Pred lavínou neutečiete, môžete len zvýšiť svoju šancu na prežitie

Pred lavínou neutečiete, môžete len zvýšiť svoju šancu na prežitie Zdroj: Stredisko lavínovej prevencie
Nasledujúce zimné mesiace budú pravdepodobne mnohí z nás aj vplyvom pandémie koronavírusu tráviť v slovenských horách. Pre ľudí bez potrebných skúseností sa však návšteva hôr môže razom zmeniť na boj o život. Počas zimy totiž turistiku komplikuje nielen menej denného svetla, nižšie teploty, klzké chodníky, ale aj riziko strhnutia lavíny, zvlášť, ak neviete, ako sa správne vo vysokohorskom teréne pohybovať. Aké veľké je riziko lavíny v slovenských horách, či je možné pred lavínou utiecť a ako si zachrániť v takejto situácii život nám v rozhovore prezradil Filip Kyzek, lavínový špecialista Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby.
  1.  Aké veľké je riziko lavíny v rámci slovenských hôr počas zimy?

Počas zimnej sezóny zaznamenáme približne 200 až 400 lavín rôznych rozmerov. Je to však len zlomok, možno 10% z celkového počtu, lavín, ktoré v slovenských horách spadnú počas zimy. O mnohých lavínach ani nevieme, pretože nám nie sú nahlásené alebo sa odtrhnú v odľahlých častiach hôr. S lavínami sa môžeme najčastejšie stretnúť v najvyšších pohoriach Slovenska, konkrétne vo Vysokých a Západných Tatrách, keďže lavíny vznikajú najmä v oblastiach so strmšími svahmi. Môžu však nastať aj opačné situácie napríklad, keď sa silno oteplí a najviac lavín spadne práve v nižších pohoriach s trávnatým povrchom, teda v Malej a Veľkej Fatre.

    2. Spomenuli ste strmé svahy, aké sú ďalšie rizikové faktory pre vznik lavíny?

Na vznik lavíny sú potrebné 3 prírodné podmienky - počasie, topografia a labilná snehová pokrývka. Lavíny tak vo všeobecnosti vznikajú, keď sa v priebehu 24 hodín prudko ochladí, napadne 30 cm nového suchého snehu na svahu so sklonom 25° a viac a pridá sa k tomu ešte aj silný vietor – to je jedna z najhorších kombinácii, pri ktorej sa vyskytujú prachové doskové lavíny. Ďalšou situáciou, kedy môžeme predpokladať vznik lavíny, je počas jarných mesiacov, keď sa silno oteplí a svieti slnko – vtedy sa často vyskytujú mokré lavíny. K týmto trom prírodným podmienkam môžeme pridať štvrtý dodatočný faktor, ktorým je človek. Ten zvyšuje na snehovej pokrývke napätie, následkom čoho môže dôjsť k uvoľneniu lavíny. Mohli by sme dokonca povedať, že pri určitých podmienkach by lavína nevznikla, ale vstupom človeka do „lavínovej rovnice“ môže dôjsť k tzv. mechanickému uvoľneniu lavíny.

Zdroj: Stredisko lavínovej prevencie

    3. Ako by sme sa teda mali v zime v horách správne pohybovať, aby sme nespustili lavínu?

Najlepšie je sa vyhnúť lavínam tak, že nevstúpime do lavínového terénu. Ak už doň vstupujeme, mali by sme výber trasy alebo túry prispôsobiť aktuálnemu lavínovému nebezpečenstvu vydanému pre dané pohorie. Všeobecne platí, že pri 2. stupni lavínového nebezpečenstva sa zriekame svahov so sklonom nad 40°, pri 3. stupni svahov nad 35° a pri 4. stupni nad 30°.

   4. Na čo by sme mali dbať pred odchodom do hôr a aké signály si všímať priamo v teréne, ktoré nám môžu indikovať zvýšené riziko lavíny?

Pred odchodom na túru je ideálne si prečítať aktuálnu lavínovú situáciu na www.laviny.sk, predpoveď počasia na daný deň, vhodne sa zbaliť podľa dĺžky a profilu túry, pribaliť lekárničku, GPS, nabitý mobilný telefón so stiahnutou aplikáciou Horskej záchrannej služby, prípadne powerbanku na nabitie telefónu a, samozrejme, nemali by sme zabudnúť na povinnú lavínovú výbavu, čiže lavínový vyhľadávací prístroj, lavínová lopatka a lavínová sonda. Odporúčaný je aj lavínový airbagový batoh, ktorý je jedinou aktívnou pomôckou znižujúcou riziko zasypania. Priamo v teréne je potrebné neustále sledovať najmä sklon svahu, rozmiestnenie snehu, previevanie nového snehu vetrom, spontánny výskyt lavín, vznik puklín v snehovej pokrývke, tlmené zvuky „whoom“ zo snehovej pokrývky, mäknutie snehovej pokrývky na slnkom osvietených svahoch, rozlyžované svahy a podobne. Všetky tieto podmienky treba neustále sledovať a vyhodnocovať a na ich základe zvoliť radšej inú bezpečnejšiu trasu. Pri pohybe v lavínovom teréne platí zásada, čo najmenej zaťažovať snehovú pokrývku. To znamená  kritické úseky prejsť alebo prelyžovať čo najrýchlejšie s dostatočnými rozstupmi jeden od druhého.

   5. Predstavme si situáciu, že som na lyžiach niekde v otvorenom teréne alebo sa brodím snehom pri okraji lesa ako turista a zrazu zbadám, že sa na mňa valí lavína. Čo je možno potrebné urobiť ako prvé v takejto situácii, aby sme prežili?

Prvá rada je do lavínového terénu bez adekvátneho vybavenia a znalostí nevstupovať. Druhá rada znie nikdy nevstupovať do takéhoto terénu sám alebo bez vzdialeného dohľadu osoby, ktorá ma z lavíny dokáže rýchlo a efektívne vyprostiť.

Zdroj: Stredisko lavínovej prevencie

   6. Je možné pred lavínou v takýchto situáciách ujsť?

Čo sa týka úteku pred lavínou, rozlišujeme, či sme lavínou strhnutí alebo sme v jej dosahu. Ak sme v jej dosahu, rada je snažiť sa z tohto dosahu dostať von, respektíve dostať sa na jeho okraj – toto je však pre peších turistov mimoriadne náročné až nemožné. Pokiaľ sme lavínou strhnutí, je dôležité si uvedomiť, v akej fáze lavínovej dráhy sa nachádzame. Rozlišujeme takzvané tri zóny a ujsť pred lavínou sa dá len v prvej, takzvanej zóne odtrhu, kedy lavína ešte len naberá na rýchlosti. Avšak šancu ujsť pred masou snehu má človek len vtedy, ak je na lyžiach a ide o extrémne dobrého lyžiara. Ak taká situácia nastane, dôležité je lyžovať v smere pádu lavíny šikmo nadol na okraj lavíniska. Týmto spôsobom je možné dostať sa z lavíny.

    7. Čo ak dobrý lyžiar nie som a nepodarí sa mi z lavíny vylyžovať?

Ak sa nám z lavíny nepodarí dostať v jej prvej fáze a masa snehu nás unáša so sebou, ocitáme sa v druhej, teda transportnej zóne, kedy má lavína veľkú rýchlosť a turbulentný pohyb. Vtedy je dôležité snažiť sa všemocne zostať na povrchu lavíny takzvaným plávaním znaku proti prúdu lavíny a zbaviť sa akýchkoľvek kotiev, ktoré človeka ťahajú dole, ako sú paličky alebo čakan. Lavína sa nás bude neustále snažiť pohltiť do svojho objemu, preto je mimoriadne dôležité v tejto aktivite neprestať a aj z posledných síl bojovať a snažiť sa zostať na povrchu. Poslednou fázou je akumulačná zóna, kedy lavína pozvoľne zastavuje. Vtedy je potrebné chrániť si tvár a dýchacie cesty a pokúsiť sa rukami vytvoriť si pred sebou takzvanú vzduchovú bublinu – miesto pred tvárou, ktoré nám zabezpečí možnosť v lavíne dýchať. Po úplnom zastavení lavíny nebudeme totiž schopní si túto bublinu vytvoriť, pretože lavína úplne stuhne a akýkoľvek pohyb v nej nebude možný. Po zastavení lavíny je potrebné zachovať pokoj a šetriť svojimi zdrojmi – vzduchom aj teplom. Tu už je človek odkázaný len na pomoc ľudí, ktorí zostali na povrchu a budú nás hľadať. Žiaden krik nám nepomôže, pretože na povrchu lavíny nás v žiadnom prípade nebude počuť, aj keď k nám zvuky doliehajú. Krikom si tak len rýchlejšie míňame potrebný kyslík.

Zdroj: Stredisko lavínovej prevencie

    8. Čo mám robiť, keď sa lavína zosunie a ja sa dokážem vyhrabať, ale nikde nevidím kamarátov, ktorí boli so mnou a podobnú situáciu som v živote nezažil? Ako postupovať pri ich záchrane?

Hneď, ako je to možné, je potrebné privolať pomoc horských záchranárov – buď telefonicky na číslo 18 300 alebo prostredníctvom aplikácie Horská záchranná služba, ktorá okrem privolania pomoci dispečingu automaticky odošle aj údaje o vašej polohe. Než prídu na miesto záchranári je potrebné podať kamarátsku pomoc, ktorá v takýchto situáciách zachraňuje životy. Ideálne je, ak majú všetci základnú lavínovú výbavu – lavínový vyhľadávač, sondu a lopatku, a vedia ich používať. Pomocou tohto výstroja sú nezasypaní kamaráti schopní ostatných v snehu lokalizovať, dohľadať a vykopať. V prípade, že nemáme žiadne lavínové vybavenie, situácia je obzvlášť kritická. Než dorazia na miesto záchranári, je vhodné urobiť aspoň vizuálnu kontrolu lavíniska, či niekde nevidíme trčať časť tela niektorej z osôb resp. časť výstroje, ktorá môže byť prichytená k telu. Pokiaľ áno, je potrebné, čo najrýchlejšie tejto osobe odhrabať aspoň tvár, aby mohla dýchať. Taktiež je vhodné označiť všetky veci, ktoré sme na lavínisku našli – rukavice, batoh, paličky atď. Tieto veci nezbierame, pretože sú nápomocné pre profesionálov, a pomôžu im určiť trajektóriu ako lavína unášala osoby. Vhodné je označiť aj miesto strhnutia a zmiznutia osôb. Telefón si treba odložiť do tepla a šetriť jeho batériu, nakoľko nás môžu kontaktovať profesionáli, ktorí sa snažia k nám dostať, prípadne potrebujú akúkoľvek inú informáciu. Na lavínisko ani v jeho blízkosti nemočíme, nerozhadzujeme tam svoje veci, aby sme nesťažili prácu lavínovým vyhľadávacím psom.

    9. Pri zasypaní lavínou rozhodujú o záchrane života minúty. Akú šancu na prežitie máme, ak sme vybavení lavínovou výbavou oproti situáciám, keď nemáme so sebou absolútne nič?

Najväčšia šanca na prežitie v lavíne je približne prvých 15 minút. Ak sa podarí človeka vyslobodiť do tohto času, až v 92 % prípadov ho nájdeme živého. Zvyšujúcim sa časom sa šanca radikálne znižuje. Po 45 minútach je to 26 %, po 90 minútach 15 % a po 120 minútach už len 10 % nádej, že človek bude pri jeho vykopaní ešte žiť. Najväčšiu šancu zachrániť zasypaných tak majú priatelia, ktorí neboli lavínou strhnutí a majú lavínovú výbavu. S kompletnou lavínovou výbavou je čas na záchranu osoby z lavíny štatisticky aj prakticky približne 11 minút. Bez lavínovej sondy, iba s lavínovým vyhľadávačom a lopatou je to až 25 minút. Pokiaľ sme takí egoisti a nosíme so sebou iba lavínový prístroj, človeka síce približne nájdeme, ale určenie presnejšej polohy bez sondy a vykopanie bez lopaty je vo väčšine lavínových nánosov nereálne a môže zabrať doslova hodiny času. Lavínová výbava je tak pri pohybe vo vysokohorskom teréne nevyhnutná. Okrem toho odporúčam mať so sebou aj dobre vybavenú lekárničku a stiahnutú aplikáciu Horskej záchrannej služby, ktorá vám v kritických situáciách môže pomôcť privolať pomoc.

Zdroj: Stredisko lavínovej prevencie

   10. Túto zimu je možné následkom pandémie očakávať výrazne väčší nápor turistov v slovenských horách rovnako, ako tomu bolo počas leta. Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí chcú počas zimy vyskúšať nejakú turistiku, ale nie sú skúsenými turistami? 

Určite treba začať jednoduchšími túrami v nižších pohoriach, najlepšie tam, kde sa nachádza aj nejaká chata, kde sa môžu turisti zohriať, prípadne občerstviť. Napríklad, jednoduchá a veľmi pekná túra je na Žiarsku chatu v Západných Tatrách.

Ak sa už túto zimu vyberiete do hôr kamkoľvek, majte na pamäti dôležitosť dôslednej prípravy, sledovanie lavínových rizík, ako aj kompletnú výbavu do zimného vysokohorského terénu vrátane tej lavínovej. Nezabudnite si so sebou pribaliť aj poistenie do hôr od poisťovne Generali a aplikáciu Horská záchranná služba, s ktorou si zvládnete privolať pomoc v horách kdekoľvek na Slovensku, a to len jediným tlačidlom, pričom so záchranármi viete komunikovať aj prostredníctvom sms správ alebo chatu. Stiahnuť si aplikáciu Horská záchranná služba môžete úplne zadarmo v App Store alebo Google Play.

Zdroj: INZERCIA

Najnovšie na JOJ.SK

Prečítajte si tiež

TV Program

05:05 Najlepšie počasie
05:10 Noviny TV JOJ
05:45 Krimi
05:15 Nové bývanie
05:45 Miláčikovo
06:15 Súdna sieň
05:35 Kutyil s.r.o.
06:15 Hotelová inšpekcia XIII.
07:20 Tradičné recepty z celého sveta III. - Pomocníci v domácnosti
05:05 Zatancuj si s Nely
05:15 Krtko
05:45 Ruby z dúhy I.
05:35 Dobrodružství Hucka Finna
07:30 Až vyjde měsíc
09:15 Noc s králem