Vlna podpory, ale aj nenávisti: Marekovi Machovi posielajú odkazy o karme či doplácaní na vakcínu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Aktivista a zakladateľ iniciatívy Mladí proti Fašizmu Marek Mach tento týždeň na sociálnej sieti priznal boj s rakovinou. V krátkom videu vysvetlil, prečo bol posledné mesiace menej aktívny, zdravotníkom poďakoval za ich prácu a neprajníkom odkázal, že nikam neodchádza. Po niekoľkých dňoch od publikovania videa na sociálnej sieti sa v komentároch objavili komentáre vyjadrujúce podporu ale aj nenávisť či konšpirácie.
Reakcie na priznanie aktivistu sa pritom neobjavujú iba na jeho profile, ale aj pod príspevkami médií a portálov, ktoré o jeho boji s chorobou informovali.
Niektorí komentujúci len zľahka vyjadrili agresiu či neprajnosť, iní, a nie je ich málo, spomínali karmu či vakcínu proti covidu, no objavili sa aj komentáre, ktoré jeho diagnózu spochybňovali.
"Tomuto neveriť ani nos medzi očami. Je to lenivec, ako každý aktivista v službách západu. Vôbec by som sa nečudoval, keby mu tento scenár vymysleli jeho páni, ako aj vymýšľajú scenáre pre iných poskokov, ako napríklad pre Zelenského. Toto nieje konšpirácia, ale veľmi pravdepodobná možnosť."
"Keď vakcína je zdravie."
"Karma je zdarma a vždy bola."
"Koho to zaujíma, karma dobehne každého."
"Tolko hnevu a nenávisti musí niekde vyústiť."
Pod niektorými príspevkami sa objavilo aj niekoľko nenávistných či konšpiračných komentárov po sebe.
Komentáre pod príspevkami o Marekovi Machovi
Na dezinformácie a nenávistné správy upozornil aj opozičný poslanec a lekár Tomáš Szalay. Ten k príspevku na sociálnej sieti pridal screenshot z telegramového kanála, kde príspevky publikuje známy slovenský extrémista Danny Kolár. "Keď ide o zdravie, počúvajte lekárov. Nie samozvaných odborníkov z internetu. Medicína nie je vec názoru a pri rakovine môže mať viera v podobné nezmysly fatálne následky," napísal Szalay.
Opakujúca sa rétorika
Reakcie spomínajúce očkovanie sa pritom nie sú prekvapujúce. Od spustenia očkovania vakcínou proti koronavírusu na Slovensku sa pod virálnymi príspevkami o náhlej smrti či ochorenia nejakej osoby často objavujú komentáre, v ktorých konšpirátori pripisujú zodpovednosť práve vakcíne. Robia tak pritom bez overenia faktov či priloženia akýchkoľvek dôkazov.
Najznámejšími sa stali konšpirácie o smrti legendárneho slovenského speváka Mekyho Žbirku, rozhlasového moderátora Jula Viršíka, humoristu a speváka Milana Lasicu či herca Dana Heribana. Po ich náhlej smrti sa na sociálnych sieťach objavovali príspevky aj videá, ktoré ju spájali so zaočkovaním sa vakcínou proti koronavírusu. Vo všetkých prípadoch sa následne po pitve potvrdila iná príčina, ktorá sa vakcíny nijak netýkala.
V minulosti sa ohľadom vakcíny proti koronavírusu šírili konšpirácie o spôsobovaní úmrtia, neplodnosti, o tom, že obsahuje vitamín D alebo že miesto vpichu priťahuje magnet.
Živnú pôdu pre konšpiračné teórie podporil aj splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár. Ten šíril tvrdenia o mRNA vakcínach, ktorými sa na Slovensku proti koronavírusu očkovalo najviac, ako menia DNA človeka či o nepoužiteľnosti darovanej krvi od očkovaných ľudí.
