„Ušli mäsiarom a išli domov.“ Virálny príbeh 7 psov z Číny má nečakané rozuzlenie
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Sedem psov na úteku pred mäsiarmi
PEKING / Video skupiny siedmich psov, ktorí kráčali popri ceste neďaleko čínskeho mesta Changchun v provincii Jilin a napokon sa po približne 17 kilometroch vrátili domov, obletelo čínsky internet aj zahraničné médiá. Kým ochrancovia zvierat sú presvedčení, že psy unikli z dodávky smerujúcej na nelegálny trh s psím mäsom, úrady aj štátne médiá to rázne popierajú a tvrdia, že išlo len o zatúlanú svorku.
V polovici marca sa na čínskych sociálnych sieťach objavilo video zachytávajúce skupinu siedmich psov rôznych plemien, ktorí celkom pokojne kráčajú po ceste pri Changchune, hlavnom meste provincie Jilin na severovýchode Číny. Zábery ukazujú labradora, zlatého retrievera, nemeckého ovčiaka, pekinského palácového psíka aj corgiho, ktorý podľa médií pôsobí ako neformálny vodca skupiny. Skupinu by pokojne vystihlo príslovie „každý pes iná dedina“, nejde však o typických túlavých psov – všetci vyzerajú upravene a zreteľne sú navyknutí na ľudí.
Portál The Guardian aj ďalšie médiá zároveň upozornili, že nadrozmerný corgi dostal v čínskych médiách prezývku Ta-pchang, v preklade „veľký tučko“. Práve Ta-pchang a ďalší dvaja psy patria žene z dediny neďaleko Changchunu. Tá pre miestne médiá uviedla, že zvieratá zmizli začiatkom marca a štyri dni ich márne hľadala po okolí, až kým sa 18. marca corgi zrazu neobjavil doma.
Následne sa vydala pátrať po zvyšných psoch v susedných dedinách a podarilo sa jej nájsť aj zvyšok svorky, ktorú medzitým dočasne prichýlil iný obyvateľ. Zvyšné štyri psy sa vrátili do dvoch ďalších domácností v tej istej dedine; podľa dostupných informácií tak skupina na ceste domov prešla približne 17 kilometrov. Píše The Standard.
Video však okrem pobavenia vyvolalo aj značné obavy, najmä medzi ochranármi. Na záberoch pôsobí nemecký ovčiak, akoby mal poranenú nohu, pričom ostatní psi ho obkolesujú a akoby ho chránili pred premávkou. V danom období pritom v oblasti klesali nočné teploty k bodu mrazu, čo zvyšovalo riziko podchladenia a dehydratácie. „Ráno 18. marca som sa zobudila a zistila som, že v Changchune sneží, a veľmi som sa o tie psy bála, pretože pravdepodobne už nejaký čas ani nejedli, ani nepili,“ opísala pre miestne médiá dobrovoľníčka z miestnej záchrannej stanice, ktorá sa zapojila do pátrania. Po tom, čo zábery videla online, si dokonca požičala dron, aby sa pokúsila skupinu vystopovať, a zároveň obchádzala okolité dediny, vylepovala letáky a snažila sa nájsť majiteľov.
Odviezť psov do bezpečia sa pokúsil aj autor pôvodných záberov, ktorého médiá označujú len priezviskom Lu. Podľa vlastných slov však neuspel, psy sa naňho takmer vôbec neobzerali a na jeho volanie či snahu nalákať ich nereagovali, akoby mali jediný cieľ: ísť ďalej po svojej trase.
Krádež na mäso alebo len zatúlané psy?
Hoci všetci psi napokon skončili späť v domovskej dedine, príbeh zďaleka neuzavrel otázku, prečo vlastne zmizli. Na sociálnych sieťach sa rýchlo rozšírila teória, že psy boli ukradnuté a naložené do dodávky smerujúcej k bitúnku alebo do reštaurácie so psím mäsom a počas prepravy sa im podarilo ujsť. Túto verziu podporuje aj miestna záchranná stanica, podľa ktorej svedectvá z terénu naznačujú, že svorka pochádzala z nelegálneho transportu určeného pre tamojší obchod so psím mäsom.
Viaceré zahraničné médiá, vrátane bulvárnych a virálnych webov, prevzali naratív o „ukradnutých psoch, ktoré utiekli z mäsiarskej dodávky a prešli 17 kilometrov domov“, pričom ho zasadili do širšieho kontextu čierneho trhu s psím mäsom v Číne. Ten podľa ochranárskych organizácií každoročne pripraví o život milióny psov, často kradnutých z domácností alebo ulovených na ulici a predaných na trhy či do reštaurácií.
Objavili sa však aj iné výklady. Niektorí užívatelia sociálnych sietí špekulovali, že psy mohli byť ukradnuté s cieľom ďalšieho predaja ako domáce zvieratá alebo určené pre chovné stanice, prípadne že išlo iba o skupinu voľne pustených dedinských psov, ktorí sa zatúlali pri potulkách za sučkou.
Oficiálna verzia: za všetko môže hárajúca sa sučka
Do debaty sa napokon zapojili aj úrady. Provinčný úrad Jilinu pre kultúru a cestovný ruch k prípadu zverejnil oficiálne stanovisko, podľa ktorého psy skutočne neboli ukradnuté, ale sa zatúlali samy. Podľa tejto verzie ich na cestu vyprovokovala hárajúca sa sučka nemeckého ovčiaka, ktorá už v minulosti zvykla z dediny odchádzať na kratšie potulky. Čínske štátne médiá následne ostro odmietli akúkoľvek možnosť, že by psy boli odcudzené na účely konzumácie mäsa. V komentároch označili špekulácie o krádeži pre psie mäso za „odraz nedostatkov v šírení informácií v online priestore“, keďže podľa nich vzniká „zmes pravdivých a nepravdivých správ“ a subjektívne dohady sa ľahko šíria a prijímajú ako fakty.
V reakciách štátnych médií zároveň zaznievalo varovanie pred tým, ako rýchlo sa virálne príbehy vymknú spod kontroly: pôvodný, relatívne stručný príbeh o skupine psov, ktorí sa dramaticky vrátili domov, sa v priebehu niekoľkých dní rozvetvil do celého radu verzií, pričom nie všetky boli podložené overenými faktami.
Širší kontext: psie mäso v Číne
Prípad z Changchunu zapadá do citlivej debaty o obchode s psím mäsom v Číne, ktorý je síce na ústupe, no stále pretrváva najmä v južných a juhozápadných regiónoch a často funguje na hrane zákona. Ochrancovia zvierat dlhodobo upozorňujú, že významná časť psov zabitých pre mäso sú práve ukradnutí domáci miláčikovia, pričom nelegálne transporty porušujú veterinárne aj potravinové predpisy.
Čínska vláda v roku 2020 formálne prestala klasifikovať psy ako hospodárske zvieratá a niektoré mestá, ako Shenzhen či Zhuhai, už výslovne zakázali predaj a konzumáciu psieho mäsa. V iných regiónoch však obchod pokračuje skôr v podobe čierneho trhu a oficiálne miesta sa pri podobných virálnych prípadoch, ako je Changchun, snažia od akejkoľvek súvislosti s konzumáciou psov dištancovať.
Príbeh siedmich psov z Jilinu tak nie je len emotívnou „domácou verziou filmu Cesta domov“, ale aj ukážkou stretu dvoch naratívov: aktivistického, ktorý upozorňuje na riziká a brutalitu nelegálneho trhu s psím mäsom, a oficiálneho, ktorý podobné podozrenia minimalizuje a zdôrazňuje skôr problém nekontrolovaného šírenia informácií na internete.