Jasno
6°
Bratislava
Agnesa
16.11.2026
Študenti vyšli do ulíc aj keď ich sledovala ŠtB. Takto sa začínala Nežná revolúcia
Zdielať na

Študenti vyšli do ulíc aj keď ich sledovala ŠtB. Takto sa začínala Nežná revolúcia

BRATISLAVA / V týchto dňoch si pripomíname novembrové udalosti, ktoré viedli k pádu komunistického režimu. Totalita sa začala rozpadať po brutálnom zásahu polície voči demonštrantom 17. novembra 1989 v Prahe. No už o deň skôr vyšli stovky študentov do ulíc Bratislavy. Netušili pritom aké následky ich čin bude mať. Štátna bezpečnosť bola pripravená zrejme na všetko a trénovala aj sledovanie nepohodlných osôb. Ukážeme vám ako.

Študentský pochod v Bratislave predznamenal Nežnú revolúciu. Historici pripomenuli odvahu protestujúcich aj praktiky komunistickej ŠtB.

To najdôležitejšie z článku:

  • Študenti vyšli do ulíc už 16. novembra 1989. V Bratislave žiadali slobodu a dialóg.
  • Protesty postupne prerástli do Nežnej revolúcie. Dobové plagáty uchováva Historické múzeum SNM.
  • ŠtB sledovala občanov až do posledných dní režimu. Využívala odpočúvanie, kontrolu pošty aj fyzické sledovanie.

​Študenti vyšli do ulíc už 16. novembra

Známym udalostiam zo 17. novembra 1989, kde bola brutálne potlačená demonštrácia za slobodu, predchádzal 16. november 89 tu v Bratislave.

Študenti držiac sa za ruky kráčali mestom, volali po dialógu a slobode. Dodnes si tento počin pripomínajú pri Univerzite Komenského, kde práve spájajúce ruky pripomínajú pochod.

„Dokázali sme sa zomknúť, zvrhli sme režim, ktorý nám nevyhovoval. Jednoducho, mali sme chuť robiť svet lepším miestom,“ uviedla Dagmar Füle, študentka Filozofickej fakulty UK v roku 1989.

„Je to vec, ktorá naozaj by nemala byť zabudnutá, že tá odvaha tých študentov vtedy ked išli do neznámeho, do neznámej situácie, nevedeli, čo sa môže stať, bola veľká,“ Rudolf Jindrák, český veľvyslanec na Slovensku.

Plagáty sú uložené v múzeu

O pár dní už demonštrácie prepukli naplno. Dochované dobové plagáty sa nachádzajú v depozitároch historického múzea.

„Potrebovali dostať zo seba von, že chcú byť slobodní a nechcú cenzúru a že chcú žiť dôstojne, ako ostatní ľudia v tej demokratickej slobodnej Európe, ktorá bola za železnou oponou,“ uviedol historik Ľubomír Morbacher, Historické múzeum SNM.

ŠtB sledovala ľudí až do posledných dní

Do poslednej chvíle bola aktívna aj komunistická tajná služba. Toto je inštruktážny film ŠtB z Archívu bezpečnostných zložiek v Prahe z roku 1982. Mladých sledovačov zaúča, ako sa prezradiť pred sledovaným objektom.

„Vás odpočúvali, prípadne kontrolovali vám korešpondenciu až po to fyzické sledovanie, že vás na ulici tím ľudí neustále sleduje, fotodokumentuje a snaží sa nejakým spôsobom zistiť vaše každodenné rutiny,“ uviedol Peter Mikle, riaditeľ archívu Ústavu pamäti národa.

„Keď už po aj generálnom štrajku bolo jasné, že vlastne celá krajina v podstate stojí za tou zmenou, tak ľudia sa definitívne prestali báť,“ doplnil Ľubomír Morbacher.

Zločiny komunizmu dokumentuje Ústav pamäti národa, ktorý založil bývalý disident a politik Ján Langoš. Ten pred dvadsiatimi rokmi tragicky zahynul. Na mieste budúceho sídla ústavu Na jeho počesť vytvorili tento mural. 

Pridať Noviny.sk ako preferovaný zdroj

Súvisiace články

Najčítanejšie správy