Európa stupňuje tlak na Izrael: Kritika za situáciu v Pásme Gazy silnie

BRUSEL / Zhoršujúca sa humanitárna kríza v Pásme Gazy vyvolala vlnu kritiky zo strany európskych krajín. Niektoré štáty zvažujú sankcie a prehodnocujú vzájomné dohody.

Po viac ako dvoch mesiacoch úplnej blokády humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, kde obyvatelia podľa mimovládnych organizácií trpia hladom a nedostatkom základných potrieb, sa Európa stavia k Izraelu čoraz kritickejšie. Hoci Izrael po rastúcom medzinárodnom tlaku povolil vjazd približne sto kamiónov s pomocou, humanitárni pracovníci na mieste to považujú za nedostatočné.

Rastúci tlak a sankcie v hre

Švédsky premiér Ulf Kristersson sa pridal k politikom, ktorí navrhujú uvalenie sankcií na Izrael. "Tlak teraz nepochybne rastie, a sú na to veľa dobré dôvody," povedal Kristersson švédskej agentúre TT, čím potvrdil, že Švédsko spolu s ďalšími krajinami dáva Izraelu jasne najavo, že súčasná situácia je neudržateľná. Dánska premiérka Mette Frederiksenová a fínsky premiér Petteri Orpo sa rovnako pridali k výzvam na okamžité umožnenie prístupu pomoci do Pásma Gazy.

Situácia v Palestíne

TASR

​

Rozdelenie v EÚ ohľadom zbraní

Európska únia minulý týždeň oznámila, že prehodnotí asociačnú dohodu s Izraelom. Niektoré štáty, ako Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Belgicko a Írsko, presadzujú tvrdší postup a chcú zakázať dodávky zbraní do Izraela. S týmto návrhom však nesúhlasí Nemecko, Taliansko, Česko či Maďarsko.

Kontroverzná návšteva na Chrámovej hore

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí dnes označilo za neprijateľnú provokáciu návštevu izraelského ministra pre národnú bezpečnosť Ben Gvira na Chrámovej hore v Jeruzaleme. Minister Gvir, ktorý lokalitu navštívil opakovane, sa na mieste pomodlil a vyhlásil, že židia sa na mieste konečne môžu tiež modliť, čo je v rozpore s dohodnutým status quo.

Hamas súhlasí s návrhom USA na prímerie 

Hamas súhlasí s novým návrhom zvláštneho amerického vyslanca Stevea Witkoffa na prímerie v Pásme Gazy, ktorý predpokladá prepustenie desiatich izraelských rukojemníkov, 70 dní pokoja zbraní a čiastočné stiahnutie izraelskej armády z okupovaného palestínskeho územia. Agentúre Reuters to dnes povedal nemenovaný palestínsky predstaviteľ blízky tomuto teroristickému hnutiu, proti ktorému Izrael v posledných dňoch výrazne rozšíril vojenské operácie v Pásme Gazy. Izrael sa k veci bezprostredne nevyjadril.

"Návrh zahŕňa prepustenie desiatich žijúcich izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamásom v dvoch skupinách výmenou za 70-dňové prímerie a čiastočné stiahnutie (izraelskej armády) z Pásma Gazy," uviedol zdroj Reuters s tým, že hnutie návrh dostalo cez sprostredkovateľov. Tými sú vo vyjednávaní medzi oboma bojujúcimi stranami dlhodobo Katar a Egypt.

Návrh tiež počíta s tým, že Izrael prepustí bližšie neurčené množstvo palestínskych väzňov, avšak vrátane stoviek Palestínčanov, ktorí si odpykávajú dlhé tresty.

Situácia v Palestíne

TASR

​

O novom návrhu už skôr dnes informovala s odvolaním sa na palestínsky zdroj tiež agentúra AFP. Podľa neho sprostredkovatelia predložili Hamasu v posledných dňoch návrh, ktorý počíta s prepustením piatich rukojemníkov počas prvého týždňa pokoja zbraní a druhej skupiny ku koncu 70-dňového obdobia. Podľa poznatkov izraelských tajných služieb zostáva v držbe Hamasu len 23 živých rukojemníkov z celkového počtu 58.

Izrael minulý týždeň oznámil, že odvolal na konzultácie z Dauhy svojich vysokých predstaviteľov poverených rokovaním a že v katarskom hlavnom meste ponechal iba pracovný tím, napísala AFP.

Zatiaľ posledné prímerie, ktoré v Pásme Gazy trvalo dva mesiace a viedlo k prepusteniu niekoľkých desiatok rukojemníkov za stovky palestínskych väzňov, Izrael ukončil v polovici marca. Pred vyše týždňom potom izraelská armáda začala novú mohutnú vojenskú ofenzívu s proklamovaným cieľom vyvinúť tlak Hamas, aby pristúpil na izraelské podmienky pokoja zbraní a prepustil zvyšných rukojemníkov. V nedeľu armáda oznámila, že plánuje do dvoch mesiacov obsadiť 75 percent palestínskeho územia a vytlačiť palestínskych civilistov na iba štvrtinu územia pásma. Dnes vyzvala civilistov na evakuáciu celej oblasti Rafáhu a Chán Júnisu na juhu Pásma Gazy.

Witkoff poprel, že Hamas súhlasil s jeho návrhom prímeria v Pásme Gazy

Osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Blízky východ Steve Witkoff v pondelok poprel, že by palestínske militantné hnutie Hamas súhlasilo s jeho návrhom dohody o prímerí v Pásme Gazy. O údajnom súhlase Hamasu predtým informovala agentúra Reuters a potom aj agentúra AFP, ktoré sa odvolali na nemenovaného palestínskeho predstaviteľa blízkeho hnutiu.

„To, čo som videl od Hamasu, je sklamaním a je to úplne neprijateľné,“ povedal Witkoff pre spravodajský portál Axios. Tvrdí, že Izrael je pripravený súhlasiť s dočasným prímerím, ktoré by umožnilo vrátenie polovice živých i mŕtvych rukojemníkov. Dočasné zastavenie bojov by podľa jeho slov tiež pripravilo priestor pre rokovania o trvalom prímerí. „Dohoda je na stole, Hamas by ju mal prijať,“ vyzval vyslanec USA.

O obsahu návrhu, ktorý sprostredkovatelia rokovaní medzi Izraelom a Hamasom predložili v uplynulých dňoch, predtým informovala agentúra AFP. Ten počíta s prepustením desiatich živých rukojemníkov zadržiavaných Hamasom výmenou za 70 dní trvajúci pokoj zbraní, prepustenie určitého počtu Palestínčanov väznených v Izraeli a čiastočné stiahnutie izraelských vojakov z pobrežnej enklávy.

Návrh predpokladá, že by Hamas prepustil prvú päticu izraelských rukojemníkov v prvom týždni zavádzania dohody, zvyšných piatich potom pred koncom 70-dňového prímeria. Hamas i Izrael si podľa iného palestínskeho zdroja návrh naštudujú a obe strany odpovedia mediátorom rokovaní - teda Spojeným štátom, Egyptu a Kataru.

Izrael sa k tomu bezprostredne nevyjadril. S Hamasom v januári uzavrel prímerie, ktoré ukončili opätovné izraelské útoky 18. marca. Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy v sobotu uviedlo, že od tohto dátumu bolo v enkláve zabitých najmenej 3747 ľudí, čím celkový počet obetí vojny v Gaze presiahol počet 53.900. Zranenia utrpelo viac než 122.700 ľudí.

Vojna v Pásme Gazy vypukla po bezprecedentnom útoku palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023. Militanti tam vtedy pripravili o život približne 1200 ľudí a ďalších 250 uniesli do Pásma Gazy ako rukojemníkov.

​