Zatiahnuté
7°
Bratislava
Klaudia
17.11.2026
Hrdinovia 17. novembra: Ich mená sa zapísali do dejín boja za slobodu a demokraciu
Zdielať na

Hrdinovia 17. novembra: Ich mená sa zapísali do dejín boja za slobodu a demokraciu

ČESKOSLOVENSKO / Sedemnásty november je spojený s dvoma zásadnými udalosťami československých dejín. V roku 1939 nacisti uzavreli české vysoké školy a popravili deviatich predstaviteľov študentského prostredia. O päťdesiat rokov neskôr zásah proti študentskej demonštrácii v Prahe odštartoval udalosti, ktoré viedli k pádu komunistického režimu. S oboma obdobiami sa spájajú mená študentov, disidentov, umelcov aj občianskych aktivistov. Pripomíname si desať osobností a ich úlohu v udalostiach, ktoré dnes poznáme ako Deň boja za slobodu a demokraciu.

Archívne zábery

To najdôležitejšie z článku:

  • 17. november 1989 nadviazal na tradíciu študentského odporu proti nacistickej okupácii z roku 1939. Pokojná demonštrácia v Prahe sa po násilnom zásahu bezpečnostných zložiek na Národnej triede zmenila na začiatok Nežnej revolúcie.
  • Medzi hlavné osobnosti študentského hnutia patrili Martin Mejstřík, Monika MacDonagh Pajerová, Šimon Pánek či slovenskí študenti Milan Novotný a Zuzana Mistríková. Organizovali protesty a štrajky, šírili informácie a mobilizovali ďalších študentov.
  • K pádu komunistického režimu prispeli aj predstavitelia občianskej opozície, napríklad Ján Budaj, Milan Kňažko, František Mikloško, Fedor Gál a Václav Havel. Podieľali sa na vzniku hnutí Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum, rokovaniach s režimom a presadzovaní demokratických zmien.

Pôvodný význam 17. novembra súvisí s odporom československých študentov proti nacistickej okupácii v roku 1939. Práve na pamiatku týchto udalostí bol v roku 1941 vyhlásený Medzinárodný deň študentstva.

Keď sa 17. novembra 1989 na pražskom Albertove stretli tisíce vysokoškolákov, pripomínali si päťdesiate výročie nacistických represálií. Zhromaždenie sa postupne zmenilo na protest proti komunistickému režimu a po násilnom zásahu bezpečnostných zložiek na Národnej triede nasledovala vlna demonštrácií v celom Československu.

Na Slovensku sa do verejného odporu zapojili študenti, umelci aj predstavitelia dovtedajšej opozície.

Martin Mejstřík

Martin Mejstřík bol v novembri 1989 študentom posledného ročníka bábkoherectva na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Patril k hlavným organizátorom študentského pochodu, ktorý sa 17. novembra začal na Albertove.

Po skončení oficiálneho zhromaždenia sa účastníci vydali do pražských ulíc. Demonštrácia postupne získala otvorene protirežimný charakter. Na Národnej triede však študentov obkľúčili bezpečnostné zložky, ktoré proti nim násilne zasiahli.

Mejstřík sa následne zapojil do organizovania študentského odporu. Už 18. novembra spoluvyhlásil štrajk študentov a hercov a dostal sa do vedenia celoštátneho koordinačného štrajkového výboru.

Študentské štrajky zohrali v nasledujúcich dňoch významnú úlohu pri šírení informácií o pražských udalostiach. Vysokoškoláci organizovali diskusie, pripravovali vyhlásenia a nadväzovali kontakty s ďalšími školami a občianskymi iniciatívami.

Po roku 1989 Mejstřík vstúpil do politiky. Pôsobil ako komunálny politik v Prahe a neskôr ako senátor.

Archív autora (Martin Mejstřík)

Monika MacDonagh Pajerová

Medzi organizátorov novembrových študentských protestov patrila aj Monika Pajerová, dnes známa ako Monika MacDonagh Pajerová.

Na jeseň 1989 sa ako študentka podieľala na prípravách zhromaždenia plánovaného na 17. novembra. Pri jeho organizovaní spolupracovala aj s mestským výborom Socialistického zväzu mládeže v Prahe.

Podľa Českej televízie práve ona ako prvá vystúpila s prejavom pred študentmi, ktorí sa v ten deň zhromaždili na Albertove.

Po násilnom zásahu na Národnej triede pokračovala v študentských aktivitách. O niekoľko dní sa stala hovorkyňou koordinačného štrajkového výboru, ktorý zastupoval protestujúcich študentov a pomáhal koordinovať ich ďalší postup.

Po zmene režimu sa venovala diplomacii a medzinárodným vzťahom. Pôsobila okrem iného na československom a neskôr českom veľvyslanectve v Paríži a pracovala aj v oblasti vzdelávania.

WikiMedia Commons

Šimon Pánek

Šimon Pánek bol v roku 1989 študentom biológie na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Už pred novembrovými udalosťami sa zapájal do študentských aktivít a v lete 1989 spoluzakladal nezávislé študentské hnutie STUHA. Jeho členovia sa usilovali o demokratické zmeny a organizovali diskusie o politickej situácii v Československu.

Samotnej demonštrácie na Národnej triede 17. novembra 1989 sa Pánek nezúčastnil, pretože sa v tom čase nachádzal mimo Prahy. Po správach o násilnom zásahu bezpečnostných zložiek sa však vrátil do hlavného mesta a zapojil sa do organizovania študentských štrajkov.

V nasledujúcich dňoch sa stal jedným z predstaviteľov koordinačného študentského centra, ktoré zastupovalo protestujúcich vysokoškolákov. Zároveň pôsobil v Občianskom fóre a spolupracoval s tímom Václava Havla pri rokovaniach o vytvorení novej demokratickej vlády. Študenti v tom čase organizovali zhromaždenia, šírili informácie o udalostiach v Prahe a požadovali politické zmeny.

Po páde komunistického režimu bol v roku 1990 zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia, mandátu sa však vzdal. Neskôr sa začal venovať humanitárnej pomoci. Stál pri vzniku organizácie Člověk v tísni, ktorá poskytuje pomoc ľuďom zasiahnutým vojnami, prírodnými katastrofami a humanitárnymi krízami.

Na fotografii Šimon Pánek, druhý zprava (vedľa Milana Kňažka)

TASR

Milan Novotný

Milan Novotný patril k študentom, ktorí sa do verejného odporu proti komunistickému režimu zapojili ešte pred udalosťami na pražskej Národnej triede. V novembri 1989 študoval vo štvrtom ročníku Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a bol jedným z organizátorov študentskej demonštrácie, ktorá sa uskutočnila 16. novembra, teda deň pred známym zásahom v Prahe.

Prípravy protestu súviseli aj s procesom proti predstaviteľom takzvanej bratislavskej päťky. Študenti sa začiatkom novembra stretávali pred Justičným palácom, kde vyjadrovali podporu stíhaným odporcom komunistického režimu. Postupne sa rozhodli zorganizovať verejné zhromaždenie pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa študentstva.

Dňa 16. novembra 1989 sa na vtedajšom Mierovom námestí v Bratislave zhromaždilo približne dvesto študentov. Následne prešli centrom mesta cez Námestie SNP a Hviezdoslavovo námestie až k budove ministerstva školstva. Počas pochodu požadovali slobodu, demokraciu a zmeny vo vysokoškolskom vzdelávaní. Pred ministerstvom ich zastavili príslušníci Verejnej bezpečnosti.

Novotný sa po vypuknutí Nežnej revolúcie zapojil aj do organizovania študentských štrajkov. Stal sa členom prvého študentského štrajkového výboru. Dňa 20. novembra 1989 sa študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského rozhodli vstúpiť do štrajku a pripojiť sa k protestom proti komunistickému režimu.

Po roku 1989 sa Milan Novotný venoval diplomacii. Pôsobil aj ako riaditeľ Slovenského inštitútu vo Varšave. Jeho spomienky na novembrové udalosti a dobové fotografie dokumentujú priebeh bratislavského študentského protestu, ktorý predchádzal udalostiam v Prahe.

Milan Novotný v novembri 1989

Súkromný archív M.Novotného

Zuzana Mistríková

Zuzana Mistríková bola v roku 1989 študentkou divadelnej dramaturgie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po správach o zásahu proti pražským študentom sa zapojila do organizovania protestov na svojej škole.

Študenti VŠMU patrili k tým, ktorí podporovali prerušenie vyučovania a vyhlásenie štrajku. Na škole vznikla petícia požadujúca celonárodný generálny štrajk.

Protestné aktivity sa rozširovali aj na ďalšie slovenské vysoké školy. Dňa 20. novembra vznikol v Bratislave prvý slovenský študentský štrajkový výbor. Vysokoškoláci požadovali vyšetrenie pražského zásahu, demokratizáciu pomerov a zmeny v spoločnosti.

Mistríková sa postupne zaradila medzi verejných predstaviteľov slovenského študentského hnutia. Vystúpila aj v televíznej relácii Štúdio dialóg, ktorá umožnila širšej verejnosti sledovať otvorené diskusie o dovtedy potláčaných politických požiadavkách.

V rokoch 1990 až 1992 pôsobila ako poslankyňa Slovenskej národnej rady. Neskôr pracovala v médiách a neziskovom sektore.

Zuzana Mistríková (v strede)

TASR

Ján Budaj

Ján Budaj patril k predstaviteľom občianskej opozície už pred novembrom 1989. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch organizoval nezávislé kultúrne podujatia a zapájal sa do ochranárskych aktivít.

Významnou súčasťou jeho prednovembrovej činnosti bola publikácia Bratislava/nahlas, vydaná v roku 1987. Prostredníctvom tém životného prostredia, urbanizmu a ochrany historických pamiatok upozorňovala na problémy, ktoré dovtedajšie štátne orgány nedostatočne riešili alebo zamlčiavali.

Po násilnom zásahu proti študentom v Prahe sa Budaj zúčastnil na formovaní hnutia Verejnosť proti násiliu, ktoré vzniklo 19. novembra 1989 v Bratislave.

V nasledujúcich dňoch sa stal jedným z hlavných organizátorov a moderátorov verejných zhromaždení na Námestí SNP. Spolu s ďalšími predstaviteľmi VPN prednášal požiadavky na politické zmeny a zúčastňoval sa rokovaní so zástupcami komunistickej moci.

Na veľkom zhromaždení na Námestí SNP 22. novembra 1989 prečítal výzvu VPN, ktorá požadovala okrem iného prepustenie politických väzňov, prístup opozície do médií a odstúpenie zdiskreditovaných funkcionárov.

Dňa 24. novembra vystúpil v televíznej relácii Štúdio dialóg, kde predstavitelia občianskych iniciatív diskutovali so zástupcami režimu. 

Po revolúcii pokračoval v politickej činnosti. Pôsobil ako poslanec a v rokoch 2020 až 2023 zastával funkciu ministra životného prostredia.

TASR

Milan Kňažko

Milan Kňažko bol pred rokom 1989 etablovaným divadelným a filmovým hercom. Pôsobil aj v Slovenskom národnom divadle, no v druhej polovici osemdesiatych rokov začal verejne vystupovať proti politike komunistického režimu.

V roku 1989 podpísal petíciu Několik vět, ktorá požadovala dodržiavanie občianskych práv a prepustenie politických väzňov. V októbri toho istého roka na protest proti politike štátu vrátil titul zaslúžilý umelec.

V deň pražskej demonštrácie 17. novembra 1989 sa nachádzal v Prahe. O zásahu bezpečnostných zložiek získaval informácie od českých hereckých kolegov a telefonicky ich sprostredkovával do Bratislavy. 

O dva dni neskôr sa zúčastnil na stretnutí v Umeleckej besede, kde vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu. Stal sa členom jeho koordinačného výboru.

Spolu s Jánom Budajom následne organizoval a moderoval masové zhromaždenia na Námestí SNP. Vystúpil aj v televíznych diskusiách, kde verejne požadoval odstránenie ústavne zakotvenej vedúcej úlohy komunistickej strany.

Po novembri 1989 sa venoval politike a diplomacii. Pôsobil ako poradca prezidenta Václava Havla, minister zahraničných vecí Slovenskej republiky a neskôr minister kultúry.

TASR

František Mikloško

František Mikloško patril k predstaviteľom protikomunistického katolíckeho disentu na Slovensku. Počas sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa aktívne zapájal do činnosti takzvanej tajnej cirkvi, organizoval náboženské stretnutia a podieľal sa na šírení samizdatovej literatúry. Jeho aktivity sledovala Štátna bezpečnosť, ktorá ho opakovane vypočúvala. V roku 1983 musel odísť zo Slovenskej akadémie vied, kde pracoval ako matematik, a následne sa živil robotníckou prácou.

Významnú úlohu zohral pri organizovaní Sviečkovej manifestácie, ktorá sa uskutočnila 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Pokojné zhromaždenie požadovalo náboženskú slobodu, dodržiavanie občianskych práv a menovanie katolíckych biskupov. Bezpečnostné zložky proti účastníkom zasiahli vodnými delami a obuškami. Mikloška ešte pred konaním manifestácie zadržali.

Po vypuknutí Nežnej revolúcie v novembri 1989 sa Mikloško zapojil do vznikajúceho hnutia Verejnosť proti násiliu. Ako predstaviteľ katolíckeho disentu sa stal členom jeho koordinačného výboru a podieľal sa na politických rokovaniach v období pádu komunistického režimu.

Po revolúcii pokračoval vo verejnom a politickom živote. V roku 1990 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady a v rokoch 1990 až 1992 zastával funkciu jej predsedu. Neskôr pôsobil ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a opakovane kandidoval na prezidenta.

TASR

Fedor Gál

Fedor Gál sa pred novembrom 1989 venoval sociologickému výskumu a prognostike. Pracoval vo výskumných ústavoch Slovenskej akadémie vied a podieľal sa aj na príprave publikácie Bratislava/nahlas.

Po udalostiach 17. novembra patril k zakladateľom Verejnosti proti násiliu. Stal sa členom koordinačného výboru a podieľal sa na formulovaní politických požiadaviek hnutia.

Na rozdiel od Jána Budaja a Milana Kňažka, ktorí boli výrazne spojení s moderovaním novembrových zhromaždení, sa Gál vo veľkej miere venoval organizačnej a programovej činnosti. Zúčastňoval sa rokovaní s predstaviteľmi komunistického režimu a vystupoval aj v televíznych diskusiách.

V novembri 1989 bolo jednou z hlavných požiadaviek VPN odstránenie politického monopolu komunistickej strany a vytvorenie podmienok na slobodné voľby. Hnutie sa zároveň usilovalo o prepustenie politických väzňov a obnovenie občianskych slobôd.

Gál v rokoch 1990 až 1991 predsedal Koordinačnému výboru VPN. Po rozpade hnutia sa stiahol z aktívnej politiky a neskôr sa presťahoval do Prahy, kde sa venoval publicistike, výskumu a občianskym aktivitám.

SITA/Tomáš Benedikovič

Václav Havel

Václav Havel patril k predstaviteľom československej opozície už niekoľko desaťročí pred pádom komunistického režimu.

Ako dramatik, spisovateľ a občiansky aktivista sa verejne vyjadroval k otázkam politickej moci a občianskych práv. Po okupácii Československa v auguste 1968 pokračoval v kritike pomerov, pričom jeho texty sa šírili aj prostredníctvom samizdatu.

V roku 1977 bol jedným zo zakladateľov Charty 77, iniciatívy, ktorá žiadala dodržiavanie ľudských a občianskych práv. Stal sa tiež jedným z jej prvých hovorcov. Za svoje protirežimné aktivity bol opakovane väznený. Počas obdobia komunistickej vlády strávil vo väzení celkovo približne päť rokov.

Keď 17. novembra 1989 bezpečnostné zložky násilne zasiahli proti študentom v Prahe, Havel sa v nasledujúcich dňoch zapojil do organizovania občianskeho odporu.

Dňa 19. novembra vzniklo v pražskom Činohernom klube Občianske fórum, ktoré združovalo predstaviteľov opozície, kultúrneho prostredia a ďalších občianskych iniciatív. Havel sa stal jeho hlavnou osobnosťou.

V ďalších týždňoch sa podieľal na rokovaniach o odovzdávaní politickej moci. Dňa 29. decembra 1989 ho Federálne zhromaždenie zvolilo za prezidenta Československa. Prezidentský úrad zastával do roku 1992. Po vzniku samostatnej Českej republiky bol jej prezidentom v rokoch 1993 až 2003. 

Havel zomrel 18. decembra 2011 vo veku 75 rokov.

Václav Havel

Václav Havel

TASR

Pridať Noviny.sk ako preferovaný zdroj

Súvisiace články

Najčítanejšie správy