Krajiny NATO zvýšia výdavky na obranu na 5 percent HDP, na samite bol aj Pellegrini

HAAG / Členské krajiny NATO sa v stredu (25.6.) dohodli na tom, že do roku 2035 zvýšia svoje obranné výdavky na päť percent hrubého domáceho produktu. V záverečnom vyhlásení summitu v holandskom Haagu lídri 32 spojeneckých štátov tiež potvrdili záväzok vzájomnej obrany, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Navýšenie vojenského rozpočtu

Podľa záverečného vyhlásenia, ktoré bolo publikované po skončení samitu, sa členské krajiny dohodli na alokovaní minimálne 3,5 percenta svojho ročného HDP na vojenské účely. Ide o zásadný krok smerom k posilneniu obranyschopnosti Aliancie.

O aké investície ide?

Okrem priamych vojenských výdavkov budú členské štáty vyčleňovať aj ďalšie finančné prostriedky, ktoré dosiahnu 1,5 percenta HDP. Tieto peniaze poputujú na:

- Ochranu kritickej infraštruktúry
- Obranu sietí
- Zabezpečenie občianskej pripravenosti a odolnosti
- Rozvoj inovácií
- Posilnenie základne obranného priemyslu

Pokrok v plnení týchto ambicióznych cieľov bude podrobený prvému vyhodnoteniu v roku 2029. Každoročne budú členské štáty predkladať plány, ktoré majú zabezpečiť naplnenie týchto výdavkových cieľov.

Prečítajte si tiež

Dusno na samite NATO: Trumpa chcú držať od Zelenského čo najďalej

Kolektívna obrana a hrozba z Ruska

NATO vo vyhlásení opätovne zdôraznilo svoj záväzok ku kolektívnej obrane, ako je zakotvený v článku 5 Washingtonskej zmluvy. "Opätovne potvrdzujeme náš trvalý záväzok ku kolektívnej obrane, ako je zakotvený v článku 5 Washingtonskej zmluvy – že útok na jedného je útokom na všetkých," uviedli lídri Aliancie.

Zároveň NATO označilo Rusko za "dlhodobú hrozbu" pre kolektívnu bezpečnosť a potvrdilo podporu Ukrajine, ktorej bezpečnosť "prispieva k našej bezpečnosti".

Bez priamej zmienky o členstve Ukrajiny

Agentúra Reuters upozornila na to, že vo vyhlásení chýbajú zmienky o potenciálnom členstve Ukrajiny v NATO, ktoré boli súčasťou vyhlásení z predchádzajúcich samitov.

Prečítajte si tiež

Zelenskyj a Trump sa chystajú na stretnutie v Holandsku: Vzniknú nové dohody?

Slovenské návrhy zakomponované do vyhlásenia

Prezident Pellegrini zdôraznil, že do finálnej verzie dokumentu boli zapracované návrhy, ktoré Slovenská republika aktívne presadzovala spolu s ďalšími členskými štátmi, ako Taliansko a Veľká Británia. Kľúčové je, že sa podarilo dosiahnuť posunutie termínu pre dosiahnutie vojenských výdavkov na úrovni piatich percent HDP až na rok 2035. Pôvodný návrh, ktorý presadzoval Rutte, hovoril o horizonte piatich až siedmich rokov.

Flexibilita v obranných investíciách

Ďalším úspechom je podľa Pellegriniho skutočnosť, že členské štáty nebudú nútené zvyšovať výdavky každoročne o presne stanovenú sumu. Aliancia im v tejto veci poskytne potrebnú flexibilitu. "Štáty si môžu vybrať, či chcú prioritne na úvod investovať do infraštruktúrnych projektov a posilnenia odolnosti krajiny alebo do zbrojných systémov," vysvetlil prezident.

Prečítajte si tiež

Slovensko nebude v rozpočte podporovať navýšenie výdavkov na zbrane, uviedol premiér

Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť

Vo svojom príspevku na zasadnutí Severoatlantickej rady sa prezident Pellegrini dotkol predovšetkým praktických záležitostí. "Potvrdil som, že si uvedomujeme, že Európa musí prevziať zodpovednejšiu a vyváženejšiu úlohu v rámci svojej obranyschopnosti a je potrebné posilniť európsky pilier v rámci Aliancie, aby sme boli solidárni k svojim aliančným partnerom," ozrejmil.

Ako sú na tom ceny zbraní?

Pellegrini zároveň varoval pred možným negatívnym dopadom zvyšovania zbrojných výdavkov na trh s vojenským materiálom. "Musíme nájsť spôsob, aby sa nám nestalo, že v nasledujúcich rokoch budeme za veľa peňazí kupovať menej, ako sme schopní kupovať dnes," upozornil.

Prezidenta na samite v Haagu sprevádzali minister obrany Robert Kaliňák a minister zahraničných vecí Juraj Blanár.