Európa od A po Z: PS a Smer zoči-voči. Rozdelili ich témy Ukrajiny, V4 aj možnej koalície

PS a Smer v jednej vláde?

Debatu otvoril nedávny výrok prezidenta Petra Pellegriniho o možnosti vzniku veľkej koalície PS a Smeru-SD. Cifrová Ostrihoňová takúto predstavu odmietla a prezidentovu úvahu označila za „totálne zatmenie mysle“. Argumentovala zásadnými rozdielmi medzi oboma stranami, okrem iného v pohľade na korupciu či zdravotníctvo.

Prečítajte si tiež

Pellegrini: Veľká koalícia Smeru a Progresívneho Slovenska by bola prospešná

Na európskej úrovni podľa nej navyše europoslanci PS s poslankyňami Smeru bežne nespolupracujú aj preto, že zástupkyne Smeru pôsobia ako nezaradené. Roth Neveďalová označila prezidentovu predstavu za úsmevnú a pripustila, že koalícia dvoch najväčších politických rivalov by bola veľmi zvláštna. Úplne ju však do budúcnosti nevylúčila. „Politika je umenie možného, čiže všetko je možné. Dokonca aj toto možno je možné,“ povedala.

Prečítajte si tiež

Koalícia PS a Smeru? Podľa Ódora „umenie nemožného“, Beňová jej šancu tiež nedáva

Podľa nej sa zároveň stáva, že PS a Smer v Európskom parlamente hlasujú rovnako, nejde však o výsledok vzájomnej koordinácie. Hojsík bol voči možnej spolupráci oveľa jednoznačnejší. Pripomenul, že už pri vzniku Progresívneho Slovenska v roku 2018 strana odmietla budúcu spoluprácu so Smerom. „Odpoveď bola, že nie. Písal sa rok 2018 a to stále platí,“ zdôraznil.

Laššáková naopak argumentovala tým, že politické strany by sa nemali pred voľbami príliš obmedzovať vylučovaním možných partnerov. O zložení parlamentu podľa nej rozhodnú voliči a až následne bude možné hovoriť o „možných i nemožných koalíciách“.

Spoločné obedy europoslancov vystriedali spory

Diskusia sa následne dostala aj k vzťahom slovenských europoslancov v Štrasburgu. V minulosti sa slovenskí zástupcovia z rôznych politických strán pravidelne stretávali na spoločných obedoch. Postupne však podľa neho tieto stretnutia zanikli. Roth Neveďalová uviedla, že ju súčasná situácia mrzí. Podľa nej by mali byť europoslanci schopní oddeliť politické spory od bežných medziľudských vzťahov.

„Môžeme mať rôzny politický názor, ale jednoducho taká tá úplne normálna ľudská rovina by sa mala zachovať,“ povedala. Cifrová Ostrihoňová namietala, že otázka spoločných obedov nie je tým, čo ovplyvňuje každodenný život ľudí. Spoluprácu na európskej legislatíve, ktorá by pomáhala občanom Slovenska a EÚ, si však podľa svojich slov predstaviť vie.

V4 je späť. Kto má zásluhu na jej oživení?

Ďalšou veľkou témou bola Vyšehradská štvorka. Hostia sa zhodovali na význame spolupráce pri niektorých spoločných záujmoch, rozdielne však hodnotili dôvody jej opätovného oživenia.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: V4 chytila druhý dych. Štyri krajiny urobia viac ako jedna, tvrdí politológ

Hojsík tvrdil, že V4 síce neprestala existovať, ale určitý čas prakticky nefungovala. Jej súčasné oživenie spájal so zmenou vlády v Maďarsku a povedal, že podľa neho „V4 funguje napriek Robertovi Ficovi“. Za oblasť, v ktorej spolupráca štyroch krajín dáva zmysel, označil napríklad boj o čo najlepšie podmienky kohéznej politiky a eurofondov v novom európskom rozpočte.

