Zatiahnuté, dažďové prehánky
Bratislava
Soňa
28.3.2024
Príbehy ľudí zo Zakarpatskej oblasti: Niektorí musia spať aj v boxerskom ringu
Zdielať na

Príbehy ľudí zo Zakarpatskej oblasti: Niektorí musia spať aj v boxerskom ringu

SLOVENSKO/UKRAJINA / Zakarpatská oblasť Ukrajiny sa z hodiny na hodinu zapĺňa ľuďmi, ktorí opustili svoje domovy na východe republiky. Prichádzajú ich desaťtisíce. Sú medzi nimi najmä matky s deťmi, či starší ľudia. Tamojší obyvatelia im ponúkajú svoje domovy, chaty i športové ubytovne či školy, ale už ani to nestačí.

V Zakarpatskej oblasti sa veľmi rýchlo míňajú ubytovacie kapacity. Postele sú rozložené už aj v škôlkach, školách a dokonca aj v športových kluboch.

"Sme klub boxu z Mukačeva. Ponúkame aj my ubytovanie, je tu aj spchra, vieme pomôcť s jedlom. Práve čakáme na prvých ľudí," hovorí tréner športového klubu Samers, Aleksandr Salacheev.

Na ubytovne sa na Zakarpatí zmenili aj školy a škôlky. Tak ako v Buštine, kde ľuďom ponúkajú aj stravu, ktorú doniesli tamojší ľudia. 

"Ponúkame asi 500 miest v škole a asi 200 v škôlke. No potrebovali by sme veci pre základnú hygienu, madrace a aj postelné oblečenie," napísala na svojej sociálnej sieti obyvateľka Buština.

 Neďaleko Velikého Berezného už dve rodiny z Charkova strechu nad hlavou našli, u tamojších obyvateľov.

"Ubytovali sme desať ľudí, sú medzi nimi aj deti. Niektorí tú ostanú, ďalší budú pokračovať v ceste do Poľska," priblížil Ukrajinec Bereznyj Velikij.

"Ja som Iljana, o tom, keď sa vojna začala, boli sme tu neďaleko v jednom stredisku na dovolenke. Síce sme nemuseli prekonať tú dlhú cestu, ale v Charkove sme nechali všetko," hovorí Ukrajinka Iljana.

Tak, ako mnoho ďalších, ktorí mieria na Zakarpatie a ktorým pomáhajú ľudia tak ako Notika, ktorá pripravuje veci a rozdeľuje ich spolu s ďalšími dobrovoľníkmi v obci Jasyhňa.

"My tu máme už veľmi veľa ľudí z východnej Ukrajiny. Všetky domy, školy, hotely, všetko je plné. Teraz sa rozdávajú veci, ktoré už sme nazbierali. Stále však potrebujeme oblečenie pre deti, trvanlivé potraviny, konzervy, lieky proti bolesti," priblížila dobrovoľníčka Notika Djachuk.

Obrázky z hraníc hovoria, že príliv ľudí sa tak skoro neskončí. A prechod hranicami, hoci aj pešo trvá aj niekoľko hodín. No ani po príchode, napríklad do Bratislavy, to Ukrajinci, ktorí opustili svoju krajinu nemajú ľahké.

"Viete, je to pre nás veľmi ťažké. Opúšťame krajinu, ktorá je vo vojne, plačeme po ceste. Pýtame sa, či nie sme zradcami. Nechávame tam našich, mužov a synov. Tí, ktorí prišli, nám ničia životy," hovorí so smútkom Anna.

Anna, ktorá prišla do Bratislavy v noci, sa uprostred nášho rozhovoru rozplakala a rozmýšľa, že sa po pár dňoch domov vráti. Pomôcť tam, kde bude treba. Napríklad v Užhorode, kde ženy začali vyrábať maskovacie siete vlastnými rukami.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy