Premiér je pri pohľade na tento rok optimistom

"Čo by iné krajiny Európy dali za to, keby mali také východiská na rok 2010, ako má Slovensko," konštatuje predseda vlády v rozhovore.

Nových investorov by malo na Slovensko podľa neho dotiahnuť euro či rozvoj infraštruktúry. Slovensko začne s konsolidáciou verejných financií už v tomto roku, pretože si to môže dovoliť.

Zvyšovanie daní by nemalo byť v blízkej budúcnosti témou. Tou je naštartovanie hospodárskeho rastu, ktorý podľa Fica ako jediný môže riešiť problém nezamestnanosti.


      - Ekonomickou témou, ktorá v roku 2009 asi najviac rezonovala, bola globálna hospodárska kríza a jej dopady na Slovensko. Po vlaňajšom prepade ekonomiky sa očakáva v tomto roku jej mierne oživenie. Máme teda krízu už za sebou ? -

      To sa neodváži povedať ani nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, nie ešte ja. Sú tu náznaky oživenia, ale tieto náznaky sú veľmi krehké. Ale bol by som rád, keby sme aj s týmito náznakmi oživenia pracovali optimistickejšie ako doteraz. Pretože len zlé správy nemôžu byť obsahom komunikácie s verejnosťou.

Mňa napríklad veľmi teší to, že kým v Európe sa zdvihne priemerný deficit verejných financií v roku 2010 zo 7 na 7,5 % HDP, my na Slovensku ako jedna z mála krajín únie už budeme konsolidovať verejné financie a deficit znížime zo 6,3 na 5,5 %. Po druhé, verejný dlh v celej Európe vzrastie v roku 2010 na 80 % HDP. My máme dlh druhý najnižší v rámci eurozóny a šiesty najnižší v rámci celej Európskej únie, pričom sa pohybuje na úrovni okolo 39 %.

Tretia dobrá informácia je, že všetky inštitúcie, či je to Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, Európska komisia alebo Národná banka Slovenska, hovoria, že v roku 2010 by mal opäť prísť hospodársky rast a tie odhady sú veľmi pozitívne. Už len to, že NBS hovorí o 3,1-% raste, je veľmi dobré, pretože po výraznom prepade v celej Európe mať hospodársky rast na úrovni okolo 2-3 % by bol fantastický úspech.
      

Pracujme s týmito informáciami opatrne, ale optimisticky. Sú to dobré správy, pretože naštartovanie hospodárskeho rastu je jediná cesta, ako opäť riešiť problém nezamestnanosti, ktorá prichádza ako tretia vlna svetovej krízy. Najskôr to bola finančná kríza, následne finančná kríza doľahla na hospodárstvo a jej dopad sa teraz prejavuje v sociálnej sfére v náraste nezamestnanosti. Toto je fenomén, z ktorého bolí hlava každého premiéra v Európe.

Keď sedíme na Európskej rade, nikto o ničom inom nehovorí, len o nezamestnanosti. Je s tým problém a každý si uvedomuje, že bez naštartovania hospodárskeho rastu s nezamestnanosťou neurobíme nič. My môžeme prijímať rôzne kozmetické opatrenia, vláda ich aj prijíma - podpisujú sa zmluvy so zamestnávateľmi o čiastočnej úhrade odvodov, poskytujeme garancie malým a stredným podnikateľom pri preberaní úverov, robíme ďalšie a ďalšie opatrenia.

Ale to sú kozmetické opatrenia. Len hospodársky rast môže pomôcť. Ja som teda optimisticky naladený a bolo by dobré, keby sme s týmito číslami a informáciami viac pracovali. Čo by iné krajiny Európy dali za to, keby mali také východiská na rok 2010, ako má Slovensko.


      - V tejto situácii, ako bude kríza odznievať, krajiny v celom regióne sa budú snažiť o prilákanie nových investorov. Aké sú podľa Vás naše komparatívne výhody oproti nim a v ktorých oblastiach by sme naopak mohli naše podnikateľské prostredie ešte zlepšiť? -

      Určite nechceme ísť cestou lacnej pracovnej sily. Dlhodobo platí jedna zásada, že kto sa pokúša zvýhodňovať vlastnú krajinu na úkor iných krajín preferovaním lacnej pracovnej sily, zasieva nízku životnú úroveň. Za osem rokov pravicovej vlády na Slovensku sa do popredia dávala predovšetkým lacná pracovná sila. Keď sa robili prieskumy, čo viedlo zahraničných investorov v rokoch 1998 až 2006, aby prišli na Slovensko, na prvé miesto nikdy nedávali dane.