Roth Neveďalová takúto interpretáciu odmietla. Podľa nej sa práve počas slovenského predsedníctva podarilo spoluprácu reštartovať a bratislavský summit ukázal vôľu všetkých štyroch štátov opäť koordinovať spoločné záujmy. Za kľúčové označila nový sedemročný rozpočet EÚ, kohéznu politiku, regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo.

Cifrová Ostrihoňová uviedla, že podporuje každú spoluprácu, ktorá Slovensku pomôže presadiť jeho záujmy. Pri rokovaniach o európskom rozpočte podľa nej treba hľadať spojencov a posilňovať vyjednávaciu pozíciu krajiny. Za potenciálny zdroj sporov vo V4 však označila rozdielny prístup k Ukrajine.

Spor o migráciu a solidaritu

Rozdielne názory sa ukázali aj pri migrácii. Laššáková obhajovala snahu krajín V4 presadiť zmeny v prístupe k štátom, ktoré nechcú prijímať migrantov. Kritizovala rozdielny prístup k jednotlivým členským krajinám a zdôrazňovala potrebu ochrany vonkajších hraníc.

Prečítajte si tiež

Európa od A po Z: Europoslanci sa sporili aj pre migráciu. EÚ ide podľa Uhríka „do kytek“

Hojsík argumentoval, že treba odlišovať sankcie za nedodržiavanie európskych pravidiel od solidarity medzi členskými štátmi pri ochrane hraníc. Podľa neho by Slovensko nemalo hľadať partnerov výlučne medzi krajinami V4, ale podľa konkrétnej témy naprieč celou Európou.

„Buďme hrdí Európania a netvárme sa, že sme chudobní príbuzní,“ vyhlásil. Cifrová Ostrihoňová pripomenula koncept flexibilnej solidarity, o ktorom sa rokovalo počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016. Roth Neveďalová reagovala, že pôvodná predstava podľa nej umožňovala štátu zvoliť si medzi finančným príspevkom a technickou pomocou. Smer podľa nej odmieta povinnosť platiť, nie samotnú solidaritu.

Ukrajina rozdelila PS a Smer

Najostrejší stret prišiel pri vojne na Ukrajine a ďalšej európskej podpore Kyjeva. Cifrová Ostrihoňová označila Ukrajinu za zásadnú bezpečnostnú otázku pre celú Európu. Argumentovala, že zastavenie podpory by mohlo v budúcnosti znamenať podstatne vyššie náklady na obranu samotného Slovenska.

„Máme nechať Ukrajinu padnúť?“ pýtala sa. Podľa nej mier nemôže znamenať odmenu pre agresora na úkor napadnutej krajiny. Zároveň tvrdila, že zodpovednosť za blokovanie mierových rokovaní nesie Vladimir Putin. Roth Neveďalová jej ostro oponovala. Za jediné riešenie vojny označila mierové rokovania a odmietla argument, že alternatívou k pokračujúcej podpore Ukrajiny sú ruské tanky na slovenských hraniciach. Kritizovala tiež rastúce európske výdavky na obranu a tvrdila, že EÚ by mala vyvíjať väčšie úsilie na zabránenie ďalšej eskalácii konfliktu.

Spor sa následne rozšíril aj na otázku bezpečnostných hrozieb a Ruska. Cifrová Ostrihoňová poukazovala na prípady podozrení zo sabotáží a tvrdila, že Európa musí byť pripravená brániť sa. Roth Neveďalová namietala, že pri nevyšetrených udalostiach nemožno automaticky pripisovať zodpovednosť Rusku.

Hojsík zdôraznil potrebu obranyschopnosti Európy. Hoci sa označil za pacifistu a pripomenul svoj odpor k vojne v Iraku či jadrovým testom, podľa neho je vzhľadom na súčasné bezpečnostné prostredie potrebné, aby sa Európa dokázala v prípade ohrozenia brániť.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.