Slovensko starne rekordným tempom. Mladých brzdí strach z budúcnosti

Zdielať na

23.6.2026 Slovensko - aktuality

Slovensko starne rekordným tempom. Mladých brzdí strach z budúcnosti

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívna reportáž

Úbytok obyvateľstva pokračuje

SLOVENSKO / Slovensko sa ocitlo uprostred vážnej demografickej krízy. Počet novonarodených detí dosiahol minulý rok historicky najnižšiu úroveň a odborníci varujú, že nejde len o dôsledok ekonomických problémov. Čoraz výraznejšie sa pod rozhodovaním mladých ľudí o rodičovstve podpisujú obavy z budúcnosti, psychická nepohoda a neistota, či zvládnu úlohu rodiča.

Pôrodnosť klesla ako počas druhej svetovej vojny

Najnovšie údaje Štatistického úradu SR ukazujú, že v roku 2025 prišlo na svet len 42 019 detí. V porovnaní s polovicou 90. rokov ide o pokles približne o tretinu. Výrazne sa znížila aj pôrodnosť prepočítaná na počet obyvateľov. Kým v minulosti pripadalo na 100-tisíc ľudí viac než tisíc novorodencov, vlani ich bolo iba 776.

Podľa odborníkov ide o bezprecedentný vývoj. "Pôrodnosť na Slovensku klesla na najnižšiu úroveň za posledné storočie. Bola nižšia dokonca aj počas druhej svetovej vojny," upozornila riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu SR Zuzana Podmanická.

Dôsledky pocíti celá krajina

Klesajúci počet narodených detí nepredstavuje problém iba z pohľadu populačného vývoja. Menej detí dnes znamená menej ekonomicky aktívnych ľudí v budúcnosti, čo môže výrazne zaťažiť dôchodkový systém, zdravotnú starostlivosť aj verejné financie.

Otázkou preto zostáva, prečo sa mladí ľudia stále častejšie rozhodujú rodičovstvo odložiť alebo ho úplne vypustiť zo svojich životných plánov.

Strach z budúcnosti prevážil nad financiami

Odpovede priniesol Veľký prieskum rodín 2026, ktorý realizovala spoločnosť Uniqa. Výsledky ukázali, že peniaze nie sú jediným ani najvýznamnejším dôvodom nízkej pôrodnosti.

Až dve tretiny bezdetných párov deklarovali, že by v budúcnosti chceli mať potomkov. Napriek tomu mnohí váhajú. Hlavnou prekážkou je neistota z vývoja sveta. Obavy z toho, v akom prostredí budú ich deti vyrastať, priznalo 71 percent respondentov. Takmer 80 percent opýtaných zároveň vyjadrilo strach z možného globálneho konfliktu.

Podľa riaditeľa Ligy za duševné zdravie Andreja Vršanského ide o prirodzený dôsledok atmosféry, ktorú mladí ľudia vnímajú. Ak si sami nevedia predstaviť, čo ich čaká o niekoľko rokov, rozhodnutie priviesť na svet dieťa sa pre nich stáva oveľa náročnejším.

Mnohí pochybujú, že budú dobrými rodičmi

Významným faktorom sú aj pochybnosti o vlastných schopnostiach. Takmer polovica mladých ľudí si nie je istá, či by dokázala byť dobrým rodičom.

Za týmito pocitmi sa často skrýva psychická záťaž, strach zo zlyhania a presvedčenie, že moderné rodičovstvo si vyžaduje takmer dokonalosť. Vršanský upozorňuje, že spoločnosť začala na výchovu detí nazerať podobne ako na pracovný výkon.

Rodičia sú podľa neho pod neustálym tlakom zabezpečiť deťom množstvo aktivít, vzdelávania a rozvoja. Často pritom zabúdajú, že podstatou rodičovstva nie sú splnené úlohy, ale kvalitne strávený čas a budovanie vzťahu s dieťaťom. Práve predstava neustáleho výkonu môže mnohých od rodičovstva odrádzať.

Mladí nechcú menej rodiny, ale viac istoty

Generálny riaditeľ spoločnosti Uniqa Rastislav Havran zdôrazňuje, že súčasný trend nemožno interpretovať ako odmietanie rodinného života.

Podľa neho ide skôr o signál, že mladí ľudia potrebujú väčší pocit bezpečia a stability. Hľadajú istotu vo vzťahoch, zdravotnom zabezpečení aj v ekonomickej situácii a chcú mať pocit, že v náročných životných momentoch nezostanú bez podpory.

Dôležitú úlohu zohráva aj rodinné prostredie, v ktorom vyrastali. Psychologička Nela Ďuríková z Ligy za duševné zdravie upozorňuje, že skúsenosti z detstva výrazne ovplyvňujú predstavy o vlastnej budúcej rodine.

Ľudia, ktorí vyrastali v konfliktnom alebo nestabilnom prostredí, si podľa nej môžu niesť obavy z rodičovstva aj do dospelosti. Zároveň však dodáva, že negatívne skúsenosti nemusia určovať celý život. Mladí dnes čerpajú vzory aj zo svojich partnerských vzťahov, priateľov či prostredia sociálnych sietí.

Realita bývania a práce mení plány

Hoci psychologické faktory získavajú na význame, ekonomická situácia zostáva dôležitou súčasťou problému. Viac než polovica slovenských domácností považuje financie za faktor, ktorý oslabuje ich pocit stability a bezpečia.

Najmä vysoké ceny bývania, rastúce náklady na energie a každodenné výdavky spôsobujú, že mnohí mladí odkladajú založenie rodiny na neskôr.