Vajíčko do cesta alebo nie? V Humennom ukázali, že neexistuje jediný správny recept na pirohy

Zdielať na

6.10.2026 Slovensko - aktuality

Vajíčko do cesta alebo nie? V Humennom ukázali, že neexistuje jediný správny recept na pirohy

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

HUMENNÉ / Múka, voda, soľ a dosť. Alebo predsa len pridať vajíčko? Naplniť bryndzou, kapustou, lekvárom či tvarohom? Pirohy patria k stáliciam tradičnej kuchyne, no na východe Slovenska rýchlo zistíte, že jeden jediný správny recept neexistuje. V Humennom sa stretli ľudia, ktorí ich pripravujú podľa receptov svojich rodín. Za necelé dve hodiny spoločne nalepili viac ako 1600 kusov.

„Lepíme, varíme pirohy, pirošteky, pirohy,“ s úsmevom opisovala dianie vedúca denného centra v Humennom Danka Gejdošová. Práce bolo dosť, no nechýbal spev ani dobrá nálada. A predovšetkým sa ukázalo, že čo stôl, to trochu iný recept. „Ten náš východ je tak úžasný a taký krásny, že v každej lokalite sa robí inač,“ povedala Gejdošová.

Vajíčko? Tu sa názory rozchádzajú

Rozdiely sa začínajú už pri samotnom ceste. Rudolf Čopák má jasno. „Múka, voda, soľ. Vajíčko nedávam, bo vajíčko tvrdí,“ vysvetľuje. Viera Hrivňaková má presne opačný recept. Suroviny pridáva „od oka“ a vajíčko do cesta patrí. Mária Forgačová od Sobraniec zase priniesla recept, ktorý sa v jej rodine dedí už od prababky. Na jednu dávku používa 30 dekagramov výberovej múky, 15 dekagramov hrubej múky, vajíčko, soľ a vodu.

A rozdiely nekončia ani pri tvare. „Čerstvé a okrúhle. Nie že trojuholníkové, ale okrúhle,“ trvá na svojom Čopák. Na stoloch sa však objavovali pirohy trojuholníkové, obdĺžnikové, okrúhle aj také, ktoré svojím tvarom pripomínali mašličky.

Bryndza, kapusta, jablká aj lekvár

Ešte pestrejšia bola ponuka plniek. „Zemiaky, zemiaková bryndza, kapusta, aj s jablkami,“ vymenovala Viera Hrivňaková. Božena Čičáková pridáva tvaroh, kyslú kapustu, lekvár či zemiaky. A potom je tu Anna Jurová, ktorá bola medzi ostatnými tak trochu výnimkou. „Ja som tu jediná z celého kolektívu, že u nás sa pirohy robia s tvarohom na sladko,“ prezradila. Zdá sa teda, že spor o to, či majú byť pravé pirohy sladké alebo slané, sa tak skoro nerozhodne.

Kedysi jedlo chudobných, dnes delikatesa

Pre mnohých účastníkov nejde iba o jedlo. Pirohy sú spojené so spomienkami na detstvo a život predchádzajúcich generácií. „Na pirohoch sme vyrastali doma. Išlo sa kosiť o štvrtej a o pol piatej pirohy už boli,“ spomína Rudolf Čopák. Pripomína tiež, že kedysi išlo predovšetkým o jednoduché a dostupné jedlo. „Keď bola chudobina, to večne na múke sa žilo. A teraz hovoria, že to je naše jedlo,“ povedal.

To, čo bolo kedysi praktickým jedlom z niekoľkých základných surovín, je dnes jednou z najznámejších chutí tradičnej kuchyne.

Viac ako 1600 pirohov za necelé dve hodiny

Šikovné ruky sa v Humennom nezastavili. Za necelé dve hodiny ženy nalepili viac ako 1600 pirohov. A potom prišla ďalšia otázka: čo na ne? Možností je opäť takmer toľko ako receptov. „Buď to s maslom, či iba prepraženým, maslo s cibuľkou, maslo aj so škvarkami, maslo aj slaninka, rôzne,“ vymenovala Libuša Čopáková.

A keď sa niekomu nechce variť, pirohy môžu byť aj záchranou na poslednú chvíľu. „Stále mám mrazené doma. Keď nechce sa mi variť, vyberiem z mrazničky, uvarím sedem minút, maslo a mám obed,“ prezradila Čičáková. Tajná ingrediencia však podľa Danky Gejdošovej nie je ani v múke, ani vo vajíčku či plnke.

Pirohy sú podľa nej predovšetkým „robené s láskou a s dobrým pocitom“. A Rudolf Čopák pridáva jednoduchú bodku: „Keď je to dobre pripravené a človek je hladný, tak to je delikatesa.“