohli ponúknuť Ukrajine dohodu o vzájomnej obrannej spolupráci v spolupráci s európskymi štátmi, no Kováčik upozorňuje na diametrálne odlišný postoj Ruska. Rusko žiada demilitarizáciu Ukrajiny, zatiaľ čo Ukrajina a jej spojenci chcú silnú a dobre vyzbrojenú armádu, ktorá by slúžila ako odstrašujúci prvok pre prípadný ruský útok. Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu by mali byť súčasťou akejkoľvek mierovej dohody.

Trump a Putin: Nadštandardný vzťah alebo lichotenie?

Kováčik naznačuje, že Trump zrejme úprimne verí vo svoj nadštandardný vzťah s Putinom. Trump tiež rád zdôrazňuje, že keby bol on prezidentom, ku konfliktu by nedošlo. Motiváciou pre organizovanie mierových rokovaní môže byť aj snaha získať Nobelovu cenu za mier.

Skepticizmus európskych lídrov

Fínsky prezident Stubb a francúzsky prezident Macron vyjadrili skepticizmus voči Putinovej ochote pristúpiť na mier a dohodnuté podmienky. Vychádzajú zo svojich osobných skúseností a nedôvery voči ruskému prezidentovi.

Čo vybavili európski lídri pre bezpečnosť Európy?

Európski lídri na stretnutí predovšetkým zabránili tomu, aby Rusko získalo všetko, čo pôvodne žiadalo. Prezentovali jednotný postoj ku konfliktu na Ukrajine a poskytli Zelenskému silnú podporu. Takisto jednoznačne podporili pozíciu Ukrajiny v kontexte prípadných územných strát.

Obchodný rozmer summitu

Ukrajina vyhlásila, že kúpi od USA zbrane za 90 miliárd dolárov ako súčasť bezpečnostných záruk. Pre Trumpa mal teda summit aj obchodný rozmer. Trump pristúpil k tomu, že zbraňové systémy poskytnú, ale budú ich platiť štáty EÚ a NATO.

Územné požiadavky Ruska

O územných požiadavkách Ruska sa ešte len bude rokovať. Ukrajina neovláda žiadne územie Ruska, ktoré by mohla vymeniť. Otázka Donbasu je pre Rusko veľmi dôležitá kvôli nerastnému bohatstvu.

Rokovania bez prímeria?

Napriek pokračujúcim bojom môžu mierové rokovania za jedným stolom pokračovať aj bez prímeria, ak je tam záujem na obidvoch stranách, hovorí Kováčik. Záverom možno konštatovať, že summit priniesol nové impulzy do hľadania riešenia ukrajinskej krízy. Zostáva otázkou, či sa podarí dosiahnuť trvalý mier a akú úlohu v tom zohrajú jednotliví aktéri.