Na prvé miesto vždy dávali lacnú a kvalifikovanú pracovnú silu. Aký sociálny dialóg existoval za Dzurindu ? Neexistoval žiadny sociálny dialóg, nikto sa nikoho nepýtal. Bolo treba zmeniť Zákonník práce v neprospech zamestnancov? Tak ho jednoducho zmenili. Bolo treba podržať minimálnu mzdu ? Jednoducho podržali minimálnu mzdu. Čiže nechcem, aby táto politika na Slovensku pokračovala. Aj preto máme neustále konfrontácie so zamestnávateľmi, pokiaľ ide napríklad o minimálnu mzdu. Naša komparatívna výhoda nemôže byť v lacnosti pracovnej sily.
      

Za obrovskú komparatívnu výhodu v porovnaní s inými štátmi v tomto regióne pri opätovnom naštartovaní hospodárskeho rastu vnímam euro. My sme euro zaviedli bezproblémovo a je to historický úspech SR. Stabilita meny, silná mena, odstránenie prekážok s výmennými kurzami - toto všetko bude určite pre investorov atraktívne.

Po ďalšie, musí nám záležať na tom, aby sme si dali pozor na ďalšiu koncentráciu jedného typu priemyslu na Slovensku. Práve kríza ukázala, aký je automobilový priemysel ľahko napadnuteľný. Lákať sem teda investorov aj do oblastí, ktoré nie sú až tak napojené na automobilový priemysel. Teraz sme to ukázali napríklad v Trenčíne, kam príde spoločnosť AU Optronics s výrobou LCD panelov.

Ďalej, je veľmi dôležité, aby vláda SR podporovala aj domáce podnikateľské subjekty. Máme teraz niekoľko žiadostí, ktoré sa týkajú drevárskeho priemyslu a ja ich podporujem, pretože ide o žiadosti o štátnu pomoc tam, kde ide o pomerne vysokú finalizáciu spracovania dreva. Čiže podporovať aj domácich investorov, hľadať iné druhy priemyslu, ale hlavne sa spoliehať na to, že tu máme euro a stabilné prostredie. Odmietam, aby to bola lacná pracovná sila, ktorá k nám bude najviac ťahať investorov.
      

Plus, naše plány s výstavbou diaľnic poznáte. Kríza nás na 18 mesiacov zastavila, je to obrovská škoda. Toto je najlepšia cesta, ako zabezpečovať rovnomerný rozvoj Slovenska. Pretože môžeme rozprávať o odstraňovaní regionálnych rozdielov, pokiaľ tam bude viesť iba cesta druhej triedy alebo tretej triedy, tak tam nikdy regionálne rozdiely neodstránite. Čiže investície do cestnej infraštruktúry, toto musí byť ďalšia veľká prednosť Slovenska v budúcnosti pri lákaní investorov.


      - Spomínali ste plánovanú konsolidáciu verejných financií, z vlaňajšieho deficitu presahujúceho 6 % by sa to malo v tomto roku posunúť na 5,5 % HDP. Máte ale pripravené aj nejaké krízové scenáre, ak by sa slovenská ekonomika alebo príjmy štátu nevyvíjali tak, ako sa očakáva? –

      Všetci v Európe hovoria o tom, že treba konsolidovať a potom sa pozriete na deficity jednotlivých krajín a zistíte, že v roku 2010 bude veľa krajín v porovnaní s rokom 2009 svoje deficity ešte zvyšovať. Už som ten údaj uviedol – priemerný deficit v celej Európe v roku 2009 je 7 % a  v roku 2010 sa zvýši na 7,5 % HDP. Európska rada prijala záver, že verejné financie treba začať konsolidovať najneskôr v roku 2011.

Krajiny, ktoré si to môžu dovoliť, môžu pritom začať skôr. My sme začali skôr, lebo si myslíme, že si to môžeme dovoliť. Toto je krízový scenár. Ak Európa uvidí, že svetová kríza má podobu W, že dnes stúpame k vrcholu toho prvého V, ale o chvíľu možno pôjdeme znovu dole, tak si Európa opäť sadne a zase prijme nový plán obnovy Európy, ktorý je založený predovšetkým na obrovských stimuloch, ktoré idú z vládnych rozpočtov do ekonomiky.

Preto vznikli deficity v rámci celej Európy, pretože sa začali používať peniaze predovšetkým na vykrytie dier, ktoré boli spôsobené tým, že prestali prúdiť dane a  tým, že sa strašne veľa peňazí dalo do podpory automobilového priemyslu a iných druhov priemyslu. Okrem toho niektoré štáty museli sanovať svoj finančný sektor, ktorý sme my sanovali už v minulosti. Čiže krízový scenár sa nemôže týkať len Slovenska.

