Ľudia si mysleli, že nastal koniec sveta. Útoky z 11. septembra pred štvrťstoročím zmenili svet

Štyri unesené lietadlá, 19 únoscov a 2 977 obetí. Udalosti z 11. septembra 2001 sa odohrávali pred očami miliónov ľudí a v priebehu niekoľkých hodín zasiahli New York, Washington aj Pensylvániu. Od prvého nárazu do Svetového obchodného centra po zrútenie jeho severnej veže uplynulo iba 102 minút. Útok však vznikal roky. Presne po 25 rokoch sa vraciame k tomu, čo sa v Spojených štátoch v osudné utorkové ráno stalo.

Utorok 11. septembra 2001 sa v New Yorku začal jasným ránom s takmer bezoblačnou oblohou. Na východnom pobreží Spojených štátov medzitým nastupovali cestujúci do štyroch bežných vnútroštátnych letov smerujúcich na západ krajiny. Nikto z nich ešte netušil, že na palubách je aj 19 mužov napojených na teroristickú sieť al-Káida.

+49 fotiek

Útoky z 11. septembra 2001

Cieľom únoscov boli štyri lietadlá smerujúce z Bostonu, Newarku a Washingtonu do Kalifornie. Dlhé trasy znamenali, že stroje mali v nádržiach veľké množstvo paliva. Päť únoscov nastúpilo na American Airlines 11, ďalších päť na United Airlines 175, päť na American Airlines 77 a štyria na United Airlines 93.

Nasledujúce udalosti zrekonštruovala neskôr nezávislá Komisia pre 11. september na základe tisícov dokumentov, záznamov komunikácie, letových údajov a výpovedí svedkov. Jej záverečná správa dodnes patrí medzi základné zdroje na rekonštrukciu útokov.

7:59 – zo zeme vzlieta prvé lietadlo

Let American Airlines 11 odštartoval z bostonského letiska Logan o 7:59, na Slovensku bolo v tom čase o šesť hodín viac. Boeing 767 mal namierené do Los Angeles. Na palube bolo 11 členov posádky a 81 cestujúcich vrátane piatich únoscov.

Približne o štvrťhodinu neskôr sa situácia začala meniť. Únoscovia pravdepodobne začali konať okolo 8:14. Vtrhli do kokpitu, napadli posádku a kontrolu nad lietadlom prevzal Egypťan Mohamed Atta.

Mohamed Atta

Wikimedia Commons/State of Florida Department of Highway Safety and Motor Vehicles

O 8:19 sa letuška Betty Ongová telefonicky spojila s pracovníkmi American Airlines. Oznámila, že kokpit neodpovedá, niekoľko ľudí bolo napadnutých a lietadlo zrejme uniesli. Nasledovali minúty, počas ktorých sa informácia postupne dostávala cez leteckú spoločnosť a Federálny letecký úrad.

O 8:25 už bostonské stredisko riadenia letovej prevádzky vedelo, že ide o únos. O 8:38 o lietadle informovalo severovýchodné veliteľstvo protivzdušnej obrany NEADS. Dvojica stíhačiek F-15 dostala rozkaz vzlietnuť, no udalosti sa odohrávali príliš rýchlo.

8:46 – prvý náraz do Svetového obchodného centra

O 8:46 a 40 sekúnd narazil let American Airlines 11 do severnej veže Svetového obchodného centra, označovanej ako WTC 1.

Lietadlo prerazilo budovu približne medzi 93. a 99. poschodím. Náraz poškodil nosné stĺpy, výťahové šachty a všetky tri únikové schodiská smerujúce z vyšších poschodí. Pre stovky ľudí nad miestom nárazu tým prakticky zanikla možnosť dostať sa von.

Let American Airlines 11 narazil do severnej veže Svetového obchodného centra

Wikimedia Commons

Na nižších poschodiach ľudia začali zostupovať po schodoch. Do budovy, naopak, smerovali hasiči, policajti a záchranári.

V prvých minútach ešte nebolo jasné, čo sa stalo. Správy hovorili o lietadle, ktoré narazilo do jednej z najznámejších budov New Yorku. Možnosť nehody sa nedala okamžite vylúčiť.

O sedemnásť minút sa situácia zmenila.

V južnej veži ľuďom najprv hovorili, že budova je v bezpečí

Po zásahu severnej veže začali niektorí ľudia spontánne opúšťať aj susednú južnú vežu WTC 2. Iní zostávali vo svojich kanceláriách.

Problémom bolo aj hlásenie, ktoré sa krátko po prvom náraze ozvalo v južnej veži. Ľudí informovalo, že incident sa odohral v druhej budove a že ich veža je v bezpečí. Niektorých, ktorí už začali odchádzať, hlásenie vyzvalo, aby sa vrátili do kancelárií. Neskôr prišlo oznámenie, že tí, ktorých okolnosti nútia odísť, môžu začať s organizovanou evakuáciou.

SITA/AP

Rozhodnutia urobené počas týchto niekoľkých minút mali zásadný význam. Niektorí ľudia pokračovali smerom von napriek prvému hláseniu, iní zostali.

9:03 – druhé lietadlo zasiahlo južnú vežu

United Airlines 175 odštartoval z Bostonu o 8:14, rovnako smeroval do Los Angeles. Boeing 767 uniesli pravdepodobne medzi 8:42 a 8:46.

O 9:03 a 11 sekúnd narazil do južnej veže Svetového obchodného centra medzi 77. a 85. poschodím.

Druhý náraz už v priamom prenose zaznamenali televízne kamery, ktoré boli namierené na horiacu severnú vežu. V tom okamihu bolo zrejmé, že prvý náraz nebol leteckou nehodou.

SITA/AP

Na palube letu 175 bolo deväť členov posádky a 56 cestujúcich vrátane piatich únoscov. Nikto neprežil.

Na rozdiel od severnej veže zostalo v južnej veži jedno zo schodísk – schodisko A – aspoň istý čas priechodné aj cez poškodené poschodia. Niekoľkým ľuďom, ktorí sa nachádzali nad miestom nárazu, sa preto podarilo zostúpiť.

„Amerika je napadnutá“

Americký prezident George W. Bush bol v čase prvého nárazu na návšteve základnej školy Emma E. Booker Elementary School na Floride.

Krátko po druhom útoku k nemu pristúpil šéf prezidentskej kancelárie Andrew Card a pošepkal mu správu, ktorá sa neskôr stala jedným z najznámejších momentov celého dňa: „Druhé lietadlo zasiahlo druhú vežu. Amerika je napadnutá.“ Bolo približne 9:05.

SITA/AP

Bush ešte niekoľko minút zostal v triede a následne sa presunul do zabezpečenej miestnosti školy, kde začal komunikovať so svojimi poradcami a bezpečnostnými predstaviteľmi.

V Dvojičkách sa začal boj o čas

V tom čase už k Svetovému obchodnému centru prúdili stovky hasičov, policajtov a zdravotníkov. Úloha bola mimoriadne náročná. Výťahy boli na mnohých miestach nepoužiteľné a záchranári museli s desiatkami kilogramov výstroja postupovať nahor po schodiskách, zatiaľ čo proti nim zostupovali tisíce ľudí.

Komisia pre 11. september neskôr upozornila aj na vážne problémy v komunikácii medzi jednotlivými zložkami. Rádiové spojenie nefungovalo spoľahlivo a velitelia v budovách nemali vždy informácie, ktoré už boli dostupné ľuďom mimo nich. Napriek tomu sa z komplexu Svetového obchodného centra podarilo pred jeho zrútením dostať tisícom ľudí.

Jednou z tých, ktorí útok prežili, bola Dianne DeFontesová, pracujúca na 89. poschodí severnej veže. Po náraze si najprv myslela, že v budove vybuchla bomba. Napokon sa jej podarilo dostať von. Keď sa neskôr videla, bola pokrytá prachom a popolom. „Nespoznávala som samu seba,“ spomínala po rokoch v rozhovore zachovanom v zbierkach National September 11 Memorial & Museum.

SITA/AP

9:37 - Tretie lietadlo zničilo časť Pentagonu

American Airlines 77 odštartoval z washingtonského letiska Dulles o 8:20 a mal smerovať do Los Angeles.

Vyšetrovatelia odhadli, že únoscovia prevzali kontrolu nad lietadlom približne medzi 8:51 a 8:54. Boeing 757 sa následne otočil smerom späť na východ.

Približne o 9:34 sa stroj nachádzal v blízkosti Washingtonu a vo veľmi malej výške sa približoval k sídlu amerického ministerstva obrany - Pentagonu.

