Lekári varujú pred nesprávnym užívaním antibiotík a narastajúcou rezistenciou
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Pacientka prišla s antibiotikami, ktoré jej dala susedka. Aj s takýmito prípadmi sa lekári stretávajú v praxi. Antibiotiká si neraz naordinujeme sami, užívame ich nesprávne a navyše priveľa – vlani sme spotrebovali takmer päť miliónov balení. Lenže za číslami štatistík sa skrývajú alarmujúce vyhliadky.
Nesprávne užívanie antibiotík
"Niektorí pacienti vidia v antibiotikách nejaký zázrak, čiže dožadujú sa ich pri každom jednom maličkom detaile," hovorí Zina Todáková, stomatologička. Pomáhajú liečiť kedysi smrteľné ochorenia. Nedodržiavame dávkovanie, nedoberieme balenie a neraz si ich naordinujeme aj bez lekára. "Dnes som mala pacientku, ktorá prišla z Rakúska a suseda jej dala antibiotikum," dodáva Todáková.
Vlani spotreba antibiotík síce medziročne klesla o asi 3 %, no stále ich užívame veľa. V priemere každý Slovák spotreboval takmer jedno celé balenie. "Slováci spotrebovali bezmála päť miliónov balení týchto liekov. Najčastejšie im lekári predpisovali širokospektrálne antibiotiká," vysvetľuje Alena Krčová, hovorkyňa NCZI.
A práve štruktúra ich spotreby je problém. Prvou voľbou by širokospektrálne antibiotiká nemali byť, ale siahať treba po tých s čo najužším spektrom. Tu štatistiky hovoria v náš neprospech. "WHO odporúča, aby tých bazálnych penicilínov na celkovej spotrebe sa spotrebovalo okolo 60 percent, u nás je to okolo 20 – 30 percent, ale častokrát sa používajú antibiotiká, ktoré by mali byť druhou až treťou voľbou," informuje Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory.
Rezistencia voči antibiotikám
Veľkým problémom zostáva rezistencia. Podľa WHO každá šiesta laboratórne potvrdená bakteriálna infekcia bola na bežné antibiotiká odolná. "Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bez zmeny prístupu môžu rezistentné infekcie do roku 2050 spôsobiť viac úmrtí ako rakovina," hovorí Lucia Balážiková, hovorkyňa ŠÚKL.
Na priamy dôsledok infekcií, ktoré sú odolné voči antibiotikám, ročne zomiera až 35-tisíc Európanov. "Situácia môže byť v blízkej budúcnosti alarmujúca. Môže sa stať, že bežné antibiotiká pri bežných infekciách nebudú účinné," dopĺňa Sukeľ. Spotrebu antibiotík môžeme znížiť aj tak, že sa budeme snažiť ochoreniam predchádzať. "Starať sa o svoje zdravie. Aj zdravá strava, aj pohyb na čerstvom vzduchu, otužovanie pacienta," objasňuje Todáková.