Nikdy nevnímajme Slovensko ako izolovanú krajinu, ktorá sa správa úplne netradične alebo by robila niečo, čo nie je v súlade s európskymi plánmi. My sme všetky rozhodnutia prijali tak, ako sme sa dohodli na Európskej rade a Slovensku to naozaj pomohlo. Čiže ak by nastala nová krízová situácia, tak to bude európska, svetová krízová situácia a musíme znovu hovoriť s celou Európou, čo s tým urobíme.
      

Niekedy ma to mrzí, keď počúvam vyjadrenia typu, čo sa tu všetko na Slovensku deje, ako sa zadlžuje tento štát. Z toho mám taký pocit, že sa to deje len na Slovensku. Veď sa pozrime dookola. Celý svet takto ide, navyše naše ukazovatele sú veľmi dobré. Budeme mať asi jeden z najvyšších hospodárskych rastov, možno najvyšší v Európe, máme jeden z najnižších dlhov v rámci celej Európy, konsolidujeme v roku 2010 verejné financie, nedotkli sme sa ľudí, nezobrali sme im nič, nezvýšili sme ceny, nezvýšili sme dane, nezvýšili sme poplatky. Tak robíme to tak zle?
      

Teraz sa ukazuje, že politika silného štátu má svoj význam. Toto je jediná alternatíva, ktorá je dnes nielen pre Slovensko, toto je jediná alternatíva pre celú Európu. Silný štát, ktorý rešpektuje sociálne aspekty a  ktorý rozumne intervenuje do ekonomických procesov, kontroluje, riadi. Keby sme my nemali kontrolné orgány a nekontrolovali, ako sa správajú dcéry bánk, tak by sa nám ľahko mohlo stať, že nejaká matka v zahraničí si bude riešiť svoj problém na úkor slovenskej dcéry. Keby sme nemali dobre upravené právne normy okolo regulačného úradu, tak asi ťažko by sme mohli tlačiť na monopoly.

Toto je alternatíva, s ktorou sme my prišli už v roku 2006, kedy ešte žiadna kríza nebola a s touto alternatívou chceme ísť aj do volieb v roku 2010. Pýtam sa, aká tu je iná alternatíva? Okrem toho, že stále počúvam, že mám drahé hodinky, že Slota išiel do Chorvátska na lietadle a nikto nevie, ako sa to zaplatilo. Toto je alternatíva vládnutia? Ja som nepočul od pravice, že by prišla s nejakou filozofickou myšlienkou alebo s myšlienkou, ako spravovať tento štát. My sme v tomto úplne jasný – silný sociálny štát, rozumne intervenujúci do ekonomických procesov.

Toto je jediná cesta, ktorá môže dnes Slovensku a Európe ako takej pomôcť. A čo ponúka pravica? Stále sa pýtam, kde je alternatíva pravice? Akože teraz príde pravica a bude hovoriť – viac slobody, viac individualizmu, menej daní, menej štátu? Však by vyzerali ako blázni, pretože celá Európa, aj najpravicovejšie vlády, idú úplne opačnou cestou.


      - V Českej republike sa nedávno vynorila diskusia o možnom opätovnom zavedení progresívneho zdanenia príjmov. Vy ste už viackrát vylúčili, že v tomto volebnom období by ste pristúpili k zmene daní alebo odvodov. Viete si ale takúto zmenu predstaviť po voľbách? -

      Na politickú stranu typu, ktorej som ja predsedom, sa naozaj hodí, ak hovorí o progresivite a solidarite. My sme sociálna demokracia, o tom netreba nikoho presviedčať, myslím, že sme to ukázali pri výsledkoch aj v medzinárodnom meradle. Za normálnych okolností by naozaj malo platiť to, čo platí dokonca aj v krajinách, kde sú pravicové vlády, že nejaká progresivita by mala byť.

Ale my sme nechceli nabúravať systém, ktorý bol len prednedávnom zabehnutý. Musí tu byť nejaká stabilita prostredia, v ktorom sa pohybujú podnikatelia aj zamestnanci. Preto sme povedali, že sa nebudeme dotýkať daní, dane zostanú na úrovni 19 %, pokiaľ ide o právnické osoby. Pri fyzických osobách sme predsa len úpravami nejakú mieru solidarity a progresivity zaviedli. Nás zaujíma predovšetkým DPH, kde by sme chceli ďalej pokračovať v rozširovaní okruhu tovarov a služieb, ktoré by sme chceli zaradiť do zníženej 10-% sadzby.
      