O 9:37 a 46 sekúnd narazil let American Airlines 77 do západnej strany Pentagonu rýchlosťou približne 850 kilometrov za hodinu.

Na palube bolo 58 cestujúcich vrátane piatich únoscov a šesť členov posádky. Zahynulo 59 nevinných ľudí v lietadle a ďalších 125 ľudí v Pentagone. Celkový počet obetí útoku na Pentagon tak dosiahol 184.

SITA/AP

Washington sa ocitol v mimoriadnej situácii. Evakuovali Biely dom aj Kapitol a bezpečnostné zložky nevedeli, koľko ďalších unesených lietadiel môže byť vo vzduchu. A jedno tam skutočne ešte bolo.

Let 93 meškal, cestujúci sa dozvedeli, prečo

United Airlines 93 mal letieť z Newarku pri New Yorku do San Francisca. Z plánovaného odletu však nabral meškanie a vzlietol až o 8:42.

Na palube bolo sedem členov posádky a 37 cestujúcich vrátane štyroch únoscov. Práve oneskorenie letu sa ukázalo ako dôležité. V čase, keď mali únoscovia tohto letu konať, lietadlá už zasiahli obe veže Svetového obchodného centra.

O 9:24 dostal kokpit letu 93 správu od dispečingu spoločnosti United, ktorá varovala pred útokmi na lietadlá. Približne o štyri minúty neskôr začal únos.

SITA/AP

Ziad Jarrah, ktorý absolvoval letecký výcvik v Spojených štátoch, obrátil stroj späť na východ.

Cestujúci a členovia posádky však prostredníctvom telefonátov príbuzným a operátorom postupne zistili, čo sa stalo v New Yorku. Pochopili, že ich lietadlo pravdepodobne nesmeruje k pristátiu ani k rokovaniam o rukojemníkoch, ale má byť použité ako ďalšia zbraň.

9:42 – Spojené štáty vyprázdnili svoju oblohu

Po treťom útoku vydalo velenie amerického civilného letectva bezprecedentný príkaz. O 9:42 museli všetky civilné lietadlá nachádzajúce sa vo vzdušnom priestore Spojených štátov pristáť na najbližšom vhodnom letisku.

Vo vzduchu sa v tom čase nachádzali tisíce strojov. Približne 4 500 komerčných a súkromných lietadiel sa následne podarilo dostať na zem bez ďalšieho incidentu.

Let 93 však už bol pod kontrolou únoscov.

Miesto nehody letu 93

SITA/AP

9:57 – cestujúci letu 93 sa rozhodli zaútočiť na únoscov

Po sérii telefonátov sa skupina cestujúcich rozhodla pokúsiť sa dostať do kokpitu. Ich protiútok sa začal približne o 9:57.

Záznam hlasov z kokpitu zachytil zápas v lietadle. Únoscovia si uvedomovali, že cestujúci sa približujú. Jarrah začal prudko manévrovať, aby ich zrazil z nôh.

Komisia pre 11. september dospela k záveru, že únoscovia letu 93 mali za cieľ významný objekt vo Washingtone. Ako hlavný cieľ sa podľa vyšetrovania javí americký Kapitol, pričom medzi zvažovanými cieľmi bol aj Biely dom.

K Washingtonu však lietadlo nedoletelo. O 10:03 a 11 sekúnd sa United Airlines 93 zrútil na pole pri Shanksville v Pensylvánii. Zahynulo všetkých 40 cestujúcich a členov posádky.

Prečítajte si tiež

Zverejnili doteraz nevidené súkromné video pádu veží WTC

9:59 – južná budova sa zrútila

Ešte počas udalostí na palube letu 93 sa v New Yorku odohrávala ďalšia katastrofa.

O 9:58 a 59 sekúnd, teda necelých 56 minút po zásahu, sa začala rúcať južná veža Svetového obchodného centra. Celý kolaps trval približne desať sekúnd.

Masívny oblak prachu, dymu a trosiek sa rozšíril ulicami dolného Manhattanu. Ľudia utekali do okolitých ulíc a budov.

V komplexe Svetového obchodného centra sa v tom čase nachádzal aj právnik Frank Razzano, ktorý býval v hoteli Marriott umiestnenom medzi Dvojičkami. Prežil prvý kolaps a neskôr si spomínal na zvuk rútiacej sa druhej veže.

