Zatiahnuté
6°
Bratislava
Klaudia
17.11.2026
Prečo starší ľudia spomínajú na komunizmus v dobrom?
Zdielať na

Prečo starší ľudia spomínajú na komunizmus v dobrom?

BRATISLAVA / Spomienky na mladosť, pevné zdravie, stabilnú prácu či pocit istoty. Aj tieto faktory môžu stáť za presvedčením, že za komunizmu sa žilo lepšie. Psychologička Barbora Bálintová vysvetľuje, prečo si ľudia idealizujú minulosť, prečo zabúdajú na jej tienisté stránky a prečo sa niekedy za nostalgiou skrýva aj potreba obhájiť vlastný život.

Archívne video Archívna reportáž

Súd potrestal Komunistickú stranu Slovenska a siedmich členov jej vedenia za propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Dôvodom boli billboardy s komunistickou symbolikou, pričom každý z odsúdených musí zaplatiť pokutu 1000 eur.

To najdôležitejšie z článku:

  • Minulosť si často idealizujeme. 

  • Ľudia spomínajú aj na vlastnú mladosť a zdravie.

  • Negatívne emócie môžu časom slabnúť rýchlejšie.

  • Nostalgia môže chrániť hodnotu vlastného života.

  • Spomienky na minulosť neznamenajú, že bola lepšia pre všetkých.

Za nostalgiou môže byť spomienka na mladosť

Presvedčenie, že za komunizmu bolo lepšie, nemusí automaticky znamenať, že človek odmieta súčasnú realitu alebo si minulosť vedome prikrášľuje. Podľa psychologičky Barbory Bálintovej môže ísť o takzvaný spomienkový optimizmus. „Je to prirodzený spôsob, akým si myseľ spätne skladá minulosť tak, aby bola znesiteľná, zmysluplná a často aj krajšia než prítomnosť,“ vysvetlila pre agentúru SITA. Človek si totiž nemusí spomínať iba na konkrétne obdobie dejín. V skutočnosti môže túžiť po časoch, keď bol mladší, zdravší, mal viac energie, rodinu pokope alebo stabilnejšiu prácu. Ak dnes prežíva únavu, neistotu a informačné preťaženie, minulosť mu môže pripadať pokojnejšia a jednoduchšia. Nie nevyhnutne preto, že taká objektívne bola, ale preto, že jeho vlastný život bol vtedy predvídateľnejší.

​Mozog si minulosť spätne rekonštruuje

Psychologička upozorňuje, že nie je celkom správne tvrdiť, že mozog jednoducho vytláča zlé spomienky. Minulé udalosti si totiž zakaždým rekonštruujeme podľa toho, kým sme dnes, čo nám chýba a čo aktuálne prežívame. U mnohých ľudí negatívne emócie časom slabnú rýchlejšie než tie príjemné. Tento jav sa označuje ako fading affect bias. Neplatí to však pri všetkých zážitkoch. Trauma, strata či silná krivda môžu zostať v pamäti veľmi živé. Najdlhšie si podľa odborníčky uchovávame najmä emocionálne výrazné udalosti.

Osobná skúsenosť nie je obrazom celej spoločnosti

Bálintová pripúšťa, že niektorým ľuďom mohli v minulosti určité veci skutočne fungovať lepšie. Mohli mať stabilné zamestnanie, dostupnejšie bývanie, blízku komunitu či subjektívny pocit bezpečia. Ich osobná skúsenosť preto nemusí byť vymyslená. Problém nastáva vtedy, keď človek svoju skúsenosť prenáša na celú spoločnosť a dospeje k záveru, že lepšie bolo pre všetkých.

