Sociológ Vašečka o 17. novembri: Boli sme centimetre od toho, aby tiekla krv
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Od Nežnej revolúcie uplynulo 37 rokov, no podľa sociológa Michala Vašečku sa Slovensko dodnes úplne nevyrovnalo s komunistickou minulosťou ani s chybami, ktoré sprevádzali následnú transformáciu spoločnosti. V 24 podcast s Barborou Jánošovou si zaspomínal na november 1989, keď sa podľa jeho slov ešte niekoľko dní po začiatku protestov vážne uvažovalo o vojenskom zásahu. Vysvetlil tiež, prečo časť Slovákov spomína na život pred revolúciou s nostalgiou a čo považuje za najväčšie zlyhanie ponovembrového vývoja.
Sociológ Michal Vašečka si v 24 podcaste zaspomínal na Nežnú revolúciu a hrozbu násilného zásahu proti demonštrantom. Vysvetlil tiež, ktoré chyby podľa neho poznačili ponovembrový vývoj Slovenska.
To najdôležitejšie z článku:
- Vašečka si zaspomínal na november 1989. Ľudia podľa neho žili v napätí a neistote.
- Revolúcii hrozilo násilné potlačenie. Podľa sociológa sa uvažovalo aj o nasadení armády.
- Slováci podľa prieskumu vnímajú nenaplnené očakávania. Až 59 percent respondentov hovorí o nevyužitej príležitosti.
- Vašečka kritizuje chyby transformácie. Poukázal na privatizáciu aj stratu dôvery v pravidlá.
- Chýbalo morálne odsúdenie komunizmu. To považuje za jednu z významných chýb po revolúcii.
November 1989 si pamätá ako obdobie vyčerpania
Sociológ Michal Vašečka si na udalosti spred 37 rokov spomína nielen ako na obdobie zásadných spoločenských zmien, ale aj ako na čas mimoriadneho fyzického a psychického vyčerpania. V 24 podcaste opísal atmosféru, v ktorej ľudia neustále sledovali správy, čítali noviny a snažili sa pochopiť, kam sa dejiny posúvajú.
„Zrazu sa pohla história. Pohli sa dejiny. My sme čítali všetky noviny, od začiatku až po poslednú stranu. Mali sme pocit, že nám niečo musí uniknúť,“ zaspomínal si Vašečka. Podľa neho ľudia v novembri 1989 často spali len niekoľko hodín. Spomenul aj atmosféru v priestoroch Verejnosti proti násiliu či študentov Vysokej školy múzických umení, ktorí počas okupačného štrajku prespávali v spacích vakoch. „Množstvo ľudí si na to dnes pokojne môže spomínať ako na obdobie krásne, ale zároveň, že nikdy v živote neboli takí unavení ako práve vtedy,“ povedal.
Samotný 17. november 1989 bol podľa neho pre väčšinu obyvateľov ešte pomerne obyčajným piatkom. Vašečka si však spomína na diskusiu o spisovateľovi Dominikovi Tatarkovi v bratislavskej Karlovej Vsi. Prekvapilo ho, že meno autora, o ktorom sa počas režimu nesmelo otvorene hovoriť, sa objavilo v oficiálnom kultúrnom programe. V tom čase už vo viacerých krajinách východnej Európy prebiehali významné politické zmeny.
V Poľsku sa uskutočnili poloslobodné voľby, občania Nemeckej demokratickej republiky utekali na Západ a padol Berlínsky múr.
Režim podľa Vašečku zvažoval nasadenie tankov
Hoci protesty v Československu postupne naberali na sile, výsledok revolúcie podľa Vašečku dlho nebol istý. Pripomenul 24. november 1989, keď už niekoľko dní prebiehali masové demonštrácie a námestia boli zaplnené ľuďmi. Mnohí účastníci vtedy nadobudli presvedčenie, že komunistický režim už prehral. Podľa sociológa však ešte existovala hrozba násilného zásahu. „Až po mesiacoch, rokoch sme sa dozvedeli, že režim stále rozmýšľal, že zasiahne a boli generáli Československej ľudovej armády, ktorí naozaj vážne chceli poslať československú armádu, tanky, tak ako na Tchien-an-men v Číne, rozdrviť tú revolúciu,“ uviedol.
Spomenul aj možnosť nasadenia Ľudových milícií, ktoré boli ozbrojenou zložkou spojenou s komunistickou stranou. „Takže my sme boli naozaj centimetre od toho, že by tiekla krv. A veľmi vážne,“ zdôraznil Vašečka.
Slobodu podľa neho nedokáže každý oceniť
Sociológ sa venoval aj tomu, prečo časť Slovákov dnes na obdobie socializmu spomína pozitívne. Podľa jeho slov ide často o spomienkový optimizmus. Ľudia si totiž s minulosťou spájajú aj vlastnú mladosť, priateľstvá či obdobie, keď zakladali rodiny. To však podľa neho neznamená, že samotný politický režim bol dobrý.
