Tekvice sú zdravé! Neobsahujú takmer žiadne tuky

Majú nízku nutričnú hodnotu, na organizmus však vlývajú mimoriadne pozitívne

Takmer všetky druhy tekvíc sú vhodné aj na prípravu jedál. V kuchyni ich môžeme pripravovať rôznymi spôsobmi – pečením, dusením a mrazením. Tekvice na varenie treba zbierať v nedozretom stave, pokiaľ ešte šupka plodu nestvrdla. "Pokiaľ už nemôžeme šupku prepichnúť nechtom, radšej ju necháme dozrieť a použijeme ju na kŕmenie, pečenie alebo použijeme jej semienka na lúskanie," odporučila Valšíková.

Na pečenie sú vhodné stredne veľké druhy tekvíc s oranžovou dužinou. Sú najbohatšie na karotény, podmienkou je však podľa odborníčky ich úplná zrelosť. "Výraznejšiu sladkú chuť nadobudnú, ak plody vystavíme prvým mrazíkom. Semienka sú jedlé a zdravé z akýchkoľvek dozretých tekvíc," vysvetlila Valšíková.

"Tekvicové semienka obsahujú všetky mikroelementy, okrem mangánu a selénu množstvo vitamínov a biologicky aktívne fosfáty v mimoriadne vysokej koncentrácii, ktoré dodávajú organizmu potrebnú energiu. Vďaka vysokému obsahu bielkovín, kvalitných mastných kyselín a omladzujúcich nukleových kyselín sú zdravým doplnkom stravy," dodala Valšíková. Ich výhodou je aj to, že konzumentov zasýtia.

Plody tekvice obrovskej sú guľovito-splošteného tvaru, zväčša oranžovej, žltej či ružovej farby a dosahujú hmotnosť až 50 kg. Podľa odborníčky by sa mali zbierať až v úplnej zrelosti, pred príchodom mrazov, keď je dužina sladšia a má typickú tekvicovú arómu. Pozbierané plody je vhodné skladovať tri až sedem mesiacov pri teplote 8 až 13°C. Dlhodobo skladovateľné sú aj plody tekvice figolistej.

Valcovité plody tekvice kabačka dorastajú do dĺžky 25 až 40 cm, zberajú sa mladé, kým majú jemnú dužinu. Upravujú sa vyprážaním, opekajú sa na oleji alebo pripravujú ako prívarok. Chutia ako rybacie mäso.

Patizóny sú malé ploché tekvice diskovitého tvaru. "Mladé plody zbierame skoro po odkvitnutí a môžeme ich konzervovať ako uhorky. Väčšie plody sa upravujú v kuchyni podobne ako kabačky," dodala Valšíková.

"Medzi najchutnejšie plody patria cukety, ktoré sa vyznačujú valcovitými, rovnými až mierne zakrivenými žltými, zelenými, často svetlo bodkovanými alebo pásikavými plodmi," vysvetlila Valšíková. Príprava jedla z cukiet je jednoduchá a veľmi rýchla. Vhodné sú na prípravu všetkými spôsobmi.

Plody patizónov a cukiet je podľa Valšíkovej potrebné spracovať najneskôr tri dni po zbere. Uskladnené pri teplote 8 až 13°C v tmavej miestnosti vydržia jeden týždeň. Neskôr ich šupka tvrdne, dužina sa mení a plody strácajú kvalitu, preto nie sú vhodné na dlhodobé skladovanie. Špargľová tekvica má dlhé plody s jemnou dužinou, ktoré sa zbierajú, keď dosiahnu dĺžku 20 až 25 centimetrov. Tento druh tekvíc je najvhodnejší na kompót.

Medzi netradičné druhy tekvíc patrí tekvica špagetová. Jej smotanovo zelenkasté plody majú vláknitú dužinu podobnú špagetám. "Je jemne korenistá a po desaťminútovom varení sa rozpadá na vlákna podobné špagetám," skonštatovala Valšíková. Plody tejto tekvice sa dajú zbierať až do konca októbra a znakom vhodnosti na konzumáciu je dĺžka 20 až 25 centimetrov a hmotnosť asi jeden kilogram. V konzumnej zrelosti je pri teplote 10°C skladovateľná približne dva týždne.