1160. deň na Ukrajine: Putin vyhlásil medzi 8. a 11. májom prímerie s Ukrajinou

MOSKVA / Ruský prezident Vladimir Putin rozhodol o trojdňovom pokoji zbraní v bojoch proti Ukrajine počas dní okolo 80. výročia konca druhej svetovej vojny, informoval Kremeľ. Rusko si koniec druhej svetovej vojny tradične pripomína 9. mája a Putinovo rozhodnutie o zastavení bojov sa týka 8., 9. a 10. mája.

+295 fotiek

Vojna na Ukrajine

Putin vyhlásil medzi 8. a 11. májom prímerie s Ukrajinou

Ak chce Rusko skutočne mier, musí zastaviť paľbu okamžite, nemá dôvod čakať do 8. mája, reagoval ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Hovorkyňa Bieleho domu uviedla, že americký prezident Donald Trump chce vidieť trvalé prímerie, ktoré by ukončilo ruskú vojnu proti Ukrajine.

"Počas tohto obdobia budú všetky vojenské akcie pozastavené. Rusko sa domnieva, že ukrajinská strana by mala nasledovať tohto príkladu," uviedol Kremeľ na platforme telegram, kde tiež oznámil, že Putin prímerie nariadil z humanitárnych dôvodov. Moskva ďalej pohrozila, že v prípade "porušenia prímeria ukrajinskou stranou" zareagujú ruské ozbrojené sily adekvátne. "Ruská strana opätovne oznamuje svoju pripravenosť na mierové rozhovory bez predbežných podmienok," dodala kancelária prezidenta.

Prečítajte si tiež

Severná Kórea potvrdila vyslanie vojakov na pomoc Rusku. Putin poďakoval Kimovi

"Prečo čakať do 8. mája?" reagoval na sieti X ukrajinský minister zahraničia Sybiha, podľa ktorého by prímerie malo byť reálne a nielen pre vojenskú prehliadku pripomínajúcu v Rusku koniec vojny. "Ukrajina je pripravená podporiť trvalé, odolné a úplné prímerie. Navrhujeme to neustále," napísal šéf ukrajinskej diplomacie. Šéf ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko Putinovo jednostranné prímerie označil za manipuláciu. "Prečo nie plné a komplexné prímerie? Čokoľvek, čo nie je celkovým pokojom zbraní, je ruskou manipuláciou na informačné a vojenské účely," uviedol Kovalenko.

O prímerie usilujú aj USA

O prímerie a mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou usilujú Spojené štáty, ktoré zatiaľ viedli oddelené rokovania so zástupcami oboch znepriatelených krajín. K výsledku sa zatiaľ dospieť nepodarilo. Kyjev už skôr pristúpil na americký návrh na celkové 30-dňové prímerie. Putin ale Trumpovu požiadavku na čo najrýchlejší pokoj zbraní neprijal a Moskva súhlasila iba s 30-dňovým prerušením útokov na energetické ciele. Neskôr ešte Putin vyhlásil krátky veľkonočný pokoj zbraní. Obe strany sa vinili z porušovania oboch prímeria.

Americká administratíva medzitým začala dávať najavo, že USA ukončia svoje snahy o urovnanie konfliktu, ak Rusko alebo Ukrajina budú príliš sťažovať uzavretie dohody. Trump bol podľa Reuters v posledných dňoch voči Moskve kritickejší ako zvyčajne a vyjadril obavy, či ho Putin neklame. V nedeľu šéf Bieleho domu uviedol, že chce, aby jeho ruský náprotivok zastavil útoky na Ukrajinu a podpísal s Kyjevom mierovú dohodu.

Prečítajte si tiež

1159. deň na Ukrajine: Zelenskyj poprel oslobodenie Kurskej oblasti ruskou armádou, boje tam pokračujú

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová podľa Reuters v reakcii na Putinovo krátkodobé prímerie zopakovala, že americký prezident dal jasne najavo, že usiluje o trvalý pokoj zbraní. Šéf Bieleho domu je čoraz viac frustrovaný Putinom a Zelenským, ktorí by mali zasadnúť k rokovaciemu stolu a vojnu ukončiť, uviedla Leavittová. Súčasnú vojnu na Ukrajine rozpútalo 24. februára 2022 Rusko na Putinov príkaz.

Rusi oslavujú víťazstvo v takzvanej Veľkej vlasteneckej vojne 9. mája, teda o deň neskôr ako v Európe, pretože v čase podpisu nemeckej kapitulácie bolo v Berlíne 23 hodín večer, ale v Moskve už bola hodina po polnoci. Rusko nazýva Veľkou vlasteneckou vojnou časť druhej svetovej vojny, ktorá začala v júni 1941 nemeckým prepadnutím Sovietskeho zväzu. V roku 1939 nacisti a Sovieti uzavreli zmluvu o neútočení, ktorú si zároveň rozdelili východnú Európu.

Rusko tvrdí, že pre mierové rokovania je nevyhnutné uznanie anektovaných území

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok v nadväznosti na výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa zložiť zbrane vyhlásil, že Rusko je pripravené začať mierové rokovania s Ukrajinou bez akýchkoľvek predbežných podmienok. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov však tvrdí, že pre rozhovory je "nevyhnutné" uznanie anexie piatich ukrajinských regiónov vrátane Krymu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a TASS.

Prečítajte si tiež

1158. deň na Ukrajine: Putin hlási víťazstvo v Kurskej oblasti. Kyjev tvrdenia odmieta

"Ruská strana opakovane potvrdila svoju pripravenosť, ktorú potvrdil aj prezident, začať rokovať s Ukrajinou bez akýchkoľvek predbežných požiadaviek. Signál ukrajinskej pripravenosti pokračovať v priamych rozhovoroch s Ruskom by mal prísť z Kyjeva," uviedol Peskov v pondelok pre štátne médiá. Podľa neho však musí rokovania iniciovať Ukrajina a Moskva "doteraz neeviduje žiadne také kroky".

Počas rozhovoru pre brazílske noviny O Globo však minister zahraničia Sergej Lavrov vyhlásil, že pre začiatok rokovaní o mieri "je nevyhnutné medzinárodné uznanie ruského vlastníctva Krymu, Sevastopola, Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej a Záporožskej oblasti".