Pripomenul aj nedostatok tovaru a čakanie v radoch pred obchodmi. „Ja tiež na to obdobie spomínam krásne, lebo som bol mladý, ale človek to vie oddeliť. Samozrejme, jedna vec je režim, druhá vec sú nejaké osobné spomienky na svojich priateľov, na formatívne roky svojho života,“ vysvetlil.
Za zásadný problém označil rozdielne chápanie slobody. Časť spoločnosti si ju podľa neho spája predovšetkým s materiálnym zabezpečením a možnosťou nakupovať, zatiaľ čo ďalšie jej rozmery zostávajú v úzadí. „Sloboda je stav duše. To je proste to, ľudia to majú, pociťujú to ako tému, alebo to nepociťujú,“ povedal Vašečka.
Pripomenul, že počas komunizmu štát zasahoval nielen do verejného života, ale aj do súkromia obyvateľov a snažil sa ovplyvňovať ich názory a správanie.
Prečo Slovensko podľa mnohých nevyužilo šancu?
Moderátorka Barbora Jánošová v rozhovore pripomenula výsledky prieskumu agentúry Focus pre organizácie Chcem tu ostať a Post Bellum. Podľa údajov, ktoré citovala, je 59 percent respondentov presvedčených, že Slovensko nevyužilo príležitosť, ktorú priniesol november 1989. Vašečka pripustil, že počas transformácie krajina urobila viacero zásadných chýb.
„Urobili sme chyby a chyby spôsobili to, že najhorší stratili akékoľvek zábrany a tí najlepší stratili nádej,“ vyhlásil. Podľa neho sa po páde režimu naplno prejavili aj staré krivdy, frustrácia a konflikty, ktoré boli dovtedy potláčané. Výsledkom bolo oslabovanie dôvery v spoločenské pravidlá.
Keď ľudia videli, že niektorí jednotlivci získavajú výhody bez rešpektovania zásad, postupne podľa sociológa strácali motiváciu správať sa inak.
Privatizácia otvorila priestor aj pochybným skupinám
Za ďalšiu chybu označil spôsob privatizácie na začiatku 90. rokov. Vysvetlil, že po desaťročiach štátneho vlastníctva bolo potrebné previesť množstvo podnikov a prevádzok do súkromných rúk. Problém však podľa neho nastal pri samotnom spôsobe realizácie. Kritizoval najmä malú privatizáciu prostredníctvom holandských dražieb.
Podľa jeho hodnotenia sa tak k majetku dostali aj ľudia z kriminálneho a polokriminálneho prostredia, ktorí mali finančné prostriedky získané ešte počas socializmu. Takto nadobudnutý kapitál mohli následne využívať pri ďalších privatizačných procesoch. To podľa Vašečku v očiach mnohých občanov vytváralo dojem, že nové pravidlá spoločnosti určujú ľudia, ktorí nerešpektujú základné hodnoty.
Komunistický režim sme mali morálne odsúdiť, tvrdí Vašečka
Sociológ považuje za jednu z najväčších chýb aj nedostatočné vyrovnanie sa s minulosťou. Zdôraznil, že nehovorí o potrebe rozsiahlych súdnych procesov alebo násilného účtovania s predstaviteľmi bývalého režimu. Takýto postup by podľa neho mohol transformáciu ešte viac skomplikovať. Za potrebné však považoval jasné morálne odsúdenie komunistického systému. „Ale je faktom, že to, čo sme neurobili, bolo nejaké systematické morálne odsúdenie toho režimu. To nám ušlo,“ vyhlásil.
Práve preto sa podľa neho dnes opakovane objavujú diskusie, v ktorých niektorí ľudia neobhajujú len svoje osobné spomienky na minulosť, ale aj samotný politický režim. „Je úplne niečo iné, keď povedia, že ten režim bol úplne v poriadku a že vlastne čo máte, keď sa voči nemu vymedzujete. No tak tam by som trošku zbystril pozornosť,“ dodal.
V podcaste sa dozviete aj:
- Prečo Vašečka kritizuje Ficove vyjadrenia o vypredanom iPhone. Sociológ bol osobne na podujatí a opísal zákulisie premiérovho prejavu.
- Čo si myslí o spochybňovaní referenda o vstupe do EÚ. Reagoval na Ficove tvrdenia a vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby sa vecou zaoberal.
- Prečo Slováci strácajú dôveru v politické strany. Výsledky komunálnych volieb podľa neho odhalili hlbokú nedôveru k politickému systému.
- Ako sociálne siete rozdeľujú spoločnosť. Vašečka vysvetlil, prečo vznikajú čoraz menšie názorové bubliny a prehlbujú sa konflikty aj medzi podobne zmýšľajúcimi ľuďmi.