Masová poprava ako pomsta za pomoc. O krutej udalosti prehovorila aj jedna z posledných pamätníčok

KĽAK/ OSTRÝ GRÚŇ / 21. január sa pre ľudí z obce Kľak a Ostrý Grúň spája s mimoriadne krutými udalosťami. Pred 74 rokmi obce ľahli popolom po besnení nemeckých vojakov. Na mieste popravili desiatky nevinných obyvateľov, vrátane žien a malých detí. Jednou z posledných pamätníčok, ktorá poprave unikla iba zázrakom, je aj Gizela Benčová.

+6 fotiek

Masová poprava ako pomsta za pomoc. O krutej udalosti prehovorila aj jedna z posledných pamätníčok

​

Mala iba 14 rokov, no to čo je bezstarostné detstvo pre prežitú vojnovú hrôzu nepoznala. Gizela Benčová ako jedna z mála prežila masaker v Kľaku, v januári 1945. "21. január je ťažký pre mňa, vyvraždili ľudí, najmladšie malo 3 mesiace, najstarší mal 86 rokov," rozprávala Gizela, ktorá túto hrôzu prežila. Muži, ženy aj deti už stáli nastúpení v rade pred kaplnkou, hľadeli do hlavne guľometu. Masová poprava mala byť pomstou za to, že ľudia z Kľaku a Ostrého Grúňa pomáhali partizánom. 
 

Gizelu napokon pred popravou v poslednej chvíli zachránil nový rozkaz, podľa ktorého zastavili ďalšie popravy, no obce vypálili. "Bolo to ťažké, nemali sme domy, čo na seba ani žiadne jedlo," opisuje situáciu, ktorá vtedy nastala. "Najhoršia je vojna pre civilov, pre deti, pre ženy. Neviem si predstaviť ako matka prežije, keď jej pred očami zabijú dieťa," poznamenal riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev. 

Do vypálených obcí sa tí čo prežili vrátili až po vojne a vybudovali ich nanovo. Besnenie nemeckých vojakov si pripomínajú každý rok. "Ľudia čo pomáhali prišli o to najcennejšie, o životy," vyjadril sa minister obrany Peter Gajdoš. "Dnes nám má táto tragédia pripomínať, že pre našu slobodu a mier zaplatili mnohí tým najcennejším - svojím životom. A aj keď to môže znieť ako fráza, pravdou je, že tieto hodnoty nikdy neboli a ani nie sú zadarmo," dodal.

Hory si vyžiadali už množstvo obetí. Takto vyzeralo uctenie ich pamiatky vo Vysokých Tatrách: 

​