Rastie počet hybridných hrozieb a sabotáží. Skúsenosť s nimi má aj Slovensko

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video Archívna reportáž

EURÓPA / Tajné služby viacerých krajín Európskej únie zaznamenali zvýšený výskyt hybridných hrozieb. Ich spoločným menovateľom je ruská stopa a snaha o destabilizáciu regiónu.

Nemecké tajné služby bijú na poplach. Podľa ich informácií sa počet prípadov ruských sabotáží a špionáží v Nemecku za posledný rok takmer zdvojnásobil. Ruské tajné služby v Nemecku, ako jednej z členských krajín Európskej únie, používajú podľa riaditeľky nemeckej kontrarozviedky Martiny Rosenbergovej stále agresívnejšie metódy, ktoré v ničom nezaostávajú za tými z obdobia studenej vojny.

„Hovoríme tu o silnom náraste počtu prípadov v oblasti špionáže a hybridných operácií. Tie sú čoraz masívnejšie a agresívnejšie,“ povedala Rosenbergová.

Verbujú „vlastných“

Nárastu počtu hybridných hrozieb či vplyvových operácií nečelí len Nemecko, ale aj ďalšie krajiny Európskej únie. Tajné služby ich rozmach zaznamenávajú najmä po začiatku plnoformátovej invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

Výnimkou nie je ani Slovensko, ktoré pred rokom zaznamenalo masívny nárast výhražných emailov, ktoré informovali o výbušninách na školách. Medzinárodná pátracia akcia českej, slovenskej a ukrajinskej polície minulý týždeň zadržala páchateľa týchto vyhrážok, mladého Ukrajinca, ktorý bol pravdepodobne financovaný z Ruska.

Práve na podobne spriaznené duše sa ruskí agenti v Európe upínajú. Spolupracovníkov „verbujú“ spomedzi osôb s ruskými koreňmi, repatriantami z východu, alebo iných ľudí, ktorí majú k Rusku pozitívny vzťah a prezentujú ho aj navonok. Výnimkou nie sú aj politici, či ďalšie verejne činné osoby.

Nebezpečné kombinácie

Národný bezpečnostný úrad hybridné hrozby definuje ako činnosť vykonávanú štátnymi alebo neštátnymi subjektmi, ktorej cieľom je poškodiť cieľ ovplyvňovaním jeho rozhodovania na miestnej, regionálnej, štátnej alebo inštitucionálnej úrovni. “Používanie nástrojov hybridných aktivít môže slúžiť na dosiahnutie konkrétnych cieľov aj bez formálneho vyhlásenia vojny,“ konštatuje bezpečnostný úrad.

Hybridné modely vedenie boja nie sú v histórii vojen ničím novým, kombinácie ich rôznych foriem sa používali od nepamäti. Hybridné operácie navyše samé od seba nemusia predstavovať žiadne riziko, nebezpečná je až ich kombinácia.

České ministerstvo vnútra pripomína, že rozvinutý model viacerých spôsobov hybridných hrozieb predviedlo Rusko na Ukrajine, a to ešte pred anexiou polostrova Krym v roku 2014. „Moskva vedie svoju kampaň všetkými metódami a formami nátlaku s veľmi vysokou mierou koordinácie a v dlhodobom horizonte. Netreba zabúdať na to, že Ruská federácia je jadrovou mocnosťou,“ uvádza Ministerstvo vnútra Českej republiky.

Kombinácia „všetkého“

Rusko v rámci hybridnej vojny na Ukrajine používa okrem vojakov a vojenskej techniky aj ďalšie nekonvenčné metódy vedenia boja. V európskom priestore Moskva tiež využíva kybernetickú vojnu, ktorá môže pozostávať z hackerských útokov na infraštruktúru, štátne systémy či kritické siete. Súčasťou hybridnej stratégie sú aj dezinformácie a dezinformačné a diskreditačné kampane.

„Obyvatelia krajín, v ktorých dezinformačné kampane prebiehajú, si často neuvedomujú, že sa niečo deje, nepravdivé informácie aktívne šíria a často si ich neoverujú. Veria, že zdieľajú pravdu,“ povedal profesor Kamil Kopecký z Univerzity Palackého v Olomouci. Dodáva, že výsledkom podobných kampaní býva polarizácia spoločnosti a strata dôvery vo verejné inštitúcie. „Pod vplyvom dezinformačných kampaní v rámci hybridných vojen dochádza tiež k nárastu predovšetkým verbálneho násilia, ktoré môže ľahko prejsť do násilia fyzického,“ uzatvára Kopecký.

Pomáha aj umelá inteligencia

Europol si všíma, že v poslednej dobe k čoraz väčšej kvalite hybridných operácií prispieva aj rozvoj umelej inteligencie, vďaka ktorej sú dezinformácie kvalitnejšie, presvedčivejšie a vznikajú rýchlo a vo veľkých množstvách. „To predstavuje bezprecedentmú výzvu pre bezpečnosť celej Európskej únie,“ konštatuje Jean Mafart, analytik Nadácie Roberta Schumana.

Boj proti hybridným hrozbám je komplikovaný, preetože si vyžaduje úzku spoluprácu medzi vojenskými, civilnými a technologickými sektormi na úrovni viacerých štátov a spoločenstiev. „Posilnenie kybernetickej bezpečnosti je zásadné, vrátane investícií do ochrany kritickej infraštruktúry a školenia kybernetických expertov,“ konštatuje Kopecký. Pripomína, že nemenej dôležitou súčasťou je aj vzdelávanie verejnosti a posilňovanie mediálnej gramotnosti.