Život bez displeja: Experiment s vyše 72-tisíc mladými ľuďmi ukázal silu digitálneho detoxu

BRATISLAVA / Sociálne siete nám síce pomáhajú zostať v kontakte, no zároveň dokážu totálne zahltiť našu psychiku a pozornosť. Čo sa stane, keď ich na čas odložíme? Veľký experiment v Rakúsku, do ktorého sa zapojili desaťtisíce mladých ľudí, priniesol jednoznačné výsledky. Ukázal, že aj krátka pauza od smartfónu dokáže výrazne zlepšiť duševné zdravie a kvalitu života.

Ohromujúce výsledky rakúskeho experimentu

Pred pár mesiacmi sa v Rakúsku uskutočnil masívny experiment, do ktorého sa zapojilo viac ako 72-tisíc mladých ľudí. Ich úloha bola jasná: na tri týždne sa kompletne vzdať svojich smartfónov a sociálnych sietí. Výsledok vedcov aj účastníkov ohromil. Mladým ľuďom sa po vysadení digitálnych technológií výrazne zlepšil spánok, stúpla ich celková psychická pohoda a merateľne im ubudli aj depresívne príznaky.

Otázkou zostáva, ako takýto digitálny detox úspešne preniesť a nastaviť aj v podmienkach bežného života. Každému funguje niečo iné. „Mne najlepšie funguje mať dva telefóny. Jeden, ktorý používam denne a druhý, ktorý používam na sociálne siete, aby som tam nechodil stále, a ten digitálny detox si dávam pravidelne,“ delí sa o svoju osobnú skúsenosť influencer a cestovateľ Milan "Bez Mapy" Bardúň.

Život bez porovnávania sa s virtuálnou realitou

Sociálne siete v nás prirodzene podporujú neustále porovnávanie sa s ostatnými, vytvárajú obrovský tlak na náš vlastný obraz a často v nás vyvolávajú negatívne emócie. Herná vývojárka Katarína Grúliková sa rozhodla pre radikálny krok, sociálne siete nepoužíva už dlhých päť rokov. Podľa jej slov jej to prinieslo obrovskú úľavu.: „Je to príjemný pocit, lebo sa nemám s kým porovnávať. Mne osobne pomohlo tak viac sa sústrediť na seba, sústrediť sa, že niečo ma baví, tak to budem robiť.“

Zároveň však otvorene pomenúva toxický tlak, ktorý tieto platformy na ľudí vyvíjajú: „Mám potrebu sa ukazovať, aj keď na to nemám. Radšej sa zadĺžim, robím si problémy.“ hovorí Grúliková.

Tento fenomén potvrdzujú aj odborníci. Platformy sú totiž zámerne nastavené tak, aby v nás bičovali emócie. „Ten negatívny a ten viac emočne zafarbený obsah viac predáva, tak nám ho tie platformy doslova pretláčajú.“  hovorí Michal Božík, psychológ a vedec z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Prečítajte si tiež

Meta čelí obžalobe. Podľa prepustených zamestnancov ich vyhodila umelá inteligencia

​Keď sa vypneš, algoritmus ťa potrestá

Pravidelné pauzy od online sveta si ordinujú aj ľudia, ktorých sociálne siete priamo živia. Pre influencerov však digitálny detox neznamená len jednoduché odloženie telefónu do zásuvky. Algoritmy sociálnych sietí totiž striktne zvýhodňujú nepretržitú a pravidelnú aktivitu. Ak tvorca na chvíľu zmizne, platforma ho po návrate potrestá tým, že jeho príspevky ukáže oveľa menšiemu počtu ľudí.

Svoje o tom vie aj známy cestovateľský influencer Milan „Bez Mapy“ Bardún, ktorý si dal od sociálnych sietí dvojtýždňový odpočinok. Počas neho však úplne neoddychoval. „ Ja som si dal odpočinok od sociálnych sietí, ale content som si ďalej tvoril a vypublikoval som ho po návrate. Keď niečo potom začnete pridávať, môže to mať nízke dosahy.“ 

Okrem straty dosahov musel po návrate čeliť aj nepríjemnému psychickému tlaku. „Keď som bol dva týždne bez sociálnych sietí, tak som mal trochu úzkosť vrátiť sa späť a opäť čeliť negatívnym komentárom, porovnávaniu,“ priznáva otvorene Bardún.

Syndróm hľadania „obsahu“ v bežnom živote

Pauza od sociálnych sietí síce dokáže zastaviť okamžité publikovanie príspevkov, no nedokáže len tak jednoducho vypnúť spôsob, akým ľudia nad svojimi zážitkami premýšľajú. Psychológovia aj tvorcovia sa zhodujú, že bežné situácie už podvedome neprežívame čisto pre daný moment, ale automaticky v nich hľadáme zaujímavý vizuálny materiál.

Tento filter neustáleho premýšľania nad možným online obsahom potvrdzuje aj Milan Bardún: „Nedokážem už žiadnu cestu prežiť bez toho, aby som myslel na to, že toto by mohlo byť zaujímavé pre mojich sledovateľov.“ Rovnakým syndrómom dnes totiž trpia aj úplne bežní používatelia smartfónov. „Keď fotím fotku, tak sa pozerám, že toto by sa dalo dať na sociálne siete.“ uzatvára psychológ Michal Božík.