Zomrel Michal Kováč (†86), prvý slovenský prezident

Zomrel Michal Kováč (†86), prvý slovenský prezident

BRATISLAVA / Michal Kováč zomrel. Prvý slovenský prezident bol v posledných dňoch hospitalizovaný na kardiologickej jednotke intenzívnej starostlivosti. Informáciu potvrdil hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov.

"Napriek snahe lekárov exprezident zomrel krátko pred ôsmou hodinou večer na zlyhanie srdca," uviedol Petar Lazarov.

Bývalého prezidenta Michala Kováča v piatok dopoludnia previezla záchranka do nemocnice, kde ho hospitalizovali na kardiologickej jednotke intenzívnej starostlivosti. Jeho stav bol vážny, no neskôr sa zlepšil. Zakrátko však prišla informácia, že je opäť vo vážnom stave. 

Michal Kováč dlhé roky trpel Parkinsonovou chorobou. Napriek tomu sa ale snažil žiť aktívnym životom a mať stále prehľad nielen o politickom dianí. 

​​Naposledy sa Michal Kováč objavil na verejnosti koncom septembra 2015 pri príležitosti osláv jeho 85-tych narodenín. Medzi gratulantmi boli jeho nástupcovia v prezidentskej funkcii Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič i súčasná hlava nášho štátu Andrej Kiska. 

Prezident Andrej Kiska poprial úprimnú sústrasť rodine a známym Michala Kováča: 

Úprimnú sústrasť vyjadril aj premiér Robert Fico: 

Životopis Michala Kováča

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Lubiša pri Humennom. Vyštudoval humenskú obchodnú akadémiu a vtedajšiu Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Po skončení štúdii na škole zostal, najprv ako asistent, neskôr bol jej externým pedagógom. Vtedy pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky Československa.

Počas rokov 1965-1966 pôsobil na Kube, kde prednášal v bankovej škole. V období rokov 1967 až 1969 pracoval ako námestník Živnostenskej banky v Londýne. V roku 1969, po okupácii Československa a potalčení "Pražskej jari", ho odvolali z Londýna a v roku 1970 vylúčili zo strany KSČ. Následne ho preložili ako radového bankového úradníka do ŠBČS na pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pôsobil teda od roku 1956 až do decembra 1989.

Od roku 1978 do decembra 1989 pracoval na úväzok ako vedecko-výskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver, neskôr sa presunul na Ústredný ústav národohospodárskeho výskumu, kde sa venoval najmä problémom menovej politiky a bankovej činnosti. Od roku 1987 pôsobil aj ako externý prednášateľ na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej pre odbor ekonomiky a financovania.

Po novembri 1989 sa bývalý prezident angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu. V decembri toho istého roku sa stal ministrom financií Slovenskej republiky vo vláde národného porozumenia.

V prvých slobodných voľbách v júni 1990 ako kandidát Verejnosti proti násiliu vo Východoslovenskom kraji bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia do Snemovne ľudu na dvojročné obdobie. Bol tiež vymenovaný za ministra financií Slovenskej republiky. Svoju činnosť v prvej demokraticky ustanovenej vláde ukončil na vlastnú žiadosť 18. mája 1991.

Vo voľbách v roku 1992 bol opätovne zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia za Východoslovenský kraj a na prvom zasadnutí Federálneho zhromaždenia 26. júna 1992 za predsedu Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky. V tejto funkcii zostal až do 31. decembra 1992, čiže do zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky.

Prvý prezident Slovenskej republiky

Michala Kováča si parlament zvolil 15. februára 1993 za prezidenta Slovenskej republiky. Do úradu bol inaugurovaný 2. marca toho istého roku. Jeho funkčné obdobie sa skončilo v marci 1998.

V roku 1994 mu udelili v Spojených štátoch cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku. O rok neskôr získal cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos pri budovaní právneho štátu. Ocenili ho tiež cenou Lions Clubu.

Na základe ústavy boli Michalovi Kováčovi prepožičané aj štátne vyznamenania: Rad Bieleho dvojkríža, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Rad Andreja Hlinku a Pribinov kríž.

​V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy na Slovensku odovzdal vtedajší prezident Poľska Aleksander Kwaśniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie "Maltézsky kolár za zásluhy" a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov "Orden Stará planina so šerpou".

Michal Kováč napísal knihu Občan prezident, ktorá popisuje jeho pôsobenie na poste hlavy štátu. Publikácia je autentickým záznamom Kováčových spomienok, názorov a postojov za jeho pôsobenia na politickej scéne od roku 1989. Kniha je rozdelená do troch častí a dopĺňa ju 22 čiernobielych fotografií. Krst knihy bol 2. marca 1999, presne šesť rokov od nástupu do funkcie a zároveň na prvé výročie odvtedy, ako z funkcie odišiel.

V roku 2003 pri príležitosti desiateho výročia jeho inaugurácie vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov.

Zavlečenie Michala Kováča mladšieho

Michal Kováč ako prezident musel čeliť kauze, ktorá sa ho osobne týkala. Išlo o zavlečenie jeho syna. Michala Kováča mladšieho násilne zavliekli 31. augusta 1995 do rakúskeho Hainburgu. Z vykonanej akcie bola podozrivá Slovenská informačná služba pod vedením Ivana Lexu.

Podľa policajného vyšetrovania dôstojník SIS Ján Takáč v ten deň cestoval do Hainburgu. Telefonicky a anonymne oznámil rakúskej polícii, že pred hainburskou policajnou stanicou v zaparkovanom Mercedese sa nachádza človek, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Tou osobou bol unesený, zbitý a do bezvedomia opitý Michal Kováč mladší.

Spojenie SIS so zavlečením syna vtedajšieho prezidenta vyšetrovateľom prezradil Oskar Fegyveres, ktorý bol jej príslušníkom.

Podľa zverejnených informácií dôsledkom únosu malo byť odstúpenie prezidenta Michala Kováča z funkcie, čo mohlo byť snahou vtedajšej vlády pre neustále konflikty medzi ňou a hlavou štátu. Prezident ale vo funkcii zostal až do konca funkčného obdobia.

Keďže sa dovtedy nepodarilo zvoliť nového prezidenta, po 3. marci 1998 prevzala časť jeho kompetencií vláda a jej predseda. Hneď prvý deň vtedajší premiér Vladimír Mečiar využil získané prezidentské právomoci a udelil amnestiu páchateľom zavlečenia. Začiatkom júla toho istého roku vyhlásil Mečiar ešte jednu amnestiu na rovnaké skutky.

​Tieto amnestie spolu s niekoľkými výmenami vyšetrovateľov spôsobili, že kauzu nikdy celkom nevyšetrili a nikdy ju nedotiahli ani právne do konca. Dvadsiateho decembra 2002 Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol sťažnosť generálnej prokuratúry proti zastaveniu vyšetrovania. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je možné.

V národnej rade poslanci už viackrát hovorili o takzvaných Mečiarových amnestiách, ktoré sa týkajú práve zavlečenia Michala Kováča mladšieho do zahraničia. Dokonca prebehlo aj hlasovanie, no nebolo úspešné.

V júni 2012 dokonca Krajský súd v Bratislave rozhodol, že Michal Kováč sa musí ospravedlniť bývalému šéfovi SIS Ivanovi Lexovi zaa výroky v súvislosti s únosom jeho syna do Rakúska. Ústavný súd exprezidentovu sťažnosť proti verdiktu vtedy zamietol. Súdny spor, ktorý trval 16 rokov, skončil až v Štrasburgu.

"Obrátim sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Stále trvám na tom, čo som povedal, nič nemením," povedal vtedy Kováč.

Celý 20-ročný spor sa skončil až v júni tohto roka. Ivan Lexa žalobu stiahol. Argumentoval exprezidentovým vekom a zdravotným stavom, jeho Parkinsonovou chorobou.

Zdroj: noviny.sk

Najnovšie na JOJ.SK

Prečítajte si tiež

TV Program

07:40 Rýchla rota Chipa a Dala
08:05 Rýchla rota Chipa a Dala
08:35 NAŠI II.
07:45 NOVÁ ZÁHRADA
09:00 NA CHALUPE
10:25 NOVÉ BÝVANIE
06:55 Extrémna premena III.
08:10 15 MINÚT. KUCHÁR
08:55 15 MINÚT. KUCHÁR
08:00 Okido I.
08:15 Viking Vicky
08:30 Máša a medveď III.
06:40 Ve stínu slávy
08:15 Náhradní plán
09:50 Prázdniny!