Slovensko čelí výzvam klímy: Vláda rieši sucho, Klimatická koalícia volá po komplexnom prístupe
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Sucho a nedostatok vody trápi celú Európu, Slovensko nevynímajúc. Vláda sa preto začala vážnejšie týmto problémom, schválila kompenzácie pre poľnohospodárov a vznikne Národná komisia pre vodu a sucho. Klimatická koalícia tieto kroky síce víta, no zároveň upozorňuje, že sucho je len jedným z prejavov klimatickej krízy.
Sucho je iba jedným z prejavov meniacej sa klímy. Podľa Zuzany Fialovej z Klimatickej koalície sa Slovensko musí pripraviť aj na horúčavy, prívalové dažde, požiare či rastúce zdravotné riziká. "Adaptácia na klimatickú zmenu nemôže byť výlučne úlohou ministerstva životného prostredia. Je nevyhnutné, aby zahŕňala širšie spektrum opatrení, ako je spôsob hospodárenia v lesoch a poľnohospodárstve, ochrana vody a biodiverzity či krajinné plánovanie. Do tohto procesu musia byť zapojené všetky relevantné rezorty aj samospráva." Klimatická koalícia zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa nielen na riešenie následkov, ale predovšetkým na predchádzanie vzniku klimatickej krízy, na znižovanie emisií a závislosti od fosílnych palív.
Komisia pod drobnohľadom: Potreba širšej stratégie
Klimatická koalícia podporuje nadrezortné riadenie adaptačných opatrení, no navrhovaná Národná komisia pre vodu a sucho je podľa nej príliš úzko zameraná a nejasne nastavená. Fialová kritizuje aj riadenie komisie premiérom. „Riadenie premiérom je problematické nielen preto, že hrozí politizácia tohto rozhodovania, ale najmä preto, že z kapacitných dôvodov nemôže premiér viesť takúto komisiu,“ podotkla. Slovensko potrebuje systém, ktorý bude riešiť klimatické riziká ako celok, bude mať jasné kompetencie, transparentné rozhodovanie a bude stáť na najnovších vedeckých poznatkoch.
Investícia do budúcnosti, nielen kompenzácia škôd
Zuzana Fialová je presvedčená, že sucho nemožno vyriešiť iba závlahami či budovaním veľkých vodných nádrží. „Vodu si zo zahraničia nedovezieme ropovodom. Musíme obnovovať schopnosť našej krajiny vodu zadržiavať a zároveň meniť spôsob, akým s krajinou hospodárime,“ vysvetlila. Adaptácia na klimatickú zmenu by mala byť vnímaná ako investícia do zdravia ľudí, kvality života a celkovej odolnosti Slovenska, nie iba ako nástroj na kompenzáciu vzniknutých škôd.
Na kompenzácie dá vláda milióny
Vláda v stredu schválila, že na kompenzáciu škôd spôsobených suchom v roku 2026 pôjde zo štátneho rozpočtu 30 miliónov eur. Zároveň odobrila zriadenie Národnej komisie pre vodu a sucho. Predpokladá sa, že týmto krokom sa vytvorí stály mechanizmus, prostredníctvom ktorého bude štát schopný problematiku sucha a nedostatku vody riešiť koordinovane, na základe odborných údajov a s jasne určenými prioritami.
Čo spôsobuje klimatické zmeny?
Klimatická zmena je jednou z najdiskutovanejších tém súčasnosti, pričom v jej centre stojí fenomén známy ako skleníkový efekt. Hoci ide o prirodzený proces udržujúci život na Zemi, ľudská činnosť ho intenzifikuje, čo vedie k citeľnému globálnemu otepľovaniu.
Ako funguje skleníkový efekt?
Zjednodušene povedané, niektoré plyny prítomné v zemskej atmosfére fungujú podobne ako skleníkové sklo. Majú schopnosť zachytávať slnečné teplo, ktoré sa odráža od povrchu Zeme, a bránia mu v úniku späť do vesmíru. Tento mechanizmus je pre našu planétu zásadný, pretože udržiava stabilnú teplotu umožňujúcu život. Bez neho by Zem bola oveľa chladnejšia a neobývateľná. Problém nastáva, keď sa koncentrácia týchto plynov zvyšuje nad prirodzenú mieru, čo vedie k nadmernému zadržiavaniu tepla a následnému globálnemu otepľovaniu.