„Osobný pocit istoty a širšia realita spoločnosti sú dve rozdielne veci. Človek mohol žiť pokojný život, a pritom nemal prístup ku všetkým informáciám či skúsenosť s tým, čo prežívali iní,“ vysvetlila psychologička. Zároveň pripomína, že dnešní starší ľudia poznajú život v minulosti, zatiaľ čo mladšie generácie vyrastali v úplne iných podmienkach. Ani jedna skupina však nemôže úplne porovnať, ako by sa jej žilo v opačnej dobe.

​Čo nám na minulosti chýba a čo priniesla súčasnosť?

Starším ľuďom môžu dnes chýbať niekdajšie istoty, napríklad stabilná práca či dostupnejšie bývanie. Mladším generáciám by naopak mohli chýbať možnosti, ktoré sú dnes samozrejmosťou. Ide napríklad o rozmanitosť tovaru, jednoduchšie cestovanie alebo širší výber v rôznych oblastiach života. Súčasný svet zároveň prináša technologický pokrok, ktorý uľahčuje každodenné činnosti. Od dopravy cez domáce spotrebiče až po digitálne služby. Má to však aj svoje nevýhody. Psychologička upozorňuje na rýchlejšie tempo života a konzumný spôsob fungovania. S pribúdajúcim vekom sa navyše ľudia môžu ťažšie prispôsobovať novým technológiám a rýchlym zmenám.

​Kedysi sa o psychických problémoch hovorilo menej

Súčasnosť je podľa Bálintovej rýchlejšia a informačne náročnejšia. Ľudia čelia väčšiemu tlaku na výkon, neustálemu porovnávaniu a dostupnosti prakticky počas celého dňa. To však neznamená, že psychické problémy v minulosti neexistovali.

„Skôr sa o nich menej hovorilo, menej sa rozpoznávali a veľa ľudí ich prežívalo potichu,“ upozornila odborníčka. Depresia sa podľa nej mohla označovať za lenivosť, úzkosť za slabé nervy a vyhorenie za povinnosť vydržať. Dnes sa o duševnom zdraví hovorí otvorenejšie a sociálne siete či médiá pomáhajú ľuďom lepšie rozpoznávať príznaky psychických ťažkostí.

Prečo starší ľudia presviedčajú mladších, že kedysi bolo lepšie?

Za opakovaným pripomínaním, že za socializmu bolo lepšie, môže byť podľa psychologičky aj potreba chrániť hodnotu vlastného života. Ak mladšia generácia označí celé obdobie za zlé, starší ľudia to môžu vnímať ako spochybnenie vlastných životných rozhodnutí, úsilia a skúseností. „Za vetou, že za socializmu bolo lepšie, tak často býva aj potreba povedať: Nepozerajte sa na môj život zhora. Aj ja som sa snažil, budoval rodinu a hľadal spôsob, ako byť šťastný,“ priblížila Bálintová. Niekedy tak človek v skutočnosti vyjadruje, že mu chýba pokoj, istota, spolupatričnosť a menej komplikovaný život. Preto podľa psychologičky nemusia pri takýchto debatách samotné historické fakty vždy stačiť. Dôležité je najskôr uznať osobnú skúsenosť človeka, no zároveň neprijať zovšeobecnenie, že dané obdobie bolo dobré pre každého.

Kedy sa nostalgia mení na problém?

Bálintová rozlišuje medzi zdravou nostalgiou a škodlivým idealizovaním minulosti. Zdravá nostalgia človeku umožňuje spomínať na pekné chvíle bez toho, aby strácal schopnosť žiť v prítomnosti. Škodlivé idealizovanie sa naopak prejavuje presvedčením, že dnes už nič nemá zmysel, mladí nič nevedia a všetko je horšie než kedysi. V takom prípade človek podľa psychologičky prestáva hľadať možnosti, ako ovplyvniť svoj súčasný život, a namiesto toho zostáva uväznený v neustálom porovnávaní a frustrácii.

ZDROJE: SITA, psychologička Barbora Bálintová

Pridať Noviny.sk ako preferovaný zdroj

Súvisiace články

Najčítanejšie správy