Nemecko sa bojí odchodu amerických vojsk. Európa zas nedostatku jadrových zbraní

USA, NEMECKO, EURÓPSKA ÚNIA/Americký prezident chce výrazne preriediť počty amerických vojakov v Európe. Spolu s nimi by sa do zámoria vrátila aj časť ich jadrových zbraní. Európa na čele s Nemeckom rieši, ako prípadnú stratu silného spojenca nahradiť.

Prítomnosť amerických vojsk v Európe bola od konca druhej svetovej vojny samozrejmosťou. Spojené štáty ako víťazná mocnosť dislokovala v Európe na rôznych základniach desaťtisíce vojakov a bojovej techniky.

Hoci počet amerických vojsk v krajinách Európy postupne klesal, stále ich je v Európskej únii či v Spojenom kráľovstve niekoľko desiatok tisíc. Najviac v Nemecku (približne 35-tisíc), Taliansku (približne 12-tisíc) a v Spojenom kráľovstve (10-tisíc). A práve Nemecko sa odchodu amerických vojsk obáva. Ich prítomnosť totiž Berlín stále považuje za chrbtovú kosť európskej obrany. A to nielen v časoch takzvanej studenej vojny, ale aj v súčasnosti.

Vojaci ako záruka

O tom, že Donald Trump chce po nástupe do úradu znížiť počet amerických vojakov v Európe informoval v januári americký armádny denník Hviezdy a pruhy (Stars and Stripes). Škrty sa mali týkať najmä Nemecka. Ešte kým bol Trump prvýkrát v úrade, nariadil z Nemecka stiahnutie 12-tisíc vojakov, no jeho nástupca Joe Biden tento príkaz zrušil.

Aj preto chcel nemecký ninister obrany Boris Pistorius po Washingtonu záruky, že by sa „Doteraz sme sa na nich všetci v Európe spoliehali. Musíme si ale uvedomiť, že majú svoje vlastné záujmy. Napríklad v Indo-pacifickom regióne, či pri zaisťovaní bezpečnosti námorných obchodných ciest,“ povedal Pistorius, ktorý bol vo Washingtone na návšteve tamojšieho rezortu obrany.

„Európska obrana stále stojí na základoch hybridu amerických a európskych vojenských schopností, do značnej miery sa ale spolieha na americké vedenie,“ konštatujú vo svojej analýze Andrea Gilli a Francesco Nicoli z bruselského think tanku Bruegel.

„Večne tu nebudeme“

Americké ministerstvo obrany svoju prítomnosť v Európe stále vyhodnocuje. Washington avizuje, že pôsobenie vlastných vojsk v zahraničí prehodnocuje a uvažuje o ich čiastočnom stiahnutí. Výsedky prieskumu chce Biely dom zverejniť v septembri. „Je čas, aby ste investovali do vlastných armád. Americká prítomnosť v Európe nepotrvá večne,“ skonštatoval vo februári po návšteve Poľska americký minister obrany Pete Hegseth.

„Odchod Američanov z európskej bezpečnostnej architektúry, či už čistočné, alebo úplné, by spustilo reťazec destabilizačných efektov, ktoré by zdôraznili existujúce hrozby a odhalili by slabosť európskej obrany,“ domnievajú sa Gilli a Nicoli. Poukazujú, že tento destabilizačný krok by využilo Rusko vo svoj prospech. Navyše, rozhodnutie amerických spojencov odísť z európskych základní by poškodilo morálku nielen európskych armád, ale aj širšej verejnosti.

Vojenské cvičenie

TASR

​

Členské krajiny NATO nedávno schválili záväzok, že do roku 2030 zvýšia výdavky na zbrojenie na päť percent hrubého domáceho produktu. Podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza aj to môže Trumpa presvedčiť, že sa zvyšok aliancie snaží, zbrojí a nespolieha sa len na Spojené štáty. „Stále som vravel, že by Európa mala robiť viac. Vidím ale, že Nemecko sa snaží,“ povedal americký prezident na adresu Nemecka, ktoré chce do roku 2029 naliať do výdavkov na zbrojenie 153 miliárd dolárov.

Jadrové zbrane ako odstrašenie

Ako odstrašujúci prostriedok v rámci Severoatlantickej aliancie má pôsobiť nielen prítomnosť aliančných, najmä amerických vojsk na rôznych miestach v Európe, ale aj prítomnosť jadrových zbraní. Najsilnejšie jadrové veľmoci, Spojené štáty a Rusko ich každá má viac ako päťtisíc. V Európe nimi disponuje len Veľká Británia, ktorá ich má 225 a Francúzsko, ktoré má 290 nukleárnych hlavíc rôzneho druhu.

Podľa odborníkov z think tanku Bruegel má Európa v tomto ohľade hneď niekoľko možností, ako sa zachovať. Prvou je francúzsko-britský jadrový dáždnok, na ktorý by sa ostatné krajiny spoliehali. Druhou možnosťou je to., že by sa štáty Európy finančne podieľali na ďalšíom rozvoji jadrových kapacít Francúzska a Veľkej Británie.

Treťou možnosťou je, že by sa európske krajiny pokúsili presvedčiť Londýn a Paríž, aby svoj jadrový program a kapacity zverili do rúk akejsi zastrešujúcej inštitúcie, ktorá by sa s pomocou ich jadrových zbraní podieľala na jadrovom odstrašení. Ako štvrtú možnosť analytici z Bruegelu radia vytvorenie jednotnej ponorkovej jadrovej flotily v Európe. „Ponorky s jadrovým pohonom nesúce jadrové hlavice sú pravdepodobne najkomplexnejším zbraňovým systémom na svete,“ uzatváraju Gilli a Nicoli.

Odzbrojenie sa nechystá

Súčasný geopolitický vývoj vo svete s ohľadom na vojnový konflikt na Ukrajine nepriaznivo vplýva aj na predĺženie jadrovej zmluvy New START. Ide o dohodu o kontrole zbrojenia medzi jadrovými veľmocami Ruskom a Spojenými štátmi, ktorej platnosť má na budúci rok vypršať.
Americký prezident avizoval, že je pripravený rokovať o jekj predĺžení.

V Moskve však narazil, súčasné ruské vedenie pre „ťažko prekonateľné prekážky“ nie je ochotné rokovať. „V tejto otázke neexistuje žiadna komunikácia. V skutočnosti tomu bráni súčasná situácia v bilaterálnych vzťahoch, ktorá vznikla za vlády Joea Bidena,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Odborníci sa obávajú, že nepredĺženie zmluvy New START by spôsobilo opätovné preteky veľmocí v jadrovom zbrojení.