Ústavný súd rozhodol: Vláda musí požiadať o vyslovenie dôvery bez zbytočného odkladu

BRATISLAVA/KOŠICE / Ústavný súd SR rozhodol v spore o výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Konštatoval, že ak sú splnené podmienky dlhovej brzdy, vláda musí požiadať parlament o vyslovenie dôvery bez zbytočného odkladu. Ešte pred verdiktom pritom kabinet schválil svoje stanovisko k návrhu skupiny poslancov, materiál však vláda nezverejnila.

„Ak vláda, ktorej bola oznámená skutočnosť prekročenia hranice verejného dlhu prostredníctvom oficiálnych údajov Eurostatu, túto povinnosť ignoruje alebo obchádza, nejde len o porušenie konkrétneho zákonného príkazu, ale o zásah do samotnej podstaty parlamentnej demokracie. Takéto konanie znamená, že vláda sa vedome vyhýba politickej kontrole zo strany parlamentu v momente, keď je táto kontrola z ústavného hľadiska najviac potrebná,“ uvádza sa v podaní na Ústavný súd SR.

Ústavný súd vyložil pravidlá dlhovej brzdy

Ústavný súd SR v stredu (17.6.) rozhodol o návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady SR, ktorí žiadali výklad ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Spor sa týkal otázky, kedy presne vzniká vláde povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery po prekročení hraníc stanovených dlhovou brzdou.

Súd vo svojom výklade uviedol, že ak vláda zistí, že výška dlhu dosahuje alebo presahuje hranicu, s ktorou zákon spája povinnosť požiadať o dôveru, musí tak urobiť „bez zbytočného odkladu“. Podľa Ústavného súdu to znamená okamžité aktívne konanie vlády bez neodôvodnenej nečinnosti. Zároveň zdôraznil, že ústava ani zákon o rozpočtovej zodpovednosti neposkytujú vláde lehotu 30 dní na podanie takejto žiadosti.

Vláda schválila stanovisko, obsah zostáva utajený

Ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu SR rokovala vláda, ktorá schválila materiál s názvom „Návrh vyjadrenia vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o výklade“ príslušných ustanovení zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Materiál predložil minister spravodlivosti a vláda ho schválila uznesením číslo 264/2026. Jeho obsah však verejnosť nepozná. Pri dokumente je totiž uvedené, že ide o nezverejňovaný materiál podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Práve názov materiálu naznačuje, že išlo o oficiálne stanovisko kabinetu k návrhu poslancov, o ktorom rozhodoval Ústavný súd SR.

Fico tvrdil, že termín nie je jasný

Téma sa dostala do centra pozornosti už minulý rok, keď Rozpočtová rada uviedla, že vláda musí žiadať parlament o vyslovenie dôvery, keďže jej to káže zákon o rozpočtovej zodpovednosti. V marci tohto roku premiér Robert