Všeobecný lekár od pacientky žiadal za nález osem eur. Ombudsman: Nemal na to nárok

BRATISLAVA / Za lekársky nález potrebný na účely integrovanej posudkovej činnosti pacient platiť nemá. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský na to upozornil po prípade ženy, od ktorej všeobecný lekár požadoval osem eur za vyplnenie nálezu pre konanie pred úradom práce. Téma opäť otvára širšiu otázku poplatkov v ambulanciách. Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth v relácii Štúdio 24 však upozornil, že zdravotníctvo podľa neho nikde na svete nie je bezplatné a Slovensko potrebuje jasne stanoviť, ktoré výkony hradí poistenie a za ktoré môže platiť pacient.

Lekár žiadal od pacientky osem eur

Na verejného ochrancu práv sa obrátila žena, od ktorej všeobecný lekár požadoval osem eur za vyplnenie lekárskeho nálezu potrebného ku konaniu pred úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa Dobrovodského však takúto úhradu nemá znášať posudzovaná osoba.

„Vzhľadom na túto skúsenosť považujem za potrebné upozorniť pacientov aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, že zdravotné výkony vykonávané na účely posudkovej činnosti sa síce poskytujú za úhradu, túto úhradu však neplatí posudzovaná osoba,“ upozornil verejný ochranca práv.

Prečítajte si tiež

Ani jeden okres nemá dosť špecialistov. Lekárov do ambulancií takmer nič neláka

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti totiž zdravotný výkon uhrádza poskytovateľovi príslušný správny orgán. Lekár preto nemá požadovať peniaze od človeka, ktorého sa posudzovanie týka. Toto pravidlo je podľa ombudsmana uvedené aj priamo v poučení na tlačive „Lekársky nález na účely integrovanej posudkovej činnosti“.

Dobrovodský zdôrazňuje, že pacient by sa nemal dostať do situácie, keď mu lekár odmietne potrebné tlačivo vyplniť alebo vydať, pokiaľ nezaplatí.

„Pacient by preto nemal byť postavený pred voľbu, že bez zaplatenia poplatku lekár potrebné tlačivo nevyplní alebo mu ho nevydá. Zákonný spôsob financovania týchto výkonov nemožno prenášať na človeka, ktorý žiada o integrovaný posudok,“ uviedol.

Prečítajte si tiež

Experti varujú: Slovenské zdravotníctvo nie je pripravené na starnutie populácie

Pacient neplatí ani za PN či potvrdenie o potrebe ošetrovania

Podobný princíp platí aj pri zdravotných výkonoch vykonávaných na účely sociálneho poistenia. Ide napríklad o vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, potvrdenia o potrebe ošetrovania či lekárskeho nálezu, ktorý si vyžiada posudkový lekár. Tieto výkony uhrádza poskytovateľovi priamo Sociálna poisťovňa, a lekár preto nemá požadovať ich zaplatenie od poistenca.

Ombudsman však zároveň upozorňuje, že z toho nemožno vyvodiť, že každý administratívny úkon alebo potvrdenie vystavené lekárom musí byť pre pacienta bezplatné. Rozhodujúce je, na aký účel sa výkon vykonáva a či zákon určuje iný subjekt, ktorý ho má lekárovi zaplatiť.

Práve nejasnosti okolo toho, čo môže ambulancia od pacienta požadovať, sú dlhodobou témou. Dobrovodský sa poplatkom venoval aj vo svojej mimoriadnej správe, ktorú predložil parlamentu. Na problém sa v relácii Štúdio 24 pýtala prezidenta Asociácie súkromných lekárov SR Mariána Šótha moderátorka Dana Čapkovičová.

Šóth: Zdravotníctvo nikde na svete nie je bezplatné

Šóth súhlasí s tým, že pravidlá treba upratať. Zároveň však odmieta predstavu, že všetky výkony v zdravotníctve môžu byť jednoducho poskytované pacientom bez akejkoľvek úhrady.

„To je absolútne pravdivá veta, pretože nemôžeme si tu klamať. Zdravotníctvo nikde na svete nie je bezplatné,“ povedal v Štúdiu 24. Podľa neho by malo byť presne stanovené, čo pacientovi hradí systém verejného zdravotného poistenia, čo môže byť spoplatnené a ktoré služby si pacient hradí v plnej výške.

Prečítajte si tiež

Obrovský problém slovenského zdravotníctva: Strácame sestry. Nejde len o platy

Šóth zároveň upozornil na ekonomickú situáciu ambulancií. Podľa neho nestačí určitý výkon označiť za bezplatný pre pacienta – musí byť zároveň nastavené financovanie tak, aby jeho reálne náklady dostal poskytovateľ uhradené z verejných zdrojov. Ak platby zo zdravotného poistenia nepokrývajú reálne náklady na výkony, ambulantní poskytovatelia podľa Šótha musia hľadať iné zdroje na financovanie svojej prevádzky.

„Tak ako nemôže niekto povedať, že všetko je bezplatné, tak nech povie, z akých peňazí to ten poskytovateľ má uhradiť,“ povedal Šóth.

Ak má pacient pochybnosti o tom, či od neho lekár požaduje peniaze oprávnene, môže sa obrátiť na príslušný samosprávny kraj podľa toho, kde ambulancia pôsobí. Práve samosprávny kraj môže postup poskytovateľa preveriť a posúdiť, či bola požadovaná úhrada v súlade so zákonom.