„Znelo to ako nákladný vlak rútiaci sa na mňa z oblohy,“ opísal moment v rozhovore pre 9/11 Memorial & Museum.

Južná budova World Trade Center

SITA/AP

Medzi ľuďmi zasahujúcimi v okolí bola aj hasička Adrienne Walshová z FDNY. Keď sa ulicami začal valiť oblak po zrútení budovy, utekala spolu s kolegami. „Videla som niečo, čo môžem opísať iba ako tornádo rútiace sa na mňa,“ spomínala neskôr.

Hasiči zároveň nevedeli presne, koľko ich kolegov zostalo v budovách. Mnohí pokračovali smerom nahor ešte krátko pred kolapsom.

10:28 – padla aj severná budova

Severná veža, ktorú zasiahlo lietadlo ako prvú, stála dlhšie.

O 10:28 a 22 sekúnd, približne 102 minút po náraze letu American Airlines 11, sa zrútila aj ona.

Po jej páde už pôvodnej panoráme dolného Manhattanu dominoval obrovský mrak dymu a prachu. Z dvoch 110-poschodových veží Svetového obchodného centra zostali trosky.

SITA/AP

Obete pochádzali z desiatky rôznych krajín

Útoky na New York, Pentagon a let 93 si vyžiadali 2 977 obetí z približne 90 krajín, pričom do tohto čísla sa nezapočítava 19 únoscov. V New Yorku zahynulo 2 753 ľudí, pri Pentagone 184 a na palube letu 93 ďalších 40.

Medzi obeťami bolo 343 príslušníkov newyorského hasičského zboru FDNY, 23 policajtov NYPD a 37 príslušníkov polície Port Authority.

V čase, keď ešte nebol známy rozsah strát, sa novinári pýtali vtedajšieho starostu New Yorku Rudolpha Giulianiho na počet obetí. „Počet obetí bude napokon väčší, než ktokoľvek z nás dokáže uniesť,“ odpovedal.

Dokopy bolo na miestach v blízkosti útokov desaťtisíce ľudí, niektorí z nich si mysleli, že príde koniec sveta či tretia svetová vojna.

Severná budova World Trade Center

SITA/AP

Prečo sa Dvojičky zrútili?

Kolaps oboch budov sa v nasledujúcich rokoch stal predmetom rozsiahleho technického vyšetrovania amerického Národného inštitútu pre štandardy a technológie – NIST.

Vyšetrovanie dospelo k záveru, že samotné nárazy lietadiel vážne poškodili nosnú konštrukciu a zároveň na rozsiahlych plochách strhli protipožiarnu izoláciu z oceľových prvkov. Následné požiare potom konštrukciu postupne zahrievali a oslabovali.

Oceľ sa pritom nemusela roztaviť. Pri vysokých teplotách postupne stráca pevnosť a tuhosť. Deformácie podláh a nosných prvkov nakoniec viedli k iniciácii kolapsu, po ktorej už konštrukcia nedokázala energiu padajúcich horných poschodí zastaviť.

SITA/AP

NIST uvádza, že severná veža po zásahu vydržala približne 102 minút a južná 56 minút.

Komplex Svetového obchodného centra však 11. septembra neprišiel iba o Dvojičky. Budova WTC 7, ktorá nebola zasiahnutá lietadlom, bola poškodená troskami zo severnej veže a celé hodiny v nej horelo. O 17:20 sa zrútila aj ona. Budovu predtým evakuovali a pri jej páde nikto nezahynul. NIST neskôr určil ako príčinu požiarom vyvolaný progresívny kolaps konštrukcie.

Útok bol premyslený

Za útokmi stála teroristická organizácia al-Káida vedená Usámom bin Ládinom.

Jednou z kľúčových postáv plánu bol Chálid Šajch Muhammad, známy aj pod iniciálami KSM. Podľa Komisie pre 11. september predstavil bin Ládinovi plán využiť lietadlá pri útokoch na Spojené štáty. Pôvodná predstava bola ešte rozsiahlejšia, nakoniec však vedenie al-Káidy schválilo menšiu operáciu s viacerými unesenými lietadlami.

Komisia uvádza, že bin Ládin a jeho spolupracovníci projekt „lietadlovej operácie“ schválili približne na prelome rokov 1998 a 1999. KSM sa stal jej hlavným architektom a koordinátorom.

Vedenie al-Káidy, v strede Usáma bin Ládin.