Do budúcnosti si nemyslím, že by zmena daní mala byť nejaká zásadná téma. Pretože my sa spoliehame hlavne na hospodársky rast. Keď je dobrý hospodársky rast, keď sa krajine darí a štát vie rozumnými zásahmi podporovať rast, potom je krajina schopná existovať aj pri pomerne zaujímavo nízkych daniach, ako to je na Slovensku.

Opakujem, toto nie je téma, ktorá by nás teraz nejako zaujímala. Na druhej strane som prekvapený, aká je nervozita predovšetkým u tých, ktorí majú veľa peňazí. Bol som nedávno na jednom stretnutí, kde boli predstavitelia bankového sektora, finančného trhu a toto ich veľmi zaujímalo, že či náhodou nepôjdu dane hore. Tak som ich odkázal na Veľkú Britániu, Francúzsko a ďalšie štáty, kde je úplne normálna 40-% daň a nikto sa nad tým nepozastavuje. Ale povedal som aj na týchto stretnutiach – my nemáme záujem sa touto otázkou teraz zaoberať. Našou povinnosťou je štartovať hospodársky rast a na toto sa sústreďovať.
      

Pokiaľ ide o odvody, samozrejme je to atraktívna myšlienka znižovať odvody. Ale sociálny a zdravotný systém musí z niečoho existovať. Pri sociálnom systéme nám robí obrovský problém druhý dôchodkový pilier, ktorý nielen že nezarába, je zlý, neštandardný a nechránený, ale hlavne nám vyťahuje zo štátnych peňazí 24-25 miliárd korún, skoro jednu miliardu eur ročne, ktoré nemôžeme použiť na iné oblasti, ako je školstvo, zdravotníctvo, ale musíme to jednoducho dať do Sociálnej poisťovne, aby tá mohla vyplácať záväzky voči dôchodcom.

Pokiaľ ide o zdravotníctvo, je to stále veľmi komplikovaný rezort. Oceňujem, že došlo aj k určitému nárastu platov, to nemôžu lekári poprieť, že za 3,5 roka, čo sme vo vláde, by nešli platy lekárov hore. Urobili sa aj nejaké veľmi mierne úpravy, pokiaľ ide o zdravotné sestry. Ale ísť cestou odvodov v tomto ťažkom období, to si jednoducho neviem predstaviť. Vo všeobecnosti si nemyslím, že by sme urobili rozhodnutie, ktoré by poškodilo ľudí alebo podnikateľský sektor. Nespravili sme žiadne rozhodnutie, ktoré by na ľudí navalilo nové poplatky, nové dane, nič takéto nebolo a pokiaľ budeme vo vláde, tak nič také ani nebude.


      - V januári 2009 vznikla kvôli bilaterálnemu sporu medzi Ruskom a Ukrajinou plynová kríza a takmer dva týždne boli zastavené dodávky plynu do Európy po tejto trase. Počas roka sa objavovali úvahy, že by sa takáto situácia mohla znovu zopakovať. Podľa informácií, ktoré v súčasnosti máte, je niečo takéto reálne ? –

      Na plynovú krízu sme v súčasnosti podstatne lepšie pripravení ako v januári. Predovšetkým sme dostali pod kontrolu sprivatizované zásobníky a ak by došlo ku kríze, bez ohľadu na to, kto je majiteľom zásobníka, aký plyn v tom zásobníku je, musí byť tento plyn prioritne k dispozícii Slovenskej republike, podnikateľskému sektoru, domácnostiam, zdravotníctvu, sociálnej oblasti. Po ďalšie, máme vyskúšaný tzv. reverzný tok plynu z Českej republiky, to by mohlo takisto Slovensku pomôcť. Je dobré, že SPP uzatvoril zmluvy o dodávke plynu aj s inými spoločnosťami, ako sú ruské spoločnosti. Sú to malé objemy, ale určite by to Slovensku pomohlo.
      

Za týchto podmienok, pri naplnenosti zásobníkov, by nebolo potrebné ani v prípade opätovnej plynovej krízy pristupovať k obmedzujúcim opatreniam, ako sme to museli urobiť v januári 2009. Informácie sú také, že na to prelomové obdobie december-január, dokonca sa hovorí aj o februári, by Ukrajina mala mať finančné zdroje. Ako veľmi citlivý sa ukazuje marec, ale predsa len marec už je iné obdobie ako január, keď máte vonku mínus 15-20 stupňov. Sme na to pripravení, v tomto prípade ministerstvo hospodárstva a ďalší urobili kus roboty.