Komentujúci človeka nevidia pred sebou, empatia sa zapája podstatne menej
Ku problematike neprajných a často až neľudských komentárov pod takýmito citlivými príspevkami sme oslovili psychologičku Evu Klimovú. Tá upozornila na to, že sociálne siete v takýchto prípadoch odhaľujú to, čo v ľuďoch je. "Vytvárajú ľuďom priestor prejaviť sa. Povedať veci ´zoči-voči´nikomu asi nikdy tak nepovedali. Anonymita, fyzická vzdialenosť, absencia bezprostrednej reakcie druhého človeka a pocit, že som len jeden z tisícov komentujúcich, veľmi znižujú zábrany," tvrdí psychologička.
Efekt "zníženej empate" podporuje aj to, že takýto komentujúci nevidí tvár toho druhého, jeho strach, bolesť ani reakciu na svoje slová, vysvetľuje Klimová. "Empatia sa tak zapája podstatne menej, než keby ten istý človek sedel oproti nám."
Okrem toho pri verejne známych ľuďoch k tomu pridáva ešte jeden zvláštny jav: "Časť ľudí prestane oddeľovať hodnotenie človeka, jeho názorov či predchádzajúceho správania od elementárnej ľudskosti. Môžem s niekým zásadne nesúhlasiť, môže mi byť nesympatický, môžem kritizovať jeho konanie. A napriek tomu mu nemusím priať zlé, rakovinu alebo smrť." Dodáva, že nejde o rezignáciu na kritické myslenie, ale o schopnosť udržať si hranice.
Pod príspevkami o Machovom boji s chorobou sa od užívateľov objavujú viaceré drsné a neprajné komentáre. To podľa psychologičky môže mať viac príčin. Jednou z nich je napríklad prežívanie nespokojnosti či hnevu a ľahostajnosť nad tým, ako si od svojich pocitov uľaví. "Môže za nimi byť hnev, potreba potrestať človeka, ktorého si komentujúci zaradil medzi „tých zlých“, potreba patriť k svojej skupine a demonštrovať jej svoju lojalitu, ale aj obyčajná strata zábran," doplnila s tým, že sociálne siete navyše takéto silné emócie odmeňujú pozornosťou. Ak komentujúci vidí desiatky podobných komentárov, ľahšie tak nadobudne pocit, že takýto spôsob komunikácie je normálny.
Odborníčka z psychologického hľadiska poukazuje aj na tzv. dehumanizáciu: "Ak si z človeka urobíme iba symbol – politika, influencera, „dezoláta“, „liberála“, „konzervatívca“, nepriateľa či predstaviteľa nejakej skupiny – oveľa ľahšie zabudneme, že za tou nálepkou je konkrétny človek. Choroba však nie je politický ani morálny argument."
Zasiahnuť ho môže aj jeden negatívny komentár
Psychologičky sme sa opýtali aj na to, či takéto negatívne reakcie môžu ovplyvniť aj samotného človeka, ktorý boj s chorobou takto verejne priznal. "Závažná diagnóza sama osebe znamená obrovskú psychickú záťaž - neistotu, strach, stratu pocitu kontroly, obavy o rodinu, liečbu aj vlastnú budúcnosť," uviedla Klimová s tým, že aj samotné rozprávanie o tom na verejnosti znamená vystavenie zraniteľnej časti svojho života hodnoteniu tisíckam cudzích ľudí.
Podporné reakcie môžu byť pre daného influencera významným zdrojom sociálnej opory a naopak nenávistné reakcie môžu zvyšovať stres, úzkosť, hnev, pocit ohrozenia či osamelosti. "A niekedy človeka zasiahne nie stovka podporných komentárov, ale práve ten jeden, ktorý mu v najzraniteľnejšej chvíli želá smrť," upozornila odborníčka. Verejne činný človek podľa nej musí počítať s kritikou, no nie so stratou ľudskosti a empatie. "To, ako to zvládne, závisí nielen od jeho odolnosti a stratégie, ktoré zvolí - napríklad komentáre nečítať, ale aj podpory okolia," uzavrela.