Povinná vojenská služba skončila pred rokmi. Diskusia o jej návrate rozdeľuje Slovensko

SLOVENSKO / Myšlienka návratu povinnej vojenskej služby sa na Slovensku pravidelne vracia – a zakaždým vyvolá silné emócie. Najnovší prieskum agentúry SCIO ukazuje, že ľudia sa na túto tému pozerajú úplne rozdielne nielen podľa veku, ale aj podľa regiónu. Kým staršie generácie v nej vidia disciplínu a poriadok, mladší ju vnímajú skôr ako zbytočné obmedzenie. Ministerstvo obrany dnes povinné odvody odmieta a stavia na profesionálnych vojakoch a aktívnych zálohách.

​Polarizácia spoločnosti 

Povinná vojenská služba na Slovensku skončila k 31. decembru 2005. Otázka jej prípadného znovuzavedenie rozdeľuje ľudí.

"Slovensko je opäť aj v tejto téme veľmi polarizované, ale takto polarizované Slovensko sme nemali doposiaľ nikdy, " hovorí hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus. 

Prečítajte si tiež

Nemeckí poslanci schválili novú podobu vojenskej služby, má aj prvok povinnosti

Takmer päťdesiat percent respondentov v prieskume agentúry SCIO uviedlo, že by bolo za znovuzavedenie povinnej vojenskej služby. Len mierne nadpolovičná väčšina 50,70 percent niečo také odmieta.

Obnovenie vojenskej služby - prieskum

Agentúra SCIO

Čo hovoria opýtaní? 

"Áno, v každom prípade. Aby sa mladí trošku umravnili, aby neboli takí rozpustení, ako sú teraz."

"Asi pravdepodobne nie, ale záviselo by samozrejme od kontextu." 

"Podľa toho, čo som počula mojich vlastných rodičov rozprávať, tak nemyslím si, že tá bojaschopnosť by tam bola. Napriek tomu, že dva roky svojho života minuli na niečo takéto."

Prečítajte si tiež

Vojenské triedy na stredných školách sa stávajú realitou. Žiakom poskytnú aj motivačný príspevok

Generačné rozdelenie názorov 

"Generácia do 39 rokov je väčšinovo jednoznačne proti, " pokračuje hlavný analytik SCIO. 

Takmer 59% ľudí nad 60 rokov bolo za zavedenie povinnej vojenskej služby. Naopak, až viac než dve tretiny osôb do 39 rokov bolo proti.

Obnovenie povinnej vojenskej služby - generačné rozdelenie

TV JOJ

A čo plánuje ministerstvo? ​

"Na čo vám je demotivovaný vojak, ktorý pri prvej príležitosti dezertuje, " opisuje minister obrany Robert Kaliňák. 

Ministrovi obrany Kaliňákovi prekážajú vysoké náklady, demotivácia mladých ľudí pri povinných odvodoch a taktiež dezercie. 

"Ten podiel dezertovaných vojakov pri výcviku v západných krajinách je obrovský. V zásade to býva niekedy 25 až 30 percent, " pokračuje Kaliňák. 

Prečítajte si tiež

Europarlament schválil „vojenský Schengen“. Vojská by mali zvládnuť presun do 24 hodín

Povinnú službu preto jeho ministerstvo nezvažuje. Naďalej však podporuje myšlienku aktívnych záloh Národných obranných síl.

"V zásade máme v tejto chvíli nad 9-tisíc registrovaných občanov. Medzičasom viac ako 2000 je už spracovaných. To sú už naozaj veľmi seriózne čísla, ktoré sú viac ako desaťnásobok pôvodných aktívnych záloh, ktoré tu doteraz boli, " dodáva Robert Kaliňák. 

"Medzi pozitíva tejto práce patrí to, že človek dokáže rozvíjať svoju disciplínu, plánovať, fungovať v kolektíve a popritom všetkom rozvíjať svoju fyzickú zdatnosť, " hovorí Ján, ktorý sa stal profesionálnym vojakom pred dvoma rokmi.

Prečítajte si tiež

Na strednej škole otvorili prvú vojenskú triedu po 20 rokoch. Záujem je obrovský

Nie je to práca pre každého 

Spomína však aj negatíva tejto profesie, pretože to nie je práca pre každého.

"Jednou z nich je časová náročnosť, odlúčenie od rodiny, vyššia fyzická a psychická záťaž, " pokračuje profesionálny vojak. 

Prečítajte si tiež

Prezident Pellegrini zamietol všetky žiadosti o výkon vojenskej služby v armáde iného štátu

Rekordný nárast vojakov 

Minister avizoval, že máme rekordný nárast počtu profesionálnych vojakov.

"Keď odrátame odchody, tak máme viac ako 1300 prírastok profesionálnych vojakov. To je číslo, ktoré sme za tridsať rokov nemali. Bývalo to okolo 300 až 400 ľudí, maximálne, " pochvaľuje Kaliňák.