Trumpova stratégia národnej bezpečnosti: Clá ako nástroj presadzovania záujmov

WASHINGTON / Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa má v úmysle udržať väčšiu vojenskú prítomnosť USA na západnej pologuli, odvrátiť pozornosť od Blízkeho východu, predísť "civilizačnému rozkladu" Európy, vyrokovať čo najskoršie ukončenie vojny na Ukrajine, obnoviť strategickú stabilitu s Ruskom a zabrániť vypuknutiu konfliktu medzi Čínou a Taiwanom. Vyplýva to zo stratégie národnej bezpečnosti, ktorú v piatok ráno zverejnil Biely dom, informuje TASR.

Publikuje sa raz za volebné obdobie 

Stratégiu národnej bezpečnosti zverejňujú prezidenti USA zvyčajne raz za volebné obdobie. Trump nastúpil na svoje druhé funkčné obdobie v úrade v januári tohto roka a publikácia o zahranično-politických prioritách jeho vlády sa dlho očakávala.

V úvodnej poznámke k najnovšiemu 33-stranovému dokumentu s dátumom november 2025 šéf Bieleho domu napísal, že jeho administratíva za posledných deväť mesiacov "zachránila našu krajinu – a celý svet – pred katastrofou a pohromou". Stratégiu nazval "cestovnou mapou, ktorá zabezpečí, že Amerika zostane najväčšou a najúspešnejšou krajinou v dejinách ľudstva a domovom slobody na zemi".

Neobvykle veľký dôraz kladie dokument na oblasť západnej pologule, ktorú predstavuje ako priestor, kde ide predovšetkým o ochranu územia Spojených štátov, poznamenal magazín Politico.

Komerčná diplomacia

USA okrem iného "odmietajú nešťastnú koncepciu globálnej nadvlády pre seba samé", plánujú prehodnotiť svoju doterajšiu "globálnu vojenskú prítomnosť", stiahnuť sa z oblastí, ktorých význam pre bezpečnosť krajiny v posledných rokoch klesol, a miesto toho sa zamerať sa Latinskú Ameriku a boj proti migrácii. "Spojené štáty musia byť na západnej pologuli dominantnou silou, čo je podmienkou našej bezpečnosti a prosperity – podmienkou, ktorá nám umožňuje sebavedome presadzovať svoje záujmy kdekoľvek a kedykoľvek v regióne," uvádza sa v stratégii.

Takéto plány opisuje dokument ako súčasť "Trumpovho dodatku" k Monroeovej doktríne. Ide o koncepciu, ktorú v roku 1823 formuloval vtedajší americký prezident James Monroe a podľa ktorej USA nebudú tolerovať škodlivé zahraničné zasahovanie v západnej hemisfére, napísalo Politico. Uprednostňovať v zahraničnej politike budú USA "komerčnú diplomaciu". V jej rámci plánujú využívať clá a recipročné obchodné dohody ako "účinné nástroje" pri presadzovaní vlastných záujmov.

Rozpor s Európskymi predstaviteľmi pre vojnu na Ukrajine

Pokiaľ ide o vojnu Ruska proti Ukrajine, v dokumente sa uvádza, že je v základnom záujme Spojených štátov vyjednať rýchle ukončenie nepriateľských akcií na Ukrajine a zmierniť riziko konfrontácie Ruska s inými krajinami v Európe. Rovnako chcú USA umožniť obnovu Ukrajiny po ukončení bojov, aby mohla prežiť ako životaschopný štát, a s Ruskom obnoviť strategickú stabilitu.

Politico píše, že Moskva je v stratégii terčom len veľmi malej kritiky a namiesto nej USA jedny zo svojich najostrejších vyjadrení adresujú krajinám v Európe. "Trumpova administratíva sa dostáva do rozporu s európskymi predstaviteľmi, ktorí majú nereálne očakávania ohľadom vojny, usadení v nestabilných menšinových vládach, z ktorých mnohé šliapu po základných princípoch demokracie, aby potlačili opozíciu," píše sa ďalej v texte.

Európe podľa USA hrozí nielen hospodársky úpadok, ale aj "oveľa hrozivejšia perspektíva rozkladu civilizácie". V prípade, že bude kontinent v súčasnom smerovaní pokračovať, bude vraj "za 20 rokov alebo menej na nepoznanie". "Medzi najväčšie problémy, ktorým Európa čelí, patria činnosti Európskej únie a iných nadnárodných orgánov, ktoré podkopávajú politickú slobodu a suverenitu, migračná politika, ktorá mení kontinent a vyvoláva konflikty, cenzúra slobody prejavu a potláčanie politickej opozície, prudký pokles pôrodnosti a strata národnej identity a sebavedomia," tvrdí Trumpova vláda.

Zahraničnej politike nebude už dominovať Blízky východ

Európa napriek tomu zostáva pre Spojené štáty "strategicky a kultúre dôležitá" a nemožno si ju dovoliť "odpísať". "Chceme, aby Európa zostala európskou, aby znovu nadobudla civilizačné sebavedomie a aby sa vzdala svojho neúspešného zamerania na dusenie reguláciami," uvádza stratégia a dopĺňa, že dôvod na "veľký optimizmus" dáva "rastúci vplyv vlasteneckých európskych strán". "Z dlhodobého hľadiska je viac než pravdepodobné, že najneskôr do niekoľkých desaťročí sa niektorí členovia NATO stanú prevažne neeurópskymi. Je teda otvorenou otázkou, či budú vnímať svoje miesto vo svete alebo spojenectvo so Spojenými štátmi rovnako ako tí, ktorí podpísali chartu NATO," pokračuje dokument, podľa ktorého chcú USA tiež "skončiť s vnímaním NATO ako neustále sa rozširujúceho zoskupenia a zabrániť tomu, aby sa tak stalo v skutočnosti".

Americkej zahraničnej politike už nebude dominovať Blízky východ. Tento región podľa Washingtonu už "nie je neustálou príčinou podráždenia a potenciálnym zdrojom bezprostrednej katastrofy, ako tomu bolo kedysi" a "skôr sa vyvíja ako miesto partnerstva, priateľstva a investícií". Spojené štáty by takisto podľa stratégie mali prejsť od vzťahov s Afrikou zameraných na "šírenie liberálnej ideológie" a hospodársku pomoc k vzťahom orientovaným na obchod a investície.

V prípade Číny dokument opakovane vyzýva k "slobodnému a otvorenému" ázijsko-tichomorskému regiónu, ale viac sa zameriava na túto krajinu ako na hospodárskeho konkurenta, napísala agentúra AFP. Stratégia podľa nej jasne uvádza, že USA podporujú súčasný stav v regióne, ale apelujú na Japonsko a Južnú Kóreu, aby viac prispievali k zabezpečeniu obrany Taiwanu pred Čínou.