Vysvetlenie, prečo by sme sa mali obávať, ak Irán uzavrie Hormuzský prieliv

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

TEHERÁN / Eskalujúce napätie na Blízkom východe hrozí prerušením dodávok energií. Irán zvažuje uzavretie strategického Hormuzského prielivu, cez ktorý prúdi pätina svetovej ropy.

Teherán čelí rozhodnutiu, ktoré môže mať globálne dôsledky. Po stupňujúcom sa konflikte s Izraelom sa iránsky parlament zaoberá návrhom na uzavretie Hormuzského prielivu. Toto strategické miesto, úzka vodná cesta medzi Perzským a Ománskym zálivom, predstavuje kľúčovú tepnu pre svetový obchod s ropou a skvapalneným zemným plynom (LNG).

Hormuzský prieliv: Životne dôležitá cesta pre energiu

Hormuzský prieliv je s dĺžkou 165 kilometrov a šírkou od 33 do 96 kilometrov jediným spojením Perzského zálivu s otvoreným oceánom. Jeho význam potvrdzujú aj čísla:

20 % svetovej vyťaženej ropy a viac ako 30 % ropy prepravovanej po mori prechádza cez tento prieliv
Približne tretina svetovej spotreby LNG sa prepravuje práve cez Hormuzský prieliv
Denne tadiaľ preteká 17,8 až 20,8 milióna barelov ropy a kondenzátu (údaje z obdobia január 2022 - máj 2024). V roku 2024 to bolo v priemere 20 miliónov barelov denne.

Hlavnými odberateľmi palív z Hormuzského prielivu sú ázijské krajiny, predovšetkým Čína, India, Japonsko a Južná Kórea. Vlani smerovalo do Ázie 84 % prepravy ropy a 83 % prepravy LNG. Najviac ropy a kondenzátu prepravuje cez prieliv Saudská Arábia (38 % v roku 2024), zatiaľ čo najväčším prepravcom LNG je Katar.

Minulosť plná napätia a hrozba uzavretia

Hormuzský prieliv bol svedkom viacerých vojenských konfliktov. Počas iránsko-irackej vojny v 80. rokoch sa preprava v prielive narušila v dôsledku iránsko-amerického sporu známeho ako vojna tankerov. Irán vtedy poškodzoval plavidlá mínami. Napätie vyústilo do námornej bitky medzi Iránom a Američanmi a tragického zostrelenia civilného lietadla.

Samotný Irán pohrozil uzavretím prielivu už v roku 2011, keď na neho boli uvalené sankcie, ale nakoniec od tohto kroku ustúpil. V rokoch 2021 až 2023 Irán podľa amerického námorníctva zaútočil alebo zabavil zhruba dvadsiatku medzinárodných prepravných lodí v Perzskom zálive a v Hormuzskom prielive.

Alternatívy existujú, ale sú obmedzené

Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty (SAE) využívajú aj ropovody, ktoré obchádzajú Hormuzský prieliv. Saudskoarabská spoločnosť Saudi Aramco prevádzkuje ropovod do rudomorského prístavu Janbu s kapacitou päť miliónov barelov denne (s možnosťou zvýšenia na sedem miliónov). SAE zas využívajú ropovod s kapacitou 1,8 milióna barelov denne vedúci do mesta Fudžajra v Ománskom zálive.

Podľa amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) by sa v prípade prerušenia dodávok ropy cez Hormuz dalo využiť približne 2,6 milióna barelov denne navyše z doterajšej nevyužitej kapacity z ropovodov SAE a Saudskej Arábie.

Rozhodnutie je v rukách Teheránu

Eskalujúci konflikt medzi Iránom a Izraelom vyústil až k útokom na iránsku vojenskú a jadrovú infraštruktúru. Následné americké bombardovanie iránskych jadrových zariadení situáciu vyhrotilo. Teherán uviedol, že si vyhradzuje všetky možnosti obrany a iránsky parlament už schválil opatrenia o uzavretí Hormuzského prielivu. Konečné rozhodnutie teraz leží na stole iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti.