Združenie obalov obvinilo MŽP, že nespolupracuje

Analytik agentúry pre prieskum trhu Terno Ľubomír Drahovský vysvetlil, že nezáujem MŽP tkvie v prvom rade v častých personálnych zmenách, ktoré sa v rezorte dejú.

Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie (Slicpen) dnes na tlačovej besede obvinilo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), že s nimi nekomunikuje.

Výkonná riaditeľka Slicpenu Dagmar Brisudová podotkla, že zástupcov MŽP prizvali na tlačovú besedu, témou ktorej bola pripravovaná legislatíva v oblasti odpadov a obalov.

"Žiaľ, do dnešného dňa neodpovedali napriek tomu, že sme ich pozvali osobne aj písomne," dodala. Predseda Slicpenu Marián Pavelka spresnil, že ministerstvo opakovane žiadali o prístup k informáciám ako aj o spoluprácu, ale z ich strany prišla iba "ničnehovoriaca odpoveď" o tom, že zákon sa pripravuje a stále je v rovnakej fáze. Pavelka informoval, že list poslali generálnemu riaditeľovi sekcie kvality životného prostredia Pavlovi Tehlárovi.

"Ide nám o to, aby bol zákon pripravený transparentne a aby bol pre všetkých akceptovateľný."

Analytik agentúry pre prieskum trhu Terno Ľubomír Drahovský vysvetlil, že nezáujem MŽP tkvie v prvom rade v častých personálnych zmenách, ktoré sa v rezorte dejú. Podľa neho sa agenda komplikovane presúva a do procesu vstupujú nové lobistické skupiny, "pretože ide o peniaze aj na začiatku aj na konci a tlaky na rozhodovanie sú také, aké sú."

Preto sa verzie zákona neustále novelizujú, upravujú tak, aby momentálne objektívne slúžili pre tých, ktorí sú to schopní robiť za stanovených kritérií," uviedol Drahovský.

Ako ďalej informoval Pavelka, Slicpen podporuje systémy a riešenia pre podporu životného prostredia, napríklad separovaný zber na Slovensku. Súčasná legislatíva sa odvíja od európskej. Smernica zákona o obaloch a odpadoch z obalov stanovuje povinnosti členským krajinám EÚ zabezpečiť plnenie limitov zhodnocovania a recyklácie. "Slovenská republika nečakala len na európske zákony, ale už v roku 2002 bol vydaný zákon o obaloch, ktorý definuje práva a povinnosti osôb, čo je to zber a spätný odber, zhodnocovanie, pôsobnosť orgánov štátnej správy," spresnil Pavelka.

Podľa Slicpenu až 90 percent občanov Slovenska deklaruje, že chce separovať odpad, životné prostredie je pre nich dôležité. Separáciou získame druhotnú surovinu, ktorú možno opätovne využiť na výrobu obalov, vysvetlil Pavelka.

Slovensko bude musieť od roku 2013 plniť limity, ktoré platia pre členské štáty EÚ. Novelu zákona o obaloch pripravilo MŽP v roku 2006. K zákonu prišlo podľa Pavelkových informácií asi 460 pripomienok, z toho 140 bolo závažných. "Ministerstvo životného prostredia namiesto toho, aby vyhodnotilo a zvážilo, ktoré z nich sú relevantné a ktoré nie, jednoducho prestalo komunikovať," povedal Pavelka a dodal, že odvtedy sa Slicpen nevie dopátrať finálnej verzie a má obavy, "čo nás čaká ďalej."

Pre Slicpen je dôležité, aby bola v novele zákona zachovaná hospodárska súťaž, aby mali povinné osoby možnosť výberu, ako budú plniť svoje limity a v neposlednom rade záruka stability legislatívneho prostredia. "Ťažko možno hovoriť o stabilite, keď zákon o obaloch z roku 2002 bol novelizovaný sedemkrát a zákon o odpadoch viac ako pätnásťkrát", podotkol Pavelka. Slicpen sa obáva aj toho, že legislatíva sa zameriava viac na spracovateľov ako na systém separácie zberu.

Slicpen je neziskové združenie právnických osôb - výrobcov potravín, kozmetického tovaru i obalov, ktoré bolo založené v roku 1994. Jeho cieľom je spolupráca členov vo vzťahu k priemyselným, profesijným, spoločenským organizáciám ako aj orgánom štátnej správy a spotrebiteľskej verejnosti, smerujúca k riešeniu problémov ekologicky udržateľného rozvoja v oblasti obalového hospodárstva.