Výzvou cirkvi v Bratislave sú neveriaci

Pomerne vyšší počet neveriacich v Bratislave ako v iných častiach Slovenska podľa neho svedčí o tom, že katolícka cirkev má v hlavnom meste rezervy v hlásaní viery.

Nový bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský považuje za jednu z výziev svojho pôsobenia v hlavnom meste vzťah cirkvi k neveriacim.

Pomerne vyšší počet neveriacich v Bratislave ako v iných častiach Slovenska podľa neho svedčí o tom, že katolícka cirkev má v hlavnom meste rezervy v hlásaní viery. Povedal to v rozhovore pre ČTK. Zvolenský sa funkcie na čele novovzniknutej bratislavskej arcidiecézy ujme v sobotu počas slávnostnej omše v Katedrále sv. Martina.

"Bratislava je špecifické prostredie. Na jednej strane je tu veľa dobrých veriacich, ktorí majú aj hlboké poznanie o cirkvi (...). Zároveň je Bratislava špecifická tým, že je tam pomerne vysoké percento tých, ktorí o sebe hovoria, že neveria," vysvetlil nový arcibiskup.

Práve na vzťahy s neveriacimi chce arcibiskup po nástupe do funkcie klásť dôraz. "Väčší počet neveriacich v Bratislave je pre nás výzvou," povedal. Na zlepšenie vzťahov podľa neho treba, aby kresťania reprezentovali svoju vieru presvedčivo a hlboko. "Prítomnosť neveriacich potvrdzuje, že máme v tom veľké rezervy," dodal. Riešením by mal byť aj väčší rešpekt voči neveriacim. "Chcem, aby aj tí neveriaci, aj keď s nami nesúhlasia, predsa v nás videli partnerov, s ktorými môžu rozprávať a nájsť určité obohatenie," zdôraznil arcibiskup.

V Bratislavskom kraji sa pri sčítaní ľudu v roku 2001 označila za ľudí bez vyznania takmer štvrtina obyvateľov. Priemer za celé, tradične silne katolícke Slovensko, bol pritom iba 13 percent.

Bratislava ako politické i ekonomické centrum Slovenska bolo doposiaľ súčasťou bratislavsko-trnavskej arcidiecézy so sídlom v Trnave. V polovici minulého mesiaca však pápež Benedikt XVI. rozhodol o novom členení biskupských sídiel, v rámci ktorého vznikla samostatná arcidiecéza so sídlom v Bratislave.

Nové rozdelenie diecéz kritizovali veriaci maďarskej národnosti. Juh Slovenska, kde žije prevažná časť zhruba polmiliónovej maďarskej menšiny, je totiž po novom rozčlenený do viacerých diecéz, ako tomu bolo doposiaľ. Maďarskí veriaci pre seba tiež neúspešne požadovali osobitného biskupa.

"Katolícka cirkev nie je postavená na národnostiach, ale na svedectve o Bohu," reagoval Zvolenský. Napriek tomu však sľúbil, že bude s kňazmi maďarskej národnosti diskutovať, ako najlepšie riešiť problémy maďarských veriacich na Slovensku. "Mám záujem byť dobrým biskupom aj pre tých veriacich, ktorí sú maďarskej národnosti," vyhlásil.

Bývalého bratislavsko-trnavského arcibiskupa Jána Sokola sprevádzali podozrenia zo spolupráce so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB). Náznaky takýchto podozrení sa nevyhli ani vysokoškolskému učiteľovi a súdnemu vikárovi Zvolenskému.

Podľa archívnych dokumentov bol takzvaným dôverníkom ŠtB. Z tejto funkcie sa však nedá usudzovať, či Zvolenský vedome spolupracoval so ŠtB. "Je veľmi ťažké brániť sa nejakým rozumným spôsobom, voči tomu, čo je klamstvom. Je to pre mňa osobná urážka," znovu odmietol arcibiskup podozrenia zo spolupráce so ŠtB.