Vedci upozorňujú na posun klímy: Na tatranských úbočiach budú namiesto pastvín pre ovce vinohrady

Vedci upozorňujú na posun klímy: Na tatranských úbočiach budú namiesto pastvín pre ovce vinohrady

BRATISLAVA / V Londýne ako v Madride, v Hamburgu ako v San Marine, v Stockholme ako v Budapešti, alebo v Oslo ako v Bratislave. Takéto zmeny klímy nás podľa švajčiarskych vedcov čakajú okolo roku 2050. Ak to tak bude, na tatranských úbočiach sa nebudú pásť ovce, pretože tam budú vinohrady. Vedci však priznávajú, že je to najkatastrofickejší scenár, ktorý sa hádam nenaplní.

Vyzerá to tak, že v roku 2050 by v našich končinách mohla byť stredomorská klíma. Až na to, že z Dunaja stredozemné more nikdy nebude. Podľa tímu švajčiarskych vedcov bude klíma v Bratislave zodpovedať mestu Canberra na juhu Austrálie. V tom čase však má byť rovnako aj v Paríži. Ale napríklad vo Viedni alebo v Budapešti má byť ako v mesto Skopje v Severnom Macedónsku. 

V Prahe, alebo vo Varšave tak ako v gruzínskom Tbilisi alebo v Petrohrade ako v bulharskej Sofii. Nuž a Slováci, ale najmä Bratislavčania, budú na takéto počasie s nostalgiou spomínať v nórskom Osle. Budú tam teda dozrievať marhule a broskyne a ľudia plávať v prírodných kúpaliskách. Baltické more sa môže stať príjemnou destináciou pre letné dovolenky. "Táto štúdia z môjho pohľadu zobrala to najhoršie, čo by sa mohlo stať v Európe," myslí si meteorologička Miriam Jarošová. 

Spoločenská diskusia 

Ak sa pozrieme na mapku, vidíme červené pole najmä v strednej a južnej Európe, oveľa menšie otepľovanie by postihlo Afriku, Áziu a ďalšie kontinenty. "Skôr si myslím, že to malo za cieľ vyburcovať nejako tú spoločenskú zodpovednosť," verí Jarošová. Vyburcovať ju, aby začala konať. Existuje niekoľko možných opatrení, ktoré by mohlo zverejnený scenár odvrátiť.

Taktiež švajčiarski vedci hovoria napríklad o zalesňovaní. "Ako nápad je to dobrý, lebo stromy pohlcujú CO2," konštatuje meteorologička. A tiež mierne ochladzujú, problém je, že účinok sa dostaví až o dve-tri desaťročia. Ďalším opatrením by mohlo byť zadržiavanie vody v krajine, čo pomáha pri zmierňovaní nárastu teploty. 

Pomôcť by mohol výbuch sopky 

Ďalšia vedecká štúdia navrhuje vytvoriť v atmosfére akýsi slnečník - teda clonu z oxidu siričitého, ktorý by odrážal slnečné žiarenie. Ale možno vás aj zamrazí pri tej predstave - účinný by bol aj výbuch sopky. "Sopka by náš problém vyriešila," hovorí Jarošová. Historickú skúsenosť už máme z erupcie indonézskej hory Tambora v roku 1815 alebo islandskej sopky Laki z leta 1783. "Celosvetovo ochladila klímu na Zemi," vysvetľuje Jarošová. 

Lietadlá ničia ozón a menia klímu. Viac vo videu: 

Zdroj: noviny.sk/TV JOJ

Najnovšie na JOJ.SK

Prečítajte si tiež

TV Program

13:45 9-1-1 II.
14:45 Súdna sieň
15:50 ZÁCHRANÁRI
13:45 Simpsonovci XXIII.
14:10 Panelák
15:00 Panelák
13:30 Vtierka Castle IV.
14:30 Kosti III.
15:30 Dr. House I.
13:40 Policajná hliadka
14:05 Robošváb II.
14:30 Sherm a jeho mikróby
13:40 Andy Summers - Autobiografie
15:15 Arthur Newman
17:05 Náhradní plán