31°
Bratislava
Orbán sa mu pomstil zbavením funkcie, Štrasburg sa za neho postavil. Kto je nový maďarský prezident?
Orbán sa mu pomstil zbavením funkcie, Štrasburg sa za neho postavil. Kto je nový maďarský prezident?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
MAĎARSKO / Parlament v Maďarsku dnes zvolil nového prezidenta Andrása Baku. Na tento post ho nominoval poslanecký klub vládnucej strany TISZA. Hoci sa na Slovensku výrazne nezviditeľnil, pre Maďarov však nejde o nikoho neznámeho.
Archívna reportáž
Za Baku hlasovalo 140 poslancov, proti nemu hlasovalo 6 poslancov a žiadny z poslancov sa nezdržal. Potrebný bol pritom súhlas dvojtretinovej väčšiny parlamentu - aspoň 133 poslancov zo 199. Do prezidentského úradu nastúpi po Tamásovi Sulyokovi, ktorého mandát sa po zmene ústavy skončil v júli 2026. Dočasne funkciu hlavy štátu vykonáva predsedníčka parlamentu Ágnes Forsthoffer.
Samotný predseda vlády Péter Magyar označil jeho výber na post prezidenta za jedno z najdôležitejších rozhodnutí svojho poslaneckého klubu. Maďarský parlament ho schválil trojtretinovou väčšinou.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Právnik, sudca aj poslanec parlamentu
Baka vyštudoval právo na Fakulte práva a politických vied Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti. V roku 1978 pôsobil v Maďarskej akadémii vied v rámci Ústavu politických a právnych vied ako akademický pracovník.
V rokoch 1988 až 1990 bol prezidentom Odborového zväzu vedeckých pracovníkov a v rokoch 1989 až 1990 prezidentom Konfederácie odborových zväzov intelektuálov. V roku 1990 sa stal riaditeľom Národnej univerzity verejnej správy v Budapešti, kde zotrval do roku 1998.
Na krátku dobu sa Baka stal aj poslancom parlamentu a to v roku 1990, keď kandidoval za Maďarské demokratické fórum. O rok neskôr sa svojho mandátu však zdal. Počas tohto obdobia bol tajomníkom Výboru pre ľudské práva, menšiny a náboženské záležitosti a vedúcim pracovnej skupiny pre ľudské práva frakcie MDF.
Následne od roku 1991 do roku 2008 pôsobil v dvoch funkčných obdobiach ako sudca Európskeho súdu pre ľudské práva. Od roku 1996 je členom Budapeštianskej advokátskej komory.
Z Európskeho súdu na čelo najvyššieho súdu
Po odchode zo Štrasburgu v roku 2008 sa vrátil do Maďarska a pokračoval v justícii v Maďarsk, najprv ako sudca na budapeštianskom odvolacom súde, neskôr ako jeho predseda.
András Baka je však v Maďarsku známy najmä vďaka funkcii predsedu maďarského najvyššieho súdu, do ktorej ho maďarský parlament zvolil 22. júna 2009. Koniec jeho mandátu bol stanovený na jún 2015. Baka sa okrem toho stal aj predsedom Národnej súdnej rady.
V období jeho pôsobenia na čele súdnictva začala v Maďarsku rozsiahla ústavná a legislatívna reforma a práve v súvislosti s týmito zmenami sa Baka dostal do sporu s vtedajšou vládou Viktora Orbána.
scienche - YouTube/tudomam, CC BY 3.0, Wikimedia Commons
Kritika Orbánovych justičných reforiem a predčasný koniec mandátu
V roku 2011 sa Baka verejne vyjadroval k viacerým návrhom legislatívnych zmien týkajúcich sa maďarského súdnictva.
Baka zároveň kritizoval ďalšie zmeny súvisiace s organizáciou a fungovaním súdov.
V tom čase bol nielen predsedom Najvyššieho súdu, ale zároveň aj predsedom Národnej súdnej rady a podľa vtedajších pravidiel mal povinnosť vyjadrovať sa k legislatíve týkajúcej sa justície.
Jednou zo sporných otázok, ku ktorým sa vyjadroval, bol návrh na zníženie povinného veku odchodu sudcov do dôchodku. V tom čase bol štandardný vek odchodu do dôchodku pre sudcov 70 rokov. Reforma počítala s jeho znížením na 62 rokov.
