Slováci chcú povinnú vojenčinu, no vlasť by bránila menej ako polovica

To najdôležitejšie z článku:

• Povinnú vojenskú službu podporuje 60 percent Slovákov. V prípade útoku by však krajinu bránilo len 47 percent respondentov.

• Sedem z desiatich Slovákov chce posilniť európsku obranu. Dve tretiny podporujú aj vytvorenie európskej armády.

• Len pätina opýtaných považuje Slovensko za pripravené na vážnu krízu alebo vojnu. Zvýšenie obranných výdavkov podporuje menej ako polovica respondentov.

• Rusko považuje za bezpečnostnú hrozbu polovica Slovákov. Za strategického partnera ho označuje 38 percent opýtaných.

• Územné ústupky Ukrajiny podporuje 69 percent Slovákov. Takmer dve tretiny by zároveň súhlasili s nákupom ruských energií, ak by ich odmietnutie znamenalo vysoké ceny.

Povinnú vojenčinu chcú, krajinu by však bránila menšina

Výsledky prieskumu poukazujú na výrazný rozdiel medzi podporou povinnej vojenskej služby a osobnou ochotou zapojiť sa do obrany krajiny.

Kým zavedenie povinnej vojenčiny podporuje 60 percent slovenských respondentov, v prípade vojenského útoku by bolo ochotných brániť Slovensko iba 47 percent opýtaných. Spomedzi 14 skúmaných krajín ide o jeden z najnižších výsledkov. Rovnaký podiel respondentov ochotných brániť svoju vlasť zaznamenali výskumníci aj v Nemecku. V ostatných 12 krajinách by sa do obrany vlastného štátu zapojila väčšina opýtaných.

Prečítajte si tiež

Čaká nás pre konflikt na Ukrajine opäť povinná vojenská služba? Uvažujú o nej aj v Poľsku

​Slováci chcú silnejšiu európsku obranu

Prieskum zároveň ukázal pomerne vysokú podporu posilňovania európskych obranných kapacít. Až sedem z desiatich Slovákov si myslí, že Európska únia by mala popri NATO rozvíjať vlastné obranné schopnosti. Dve tretiny respondentov podporujú aj vytvorenie spoločnej európskej armády. Väčšiu zodpovednosť Európy za vlastnú bezpečnosť v prípade ďalšieho obmedzenia americkej vojenskej prítomnosti požaduje 81 percent Slovákov. Len polovica opýtaných však verí, že by Európa dokázala zabezpečiť svoju obranu bez výraznej podpory Spojených štátov. Nízka je aj dôvera v pripravenosť samotného Slovenska. Iba pätina respondentov si myslí, že krajina je pripravená čeliť vážnej kríze alebo vojne.

Vyššie výdavky na obranu nemajú väčšinovú podporu

Hoci Slováci podporujú posilňovanie obrany, pri otázke jej financovania sú zdržanlivejší. Zvýšenie výdavkov na obranu podporuje menej ako polovica slovenských respondentov. V priemere skúmaných krajín pritom s vyššími obrannými výdavkami súhlasí viac ako 60 percent opýtaných. Podpora na Slovensku ďalej klesá, ak by sa zvýšenie obranného rozpočtu malo prejaviť obmedzením financií na zdravotníctvo alebo sociálne dávky. V takom prípade by vyššie výdavky podporila už len približne tretina respondentov. Rovnako len tretina Slovákov súhlasí s požiadavkou Spojených štátov, aby spojenci vynakladali na obranu päť percent hrubého domáceho produktu.

Prečítajte si tiež

Povinná vojenčina mala podľa Danka zmysel. Hovorí o jej znovuzavedení

​Spojené štáty považuje za strategického partnera len 23 percent Slovákov

Prieskum odhalil aj kritický postoj k Spojeným štátom, ktorý je rozšírený naprieč Európou. V priemere viac ako tretina európskych respondentov vníma USA ako bezpečnostnú hrozbu. Za spoľahlivého partnera ich označuje len o niečo viac ako polovica opýtaných. Na Slovensku zaradilo Spojené štáty medzi najdôležitejších strategických partnerov iba 23 percent respondentov. Ide o najnižší podiel zo všetkých skúmaných krajín. Rusko naopak považuje za strategického partnera 38 percent Slovákov. Slovensko je zároveň spolu s Bulharskom jedinou európskou krajinou v prieskume, kde väčšina respondentov pozitívne hodnotí prípadné stiahnutie amerických vojsk z Európy. Na Slovensku tento postoj zastáva 56 percent opýtaných.

Rusko za hrozbu považuje polovica Slovákov

Vnímanie Ruska sa medzi skúmanými krajinami výrazne líši. Zatiaľ čo v celkovom priemere považujú Rusko za bezpečnostnú hrozbu viac ako dve tretiny respondentov, na Slovensku je to približne polovica opýtaných. Takmer dve tretiny Slovákov pripisujú hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku. Viac ako polovica respondentov však zároveň súhlasí s tvrdením, že ruskú inváziu ospravedlňoval údajný útlak ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine. Podľa 44 percent opýtaných vojnu vyprovokovali Európania a Američania. Tieto výsledky ukazujú, že postoje časti slovenskej verejnosti k príčinám vojny sú rozporuplné.

Väčšina Slovákov podporuje územné ústupky Ukrajiny

Slovensko patrí spolu s Maďarskom medzi krajiny, kde je najvyššia podpora ústupkov Rusku. Až 69 percent slovenských respondentov súhlasí s tým, aby sa Ukrajina v rámci mierovej dohody vzdala časti svojho územia. Takmer dve tretiny opýtaných by zároveň podporili nákup ruských energií v prípade, že by ich odmietnutie viedlo k vysokým cenám.

Prieskum sa uskutočnil v 14 krajinách

Prieskum GLOBSEC Trends 2026: The Reality Check realizovala spoločnosť HarrisX prostredníctvom online panelov od 11. do 19. mája 2026. Celkovo sa na ňom zúčastnilo 13 730 respondentov zo 14 krajín vrátane Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka, Francúzska, Ukrajiny, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov. V každej krajine bolo oslovených 1 010 respondentov, výnimkou bolo Estónsko so vzorkou 600 opýtaných. Výskumné vzorky boli reprezentatívne z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, miesta bydliska a veľkosti sídla.