Antibiotiká ako cukríky? Európa čelí hrozbe superodolných baktérií

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video Archívna reportáž

BRATISLAVA / Alarmujúce čísla a varovania odborníkov: nadmerné užívanie antibiotík vedie k rastúcej rezistencii baktérií a ohrozuje zdravie miliónov ľudí.

Svet sa borí s tichou, no smrteľnou hrozbou - rezistenciou voči antibiotikám. Odborníci bijú na poplach a upozorňujú na nebezpečný trend nadmerného a často zbytočného predpisovania týchto liekov. Dôsledkom je alarmujúci nárast odolnosti baktérií, čo z bežných infekcií robí život ohrozujúce stavy. Píše TN.cz.

Milióny mŕtvych a bežné ochorenia ako hrozba

Každoročne zomiera na svete viac ako milión ľudí v dôsledku rezistencie na antibiotiká. Z obyčajného zápalu mandlí alebo stredného ucha sa tak môže stať fatálny problém. "Niektoré národy používajú antibiotiká takmer ako cukríky," varujú lekári, pričom v sledovanom období siahlo po týchto liekoch približne 40 % Európanov.

Malta na čele rebríčka, Česko v strede

Rebríček spotreby antibiotík vedie Malta. Na opačnom konci stoja Švédsko a Nemecko, ktoré spotrebúvajú antibiotiká najmenej. Česká republika sa nachádza približne v strede tohto alarmujúceho zoznamu. Všeobecný lekár Cyril Mucha upozorňuje na fakt, že mnohí pacienti vyžadujú antibiotiká aj na ochorenia, ktoré nie sú bakteriálneho pôvodu. "Sú ľudia, ktorí sa ich dožadujú, ale na druhej strane sú ľudia, ktorí keď sú antibiotiká indikované, nechcú ich za žiadnu cenu. Oba extrémy sú nesprávne," dodáva.

Regionálne rozdiely a individualizácia liečby

Zaujímavé rozdiely sa ukazujú aj v rámci Českej republiky. Najdrahšími regiónmi, čo sa týka spotreby antibiotík, sú Plzeňský a Juhočeský kraj. Predpokladá sa, že väčšina pacientov tu užíva antibiotiká na odporúčanie lekára. Situácia je horšia v Ústeckom kraji. Epidemiológ Petr Smejkal zdôrazňuje dôležitosť individualizácie liečby: "Výsledky štúdií ukázali, že odporúčanú dĺžku užívania antibiotík pri niektorých diagnózach možno individualizovať. To znamená, že nie každý musí antibiotikum užívať alebo doliečiť."

Zúfalý boj s rezistenciou a nádej v umelej inteligencii

Infektológ Marek Štefan z motolskej nemocnice upozorňuje na potrebu neustáleho vývoja nových antibiotík: „Potrebujeme stále nové antibiotiká, aby sme boli schopní bojovať proti týmto novým rezistentným kmeňom baktérií.“

Vývoj nových liekov je však náročný a zdĺhavý proces. Nedávno vedci objavili novú antibiotickú látku po 60 rokoch, a to vďaka umelej inteligencii. Táto nová látka by mala byť účinná aj proti niektorým rezistentným baktériám, čo prináša nádej v boji s narastajúcou rezistenciou.