Kvóta na odstrel vlkov opäť rozdelila Slovensko. Farmári žiadajú viac, ochranári by lov zastavili

Tohtoročná kvóta na lov vlka dravého opäť postavila proti sebe dva rozdielne pohľady. Viaceré ochranárske organizácie navrhovali, aby bol vlk chránený počas celého roka. Napokon bola stanovená kvóta na 68 jedincov. „Potrebujeme sa vrátiť k systémovým riešeniam. Zabíjanie vlkov problémy farmárov nerieši,“ tvrdí Zuzana Burdová z organizácie Aevis.

Chovatelia hospodárskych zvierat sa na situáciu pozerajú opačne. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora žiadala, aby bola kvóta vyššia. „Aby bola určená na úroveň 90 jedincov vlka dravého za jednu sezónu,“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Spor o to, čo s vlčou svorkou urobí odstrel

Jedným z hlavných argumentov ochranárov je, že odstrel môže narušiť fungovanie vlčej svorky. Rozbitá svorka si podľa nich následne môže hľadať jednoduchšie dostupnú korisť. „Keď je svorka rozbitá, potrebuje si nájsť ľahšie uloviteľnú potravu a to je samozrejme ovca. Tá sa vždy ľahšie uloví ako veľký jeleň,“ vysvetľuje Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

Opačný pohľad prezentuje Národné lesnícke centrum. Podľa stanoviska Jozefa Bučka majú škody dlhodobo rastúci trend, a to napriek tomu, že počet chovaných oviec klesá. Centrum to spája s celkovým nárastom populácie vlka.

Problémom však zostávajú aj rozdielne údaje. Ochranári upozorňujú, že jednotlivé organizácie pri hodnotení používajú rozdielne metodiky. Národné lesnícke centrum potvrdilo potrebu ich zosúladenia, aby bolo možné presnejšie vyhodnotiť reálny vplyv vlka.

Prečítajte si tiež

Prírodné divadlo pod oknami poľovníka: V slovenskej obci sa odohral boj vlka s jelenicou

​

Za škody vyplatili takmer 3,5 milióna eur

Spor má aj výrazný ekonomický rozmer. Okresné úrady za posledných sedem rokov vyplatili náhrady škôd v celkovej výške takmer 3,5 milióna eur. Farmári na Slovensku chovajú približne 300-tisíc oviec. Vybudovanie oplotenia pre stádo so 400 kusmi pritom podľa údajov v reportáži stojí približne 10-tisíc eur. Ochranári preto vidia priestor na väčšiu finančnú pomoc štátu pri preventívnych opatreniach – napríklad pri elektrických ohradníkoch či pastierskych psoch.

Chovatelia však upozorňujú, že ani takéto opatrenia nemusia vždy zabrániť útoku. „Svorka vlka, keď začne útočiť, tak častokrát aj tie strážne psy sú bezmocné a nevedia odolať ataku,“ hovorí Holéciová.

V niektorých oblastiach sa vlk loviť nesmie

Odstrel sa navyše netýka celého územia Slovenska. Podľa stanoviska Ministerstva životného prostredia platí celoročná ochrana vlka napríklad v pohraničných oblastiach s Poľskom a Českou republikou. Lov je zakázaný aj v panónskom biogeografickom regióne, na vybraných územiach európskeho významu či na územiach s piatym stupňom ochrany.

Prečítajte si tiež

Poľovník nezákonne odstrelil vlka. Dostal pokutu 20 eur

​

Ochranári zároveň spochybňujú, či sa vlky lovia práve tam, kde spôsobujú problémy chovateľom. „Mali sme aj v poslednej poľovnej sezóne zastrelených vlkov v okresoch ako Sobrance a Michalovce, kde nemáme nahlásené žiadne škody,“ tvrdí Burdová.

Ochranári navrhujú dva roky bez odstrelu

Juraj Lukáč navrhuje dočasne lov zastaviť a obdobie využiť na vytvorenie spoločného systému zberu údajov. „Dva roky nestrieľajme. Dohodnime sa, že štatistika bude jednotná pre chovateľov, pre poľovníkov aj pre nás,“ povedal. Ochranári zároveň pokračujú v petícii za celoročnú ochranu vlka. Ak sa im podarí vyzbierať 100-tisíc podpisov, chcú ju predložiť Národnej rade SR.