SITA/AP

Významnú úlohu mala skupina radikálov, ktorá sa sformovala v nemeckom Hamburgu. Patrili do nej Mohamed Atta, Marwan al-Shehhi a Ziad Jarrah. Atta sa napokon stal taktickým veliteľom celej operácie.

Únoscovia postupne cestovali do Spojených štátov. Prví prišli už začiatkom roka 2000 a do júla 2001 sa na americkom území nachádzalo všetkých 19.

Štyria muži určení za pilotov absolvovali letecký výcvik v Spojených štátoch.

Z 19 únoscov bolo 15 občanmi Saudskej Arábie, dvaja pochádzali zo Spojených arabských emirátov, jeden z Egypta a jeden z Libanonu. FBI po útokoch otvorila vyšetrovanie označené PENTTBOM, ktoré sa stalo najväčším vyšetrovaním v dovtedajšej histórii úradu.

Rozdelenie cieľov bolo podľa záverov komisie pomerne presné. Atta mal zasiahnuť severnú vežu Svetového obchodného centra, al-Shehhi južnú vežu, Hani Hanjour Pentagon a Jarrah mal smerovať na americký Kapitol. Biely dom sa objavoval ako ďalší možný cieľ.

SITA/AP

Americké služby pred útokom varovali pred al-Káidou, presný plán však nepoznali

Po útokoch sa jednou z hlavných otázok stalo, či im bolo možné zabrániť.

Americké spravodajské služby už pred 11. septembrom disponovali množstvom informácií o rastúcej hrozbe zo strany al-Káidy. Počas jari a leta 2001 sa množili varovania, že organizácia pripravuje významnú operáciu.

Do prezidentských denných spravodajských prehľadov sa od januára do 10. septembra dostali desiatky materiálov týkajúcich sa bin Ládina. Mimoriadnu pozornosť neskôr získal dokument z 6. augusta 2001 s názvom „Bin Ladin Determined to Strike in US“, teda „Bin Ládin je odhodlaný zaútočiť v USA“.

Prečítajte si tiež

Syn Usáma bin Ládina sa vyhráža Spojeným štátom odvetou za smrť otca

Dokument upozorňoval na záujem al-Káidy útočiť na území Spojených štátov. Neobsahoval však konkrétny čas, miesto ani operačný plán útokov z 11. septembra.

Komisia pre 11. september neskôr identifikovala nedostatky v zdieľaní informácií medzi inštitúciami, v pripravenosti na nový druh hrozby aj v postupoch civilného letectva a protivzdušnej obrany. Vo svojich záveroch hovorila o zlyhaniach v oblasti predstavivosti, politiky, schopností a riadenia. Zároveň však neuviedla jeden konkrétny krok, pri ktorom by bolo možné s istotou tvrdiť, že by útokom zabránil.

„Nemôžu otriasť základmi Ameriky“

George W. Bush sa počas dňa presúval pod zvýšenou ochranou. Večer, krátko po 20:30, vystúpil z Oválnej pracovne s televíznym prejavom k národu.

„Dnes boli naši spoluobčania, náš spôsob života a samotná naša sloboda napadnuté sériou úmyselných a smrtiacich teroristických činov,“ povedal.

V ďalšej časti prejavu vyhlásil: „Teroristické útoky môžu otriasť základmi našich najväčších budov, ale nemôžu otriasť základmi Ameriky.“

Prezident zároveň oznámil, že Spojené štáty nebudú rozlišovať medzi organizátormi útokov a tými, ktorí im poskytujú útočisko.

SITA/AP

Ako na útoky reagovalo Slovensko

Správy z USA zasiahli aj Slovensko ešte počas popoludnia 11. septembra. Národná rada SR prerušila rokovanie a prijala vyhlásenie odsudzujúce útoky. Ministerstvo zahraničných vecí zvolalo krízový štáb a bezpečnostné zložky posilnili ochranu strategických objektov vrátane letísk a jadrových zariadení. Zvýšenú policajnú ochranu dostalo aj veľvyslanectvo Spojených štátov v Bratislave.

Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda bol práve na ceste na oficiálnu návštevu Kanady. Keď k útoku došlo, sa nachádzal na Islande, o správe sa dozvedel až po príchode do Kanady.