Baka tento návrh kritizoval. Nešlo pritom o jedinú spornú otázku. Vo svojich vystúpeniach sa vyjadroval aj k širšiemu usporiadaniu maďarskej justície, k reforme súdneho systému a k otázkam súvisiacim s nezávislosťou a neodvolateľnosťou sudcov.
Jedným z najdôležitejších momentov bolo jeho vystúpenie v maďarskom parlamente 3. novembra 2011. Jeho vystúpenia sa v podstate odohrávali v čase, keď maďarský parlament pripravoval tieto rozsiahle ústavné zmeny. V decembri 2011 boli nakoniec prijaté.
Azda najdôležitejšou zmenou bolo vytvorenie tzv. Kúrie, ktorá sa stala prakticky nástupcom Najvyššieho súdu. Keďže tým Najvyšší súd ako taký skončil, šesťročný mandát, ktorý mal Bakovi trvať do júna 2015, skončil už 1. januára 2012. Vláda Viktora Orbána ho tak po jeho kritických vyjadreniach cez novú ústavu z funkcie de facto odstránila.
Baka následne podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva.
Prípad Baka proti Maďarsku
Tento prípad dostal označenie Baka v. Hungary. Po prešetrení prípadu vydala Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva rozsudok v júni 2016.
ESĽP sa zaoberal tým, že Baka prišiel o funkciu predsedu Najvyššieho súdu ešte pred skončením svojho mandátu a zároveň nemal možnosť napadnúť toto rozhodnutie pred súdom.
Súd zároveň posudzoval súvislosť medzi ukončením jeho mandátu a jeho verejnými vyjadreniami ku konkrétnym legislatívnym reformám.
Podľa rozsudku Baka v tomto období vystupoval vo svojej profesionálnej funkcii a vyjadroval sa k legislatívnym reformám, ktoré sa priamo týkali súdneho systému.
Firenze2026 - Own work, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
Súd mu dal za pravdu
Súd rozhodol, že Maďarsko porušilo v tomto prípade porušilo dve medzinárodné zmluvy - článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach - Právo na spravodlivé súdne konanie a článok 10 - Sloboda prejavu. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom 15 hlasov proti 2 v oboch bodoch.
Podľa rozsudku ESĽP bolo predčasné ukončenie Bakovho mandátu spojené s jeho verejnou kritikou legislatívnych zmien v oblasti justície.
Súd zároveň uviedol, že spôsob ukončenia jeho mandátu mal vplyv na výkon jeho práva na slobodu prejavu.
V rozhodnutí sa uvádza, že prípad sa týkal predčasného ukončenia mandátu predsedu maďarského Najvyššieho súdu po jeho kritike legislatívnych reforiem a skutočnosti, že nemohol toto rozhodnutie napadnúť pred súdom.
Rozsudok sa preto stal jedným z významných rozhodnutí ESĽP týkajúcich sa postavenia sudcov, slobody ich prejavu a ochrany ich funkčného obdobia.
SITA/AP
Kandidát Tiszy na prezidenta
Vládna strana Tisza, ktorú vedie premiér Péter Magyar, ho 8. augusta 2026 vybrala za svojho kandidáta na prezidenta republiky. O kandidatúre rozhodla parlamentná skupina strany tajným hlasovaním.
Tisza predtým diskutovala o viacerých možných kandidátoch. Jedným z nich bola svetoznáma šachistka Judit Polgárová, ktorá však ponuku odmietla.
Podľa agentúry Reuters Magyar uviedol, že Baka má skúsenosti s ústavným právom a jeho kandidatúra súvisí s plánmi novej vlády na zmenu fungovania štátnych inštitúcií.
Reprezentatívna a ústavná funkcia
Maďarský prezident je hlavou štátu a podľa ústavného systému má najmä reprezentatívnu funkciu.
Výkonná moc je v Maďarsku sústredená predovšetkým vo vláde na čele s premiérom. Prezident má však aj niektoré ústavné právomoci. Patrí medzi ne napríklad možnosť podpísať zákon či vrátiť prijatý zákon parlamentu na opätovné prerokovanie alebo iniciovať preskúmanie jeho ústavnosti v stanovených prípadoch.
Pozrite si aj reportáž o zmrazených eurofondoch pre Maďarsko:
Súvisiace články
Najčítanejšie správy
Odporúčame
Noviny.sk
