Sviatky Veľkej noci sa v mestách a na vidieku slávia rôzne

Veľká noc má na Slovensku v mestách inú podobu než na vidieku.

Veľká noc má na Slovensku v mestách inú podobu než na vidieku.

Kým v mestách sviatky obyvatelia využívajú na oddych či vychádzky do prírody, najmä na vidieku na východnom Slovensku je s Veľkou nocou spojených množstvo tradícií a zvykov, povedala etnologička Východoslovenského múzea Klaudia Buganová.

"Sviatky sú skutočne iné v mestách a iné na vidieku, v tej tradičnej podobe sa zachovávajú v mnohých dedinách východného Slovenska," uviedla Buganová. K sviatkom podľa nej patrí napríklad príprava obradových jedál či dodržanie zákazu ich jedenia až do posvätenia v kostoloch.

Medzi typické jedlá na východnom Slovensku patrí najmä paska a syrek. Paska je kysnutý biely koláč, podľa tradície má okrúhly tvar. Ten podľa Buganovej môže symbolizovať slnko či uzavretý cyklus ročných období, pečenie pasky totiž súvisí ešte s roľníckou tradíciu.

Paska mávala v minulosti veľké rozmery, koláč mohol mať priemer aj vyše metra. V súčasnosti už býva podľa etnologičky menší. Tradičný syrek sa vyrába z mlieka a vajec, pevná hrudka potom pripomína syr.

Vo veľkonočných jedlách sa často objavujú vajíčka. Tie symbolizovali pevné spojenie rôznych častí do jedného celku. Všetky veľkonočné jedlá sa však mohli jesť až po posvätení v kostoloch.

"Gazdinky dodnes nosia jedlá na posvätenie v košíkoch, pri návrate sa košíkom ešte dotkli studne či maštale," spomenula Buganová. Do košíka sa jedlo kládlo v presnom poradí, najprv sa vložila šunka či klobásy, neskôr paska, vajíčka, soľ, chren, maslo, ale aj pálenka.

Veľkonočné sviatky slávia na vidieku rodiny spoločne. Cirkevné obrady podľa Buganovej navštevujú celé rodiny a aj po obradoch dodržujú ďalšie zvyky.

Roľnícke tradície, ktoré sa k veľkonočným sviatkom viažu, však podľa Buganovej neprežívajú v mestách. V nich sa ustupuje aj od polievania žien či ich šibania korbáčikmi, dodala.