Jeho program zrušili a pre uzavretie severoamerického vzdušného priestoru zostal dočasne v Ottawe. Na druhý deň slovenské vládne lietadlo dostalo osobitné povolenie odletieť a Dzurinda sa 13. septembra vrátil na Slovensko.

Mikuláš Dzurinda

SITA/Tomáš Benedikovič

V dobovom televíznom vystúpení označil 11. september za „memento“, ktoré upozornilo na nové bezpečnostné hrozby. O niekoľko dní si Slovensko útoky pripomenulo tromi minútami ticha. Do kondolenčných kníh na americkom veľvyslanectve sa podľa dobových údajov zapísali približne dve tisícky ľudí.

Slovensko v tom čase ešte nebolo členom NATO – do Aliancie vstúpilo v roku 2004. Neskôr sa však zapojilo aj do medzinárodných operácií v Afganistane.

Prvýkrát v dejinách NATO aktivovalo článok 5

Reakcia na útoky mala medzinárodný rozmer.

Už 12. septembra 2001 spojenci v NATO rozhodli, že ak sa potvrdí, že útok na Spojené štáty prišiel zo zahraničia, bude sa považovať za útok na všetkých spojencov podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Po potvrdení pôvodu útokov sa článok 5 uplatnil. Bolo to prvýkrát v histórii NATO, keď Aliancia použila princíp kolektívnej obrany týmto spôsobom.

Spojené štáty a ich spojenci začali 7. októbra 2001 vojenské operácie v Afganistane proti režimu Talibanu a al-Káide. Konflikt v Afganistane následne trval dve desaťročia.

Operácie v Afganistane.

SITA/AP

Útoky zároveň priniesli rozsiahle zmeny v americkej bezpečnostnej politike. V novembri 2001 vznikol Úrad pre bezpečnosť dopravy TSA a bezpečnostné kontroly na letiskách sa zásadne zmenili. Kongres prijal USA PATRIOT Act, ktorý rozšíril právomoci štátnych orgánov pri vyšetrovaní terorizmu. V roku 2002 vzniklo ministerstvo vnútornej bezpečnosti – Department of Homeland Security –, ktoré začalo naplno fungovať v roku 2003.

Pátranie po bin Ládinovi trvalo takmer desať rokov

FBI po útokoch rozbehla vyšetrovanie PENTTBOM a Spojené štáty začali rozsiahle pátranie po vedení al-Káidy.

Usáma bin Ládin sa roky ukrýval. Americké spravodajské služby ho nakoniec vypátrali v pakistanskom Abbottabade, kde ho v noci z 1. na 2. mája 2011 miestneho času počas operácie amerických špeciálnych síl zabili.

Usáma bin Ládin

Wikimedia Commons/Hamid Mir - Canada Free Press

Chálida Šajcha Muhammada, ktorého Komisia pre 11. september označila za hlavného architekta útokov, zadržali v Pakistane v roku 2003.

Nie všetky obete zomreli 11. septembra

Bilancia 2 977 obetí zahŕňa ľudí, ktorí zahynuli bezprostredne pri útokoch. Dôsledky sa však neskončili odchodom posledných záchranárov z Ground Zero.

Státisíce ľudí boli podľa newyorských zdravotníckych orgánov vystavené prachu, dymu a ďalším látkam uvoľneným pri páde budov a počas dlhého odstraňovania trosiek. Medzi nimi boli hasiči, policajti, zdravotníci, pracovníci obnovy aj obyvatelia dolného Manhattanu.

SITA/AP

V nasledujúcich rokoch boli u časti z nich diagnostikované ochorenia spájané s expozíciou po 11. septembri. Oficiálny pamätník dnes pripomína aj tisíce ľudí, ktorí podľa evidencie programov určených pre zasiahnuté osoby zomreli na ochorenia súvisiace s následkami útokov.

Obete aj zničenie Dvojičiek si pripomínajú každý rok

Ako každý rok, tak aj pri 25. výročí útokov sa 11. septembra 2026 pri pamätníku na mieste niekdajších Dvojičiek opäť stretnú rodiny obetí. Mená mŕtvych budú čítať príbuzní a ceremoniál prerušia okamihy ticha pripomínajúce kľúčové momenty útokov – nárazy štyroch lietadiel a zrútenie oboch veží.

Organizátori pri 25. výročí pridali aj siedmy okamih ticha venovaný ľuďom, ktorí zomreli v neskorších rokoch na ochorenia súvisiace s následkami 11. septembra.