Osem odtieňov hnedej

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: SITA

Ak ste naozaj šokovaní z výsledku volieb, položte si otázku, čo ste vlastne čakali od krajiny, v ktorej aj sociálni demokrati a liberáli predstavujú len rôzne odtiene hnedej? Demokracia je na Slovensku dlhodobo vnímaná ako diktatúra väčšiny a hoci slovo fašista ešte stále uráža, fašistické idey tu už dávno nie sú hanebné. Sú mainstream.

Kdeže sú časy, keď neoľudáctvom najviac smrdelo KDH. Že sa kresťanskí demokrati ani nedostali do parlamentu, vysvetľuje mnohé. A Jánovi Figeľovi by už niekto naozaj mal vysvetliť, že vedie stranu konzervatívneho vidieka – má sa vymedzovať voči Ficovi, nie voči cirkvi.

Človek sa ťažko ubráni škodoradosti, keď si uvedomí, ako Roberta Fica dobehlo slovo „zlepenec“, no pád Smeru je pre jeho odporcov Pyrrhovým víťazstvom. Zostavovanie vlády, akejkoľvek, bude nočnou morou. Víťaz volieb nemá k dispozícii nijakých dvoch koaličných partnerov, ktorí by sa zniesli medzi sebou a zároveň boli ochotní vládnuť s ním. Ani na opačnej strane spektra to nevyzerá lepšie. Aj keby sme odhliadli od parlamentnej matematiky, Richard Sulík aj Igor Matovič sú, už každý osve, tou najlepšou garanciou nestability.

Podobné patové situácie mávajú obvykle za následok predčasné voľby a pokiaľ neurobí fatálnu chybu, Marián Kotleba z nich vyjde omnoho silnejší. Kotleba ukázal, že má potenciál, takže od tohto okamihu doňho začnú investovať peniaze i know-how.

Ľudia si už začínajú Kotlebovu voľbu racionalizovať – na vine sú slniečkári, ktorí by tu privítali imigrantské hordy, proti vôli ľudí, ktorí teda volili Kotlebu, slniečkárom na truc. Nuž, otázka znie, že ktoráže z kandidujúcich strán mala pro-imigračnú politiku?

Iná skupina sa utešuje tým, že Kotlebu legitimizoval Fico, keď šíril strach z utečencov. Ako keby to trebárs taký Sulík vôbec nerobil. Ako keby to vo väčšej alebo menšej miere nerobili úplne všetci. Sulíkov volebný zisk je v konečnom dôsledku rovnako desivý, ako ten Kotlebov. Mnohí ho volili ako menšie zlo, ale ako menšie zlo volili aj Gašparoviča proti Mečiarovi. Sulík má temer rovnaký potenciál vyviesť Slovensko z Európskej únie, ako Kotleba.

Tento spôsob vyrovnávania sa s hnednutím zákonodarného zboru, v ktorom po prvýkrát od konca druhej svetovej vojny zasadnú hodnotovo pevne ukotvení fašisti, výborne ilustruje, kam sa spoločnosť posúva. Dať hlas fašistom, aby umlčali nejakú menšinu, síce nie je priam chvályhodné, ale je to pochopiteľné.

Až si každý člen väčšiny nájde menšinu, ktorej bude chcieť zavrieť hubu päsťou, bude Kotleba zostavovať vládu. Kto by o tom stále pochyboval, mal by si došprtať dejepis, konkrétne kapitoly o Weimarskej republike a nástupe NSDAP k moci.

Je zákonité, že keď zlyhajú tradičné elity, otvoria sa dvere pre fašistov a šialencov. Na volebnom výsledku nie je nič prekvapujúce. Mobilizácia voličov bola agresívna a žiadala radikálnu zmenu. Voličom pri tom núkali len rôzne odtiene hnedej a mnohí z nich, hlavne tí mladí, boli vo svojej voľbe napokon dôslední. Lebo už je to tak, že nech sa akokoľvek snažia, najuveriteľnejším fašistom na politickej scéne nie je Fico ani Sulík, ale Kotleba.