Analýzy 24: Systém schvaľovania výnimkovej liečby bol rigidný, tvrdí Svoboda

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Ambíciou liekovej novely je aj zabrániť reexportu liekov. Dokončia sa rozostavané nemocnice? A pomohol by našim deťom zákaz sociálnych sietí? O týchto témach v relácii Analýzy 24 s moderátorkou Luciou Stráňavovou diskutovali poslanci NR SR Zdenko Svoboda (Hlas-SD) a Tomáš Szalay (SaS).

Lieková novela a kontroverzný reexport

Jednou z kľúčových tém bola nedávno schválená rozsiahla lieková novela, ktorej ambíciou je okrem iného aj zabrániť reexportu liekov a zlepšiť prístup k modernej liečbe. Poslanec Zdenko Svoboda z Hlasu-SD ju vníma ako pozitívny krok pre pacientov. Zdôraznil, že novela je výsledkom rozsiahlej diskusie s približne 50 stretnutiami a prináša nové prístupy k inovatívnej liečbe, zároveň však rieši aj reexport a falšovanie receptov. Posledná spomenutá oblasť bude po novom klasifikovaná ako trestný čin.

Na problematiku reexportu sa však poslanec Tomáš Szalay (SaS) pozrel z iného uhla. Podľa neho reexport sám o sebe nemusí byť nelegálny, keďže lieky sú tovar a podliehajú voľnému pohybu v rámci EÚ. Skutočným problémom tak nie je samotný reexport, ale nedostatok liekov pre slovenských pacientov. Poukázal na to, že „podnikavejší jedinci“ dokázali systém obísť falšovaním receptov, čím sa k liekom dostali a následne ich predali do zahraničia. Práve kontrolu pravosti receptov, ktorú novela zavádza, Szalay považuje za správne rozhodnutie.

Farmakoekonomika liekov

Hoci sa obaja zhodujú na cieli – zabezpečiť pacientom čo najviac liekov za primeranú cenu – Szalay vyjadril obavy z prvého čítania zákona. Jeho problém spočíva v tom, že novela otvára príliš veľa možností pre zaradenie liekov do úhradového systému, hoci u nich nie je preukázaná dostatočná farmakoekonomika. "Pri niektorých liekoch sa ešte nevie, či fungujú, nevieme, či prinášajú to, čo farmaceutické firmy hovoria, že robia," upozornil. To by mohlo viesť k nákupu liekov, ktorých prínos nie je zaručený.

Poslanec Svoboda reagoval, že snahou je priniesť čo najviac inovatívnej liečby pre slovenského pacienta a zároveň očakáva úsporu finančných prostriedkov. Systém schvaľovania výnimočnej liečby bol podľa neho doteraz príliš rigidný. Novela ho má zjednodušiť, aby sa pacient nestal „rukojemníkom systému“. Szalay diskusiu k liekovej novele uzavrel s poznámkou, že je potrebné nefixovať sa len na lieky, ale investovať aj do zdravotníckych prístrojov a lekárov.

Budovanie nemocníc: Kde sú peniaze?

Ďalšou citlivou témou v slovenskom zdravotníctve je stavba nových nemocníc a dokončovanie rozostavaných projektov. Poslanec Svoboda potvrdil, že projekt nemocnice v Prešove je už naprojektovaný a spadá pod gesciu ministerstva obrany. Tomáš Szalay bol k celkovému stavu rozpačitý. Poukázal na to, že projekt vo Vajnoroch je veľmi nejasný a na dokončenie všetkých potrebných nemocníc chýbajú stovky miliónov eur, pričom zdroje na ne v súčasnosti nie sú.

Deti a sociálne siete: Problém, ktorý má riešenia?

Diskusia sa presunula aj do online priestoru, konkrétne k citlivej téme ochrany detí pred negatívnymi vplyvmi sociálnych sietí. Moderátorka otvorila tému otázkou, či je v slovenskej spoločnosti nálada na prijatie opatrení podobných Austrálii, ktorá zakázala prístup na sociálne siete deťom do 16 rokov.

Zdenko Svoboda objasnil, že zámerom nie je zamedziť deťom prístup na internet, ale primárne ich chrániť v online prostredí. Tomáš Szalay však vyjadril značnú skepsu. Sociálne siete označil za nový typ závislosti pre každého a pochyboval o efektivite prípadného zákazu. "Ak si myslíte, že 13-ročné dieťa nedokáže dvoma klikmi obísť ten zámok, ktorý tam plánujete robiť, tak ste v živote nevideli 13-ročné dieťa na internete," uviedol. Pripomenul tiež analógiu s inými zákazmi, ktoré viedli k náhradným riešeniam – ako napríklad zákaz THC, po ktorom sa objavili voľne predávané substitúty v automatoch.

Svoboda na to reagoval, že regulácia by sa dala naviazať na už existujúce systémy, ako sú e-Doklady a e-peňaženka, a dodal, že na príprave takýchto opatrení spolupracujú aj s KDH.