Novela jazykového zákona potvrdila všetky zákonné práva menšín

Zákon nikomu nič neuberá

„Čo sa týka práv príslušníkov národnostných menšín na používanie svojho materinského jazyka, tam novela potvrdila všetky zákonné práva, ktoré príslušníci menšín využívajú a môžu naďalej využívať," vysvetlila Kačalová.

Prišlo totiž k prepojeniu ustanovení jazykového zákona s ustanoveniami zákona o jazykoch národnostných menšín, ktorý umožňuje používanie menšinových jazykov v úradnom styku, pričom novela v plnom rozsahu rešpektuje aj ostatné práva, príslušníkov menšín zakotvené v iných legislatívnych normách.

„Zákon nikomu nič neuberá. Starostlivo sme preskúmali, aby bol v súlade aj so všetkými medzinárodnými štandardmi a dokumentmi. A tak, ako garantuje jazykové práva príslušníkov národnostných menšín, garantuje aj jazykové práva občanov slovenskej národnosti, čiže všetkých občanov," poznamenala riaditeľka s tým, že bolo potrebné dosiahnuť vymožiteľnosť zákona o štátnom jazyku v oblastiach, kde sa porušoval.       

Ako vysvetlila Kačalová, vyskytli sa aj prípady vedomého porušovania, „kde bolo potrebné, aby štátny orgán, ktorý dohliada na používanie jazykového zákona, zasiahol a vymohol dodržiavanie platných ustanovení, čo bez sankčných opatrení nebolo možné". Ministerstvo kultúry totiž už od roku 1996 vykonáva dohľad nad zákonom o štátnom jazyku formou písomných upozornení na porušenie predmetnej právnej normy. Ak sa ani po opakovanom upozornení nepodarilo zabezpečiť nápravu, nemalo ministerstvo kultúry po roku 1999 nijaký legislatívny nástroj na dosiahnutie rešpektovania platných ustanovení zákona, nad ktorým vykonáva štátny dohľad.      

Najčastejšie sa nedodržiaval zákon pri nápisoch na verejných priestranstvách, týkalo sa to ustanovení o dvojjazyčnosti. Objavovali sa napríklad informácie pre verejnosť iba v anglickom jazyku bez verzie v štátnom jazyku, resp. v opačnom poradí textov pri viacjazyčných nápisoch. Podobné prípady sa zaznamenali aj na jazykovo zmiešaných územiach, najmä v južných častiach Slovenska, kde boli nápisy či úradné oznámenia iba v maďarskom jazyku. „Keď sme upozorňovali na túto skutočnosť, tak sme málokedy v tejto veci dosiahli nápravu," poznamenala Kačalová.       

Riaditeľ odboru legislatívy a práva MK SR Marek Mihálik dodal, že štát nevyžaduje bezcieľne používanie štátneho jazyka tam, kde to je neúčelné. „Ide o to, aby každý, kto chce štátnym jazykom rozprávať napríklad v úradnom styku, mal na to právo," konštatoval Mihálik.      

Ministerstvo znenie jazykového zákona, účinné od 1. septembra, preložilo do anglického aj maďarského jazyka. Mihálik vysvetlil, že angličtina je celosvetovým dorozumievacím prostriedkom a keďže sa objavil aj jeho výklad pre príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny a občanov Maďarskej republiky, ktorý ale nezodpovedá skutočnému stavu, rezort kultúry sa ho rozhodol sprístupniť aj v tomto jazyku. Všetky tri verzie sa nachádzajú na internetovej stránke MK SR.