10°
Bratislava
Jonathan má takmer 200 rokov a vedci skúmajú jeho DNA. Odhalili možné tajomstvo dlhovekosti
Jonathan má takmer 200 rokov a vedci skúmajú jeho DNA. Odhalili možné tajomstvo dlhovekosti
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SVET / Má takmer 200 rokov a stále je aktívny. Vedci preskúmali DNA Jonathana, najstaršieho suchozemského zvieraťa na svete, a objavili genetické znaky, ktoré by mohli vysvetľovať jeho výnimočnú dlhovekosť. Zistenia by raz mohli pomôcť aj pri vývoji liečby spomaľujúcej starnutie u ľudí.
Archívne video
Objav vzácnej korytnačky
Nová genetická analýza obrovskej korytnačky Jonathana, ktorej vek sa odhaduje na 194 rokov, odhalila možné vysvetlenie jej výnimočnej dlhovekosti. Vedci objavili genetické znaky spojené s opravou DNA, zmierňovaním zápalov a ochranou buniek pred poškodením. Zistenia by v budúcnosti mohli pomôcť pri výskume starnutia u ľudí.
Korytnačka, ktorá sa dožíva takmer dvoch storočí
Jonathan je korytnačka obrovská z atolu Aldabra, druhu pochádzajúceho zo Seychelských ostrovov v Indickom oceáne. Väčšinu života strávil na odľahlom juhoatlantickom ostrove Svätá Helena, ktorý je britským zámorským územím. Korytnačky obrovské patria medzi najdlhšie žijúce suchozemské zvieratá. Niektoré sa pravidelne dožívajú viac ako 100 rokov, Jonathan je však výnimočným príkladom dlhovekosti.
Jonathan the tortoise is officially a Guinness World Records ICON ✨ Believed to have been born c. 1832, Jonathan is the oldest living land animal at the grand old age of 194 years. He is a Seychelles giant tortoise and the average life expectancy of his species is 150. https://t.co/WqxBrM4Z8H
— Guinness World Records (@GWR) June 17, 2026
Jedným z možných vysvetlení je ich pomalý metabolizmus. Podľa novej štúdie publikovanej v časopise Science Advances môžu pomalšie procesy na bunkovej úrovni prispievať k menšiemu poškodeniu buniek a DNA. „Vždy sa predpokladalo, že ich metabolizmus je v porovnaní s nami veľmi nízky,“ povedal spoluautor štúdie Justin Gerlach, biológ na Univerzite v Cambridge. To podľa neho znamená, že v bunkách prebieha menej chemických reakcií, a tým dochádza aj k menšiemu poškodeniu.
Vedci objavili gény spojené s ochranou buniek
Gerlach a jeho kolegovia skúmali Jonathanov genóm, teda kompletnú súpravu DNA, ako aj jeho epigenóm, ktorý ovplyvňuje zapínanie a vypínanie génov. Identifikovali 287 génových variantov spojených s ochranou pred poškodením buniek, ktoré sa hromadí s pribúdajúcim vekom. „Má niektoré gény, ktoré sú obzvlášť dobré na opravu DNA a znižovanie zápalu,“ uviedol Gerlach.
Ide o dva mechanizmy, o ktorých je známe, že súvisia so spomaľovaním procesov starnutia. Analýza naznačuje, že Jonathan dokáže aj vo vysokom veku udržiavať správnu aktivitu génov. U väčšiny ostatných zvierat vrátane ľudí sa tento proces začína narúšať oveľa skôr. „Naše bunky začnú robiť nesprávne veci a my napríklad dostaneme rakovinu. Ale Jonathan má stále genetickú kontrolu oveľa mladšieho zvieraťa,“ povedal Gerlach. Vedci zatiaľ nevedia, či ide o výnimočnú vlastnosť Jonathana, alebo či je bežná aj u ostatných obrovských korytnačiek.
Výskum môže pomôcť aj ľuďom
Dlhého veku sa dožívajú aj niektoré druhy veľrýb, žralokov či mušlí. Vedci však stále vedia pomerne málo o genetických a molekulárnych mechanizmoch, ktoré ovplyvňujú dĺžku života zvierat. Podľa Joãa Pedra de Magalhaesa z Univerzity v Birminghame by pochopenie toho, prečo niektoré druhy žijú výrazne dlhšie ako iné, predstavovalo významný pokrok vo výskume starnutia a dlhovekosti. Takéto poznatky by mohli mať využitie aj v ľudskom zdraví.
Výskumníci porovnali Jonathanovu DNA a epigenóm s údajmi oveľa mladších jedincov rovnakého druhu žijúcich na atole Aldabra. Zistili medzi nimi výrazné podobnosti. V dobrom stave boli aj jeho mitochondrie, bunkové štruktúry zodpovedné za tvorbu energie. Vedúci autor štúdie Stephen Clark z neziskovej organizácie Kallel Foundation uviedol, že ďalším cieľom je preskúmať aj ďalšie korytnačky z atolu Aldabra a zistiť, či majú podobné vlastnosti.
Mitochondriálne zdravie môže podľa neho zohrávať dôležitú úlohu pri dlhovekosti. Niektoré údaje totiž naznačujú, že ľudia, ktorí sa dožijú 110 rokov alebo viac, majú účinnejšie mitochondrie. Clark dodal, že Jonathanov genóm by mohol poskytnúť návod na vývoj liečby zameranej na bunkovú odolnosť. Výskumníci sa chcú zamerať na lieky, ktoré zlepšujú zdravie mitochondrií, a v priebehu nasledujúceho roka či dvoch ich plánujú posunúť do klinických skúšok na ľuďoch.
Korytnačky
Jeho skutočný vek môže byť ešte vyšší
Presný vek Jonathana nie je známy. Odhad približne 194 rokov vychádza z fotografie z roku 1882, na ktorej je už dospelý. Keďže obrovské korytnačky dosahujú túto veľkosť zvyčajne približne vo veku 50 rokov, vedci odvodili jeho súčasný vek na základe toho, že fotografia vznikla pred 144 rokmi. V roku 2022 mu guvernér Svätej Heleny na základe tohto odhadu určil oficiálny dátum narodenia na 4. decembra 1832. V tom čase žili napríklad Abraham Lincoln, Charles Darwin aj kráľovná Viktória.
Podľa Gerlacha však môže mať Jonathan dokonca 200 rokov alebo viac. Na ostrov sa pravdepodobne dostal v 19. storočí ako dar pre koloniálneho správcu. V tom období boli obrovské korytnačky považované za kuriozity. Takýto osud ho uchránil pred osudom mnohých ďalších korytnačiek. Posádky prieskumných lodí ich totiž často chytali a uchovávali na palubách ako zásoby potravy, pričom ich celé mesiace nemuseli kŕmiť ani im dávať vodu. Táto prax prispela aj k vyhynutiu maurícijského druhu.
Jonathan váži približne 180 kilogramov a napriek strate zraku spôsobenej šedým zákalom zostáva aktívny. Je obľúbenou turistickou atrakciou. Začiatkom tohto roka sa stal aj predmetom virálneho prvoaprílového žartu, ktorý nepravdivo tvrdil, že zomrel. Vláda Svätej Heleny následne potvrdila, že je stále nažive a zdravý.
Vedci upozorňujú na limity výskumu
Vzhľadom na Jonathanov vysoký vek a riziko infekcie odobrali výskumníci vzorky DNA výterom z úst namiesto odberu krvi. Takýto postup však obmedzil možnosti využitia presnejších techník sekvenovania DNA. Odborníci zároveň upozorňujú, že výsledky zatiaľ nedokážu jednoznačne vysvetliť, prečo sa Jonathan dožil takého vysokého veku. Na lepšie pochopenie genetických faktorov dlhovekosti bude potrebné skúmať viac obrovských korytnačiek aj ďalších dlhovekých druhov.
Handan Melike Dönertaşová z Blízkovýchodnej technickej univerzity v Turecku, ktorá sa na štúdii nezúčastnila, uviedla, že porovnávanie výnimočne dlhovekých jedincov s ostatnými môže vedcom pomôcť odhaliť vlastnosti, ktoré prispievajú k ich dlhovekosti. Výhrady k niektorým použitým metódam vyjadril aj Vincent J. Lynch z Univerzity v Buffale. Podľa neho môžu viesť k falošne pozitívnym aj falošne negatívnym výsledkom, pretože sú citlivé na predpoklady o vývoji génov. Tie môžu spôsobiť, že prospešné mutácie budú označené za škodlivé a naopak.
Napriek obmedzeniam považuje Ylenia Chiariová z Nottinghamskej univerzity štúdiu za cenný príspevok k výskumu dlhovekosti. Podľa nej nové zistenia pomáhajú odhaľovať zložité mechanizmy, vďaka ktorým môžu niektoré organizmy žiť výnimočne dlho, a v budúcnosti by mohli prispieť aj k výskumu starnutia a rakoviny u ľudí.
Korytnačky ohrozujú mikroplasty. Pozrite si archívnu reportáž k tejto téme:
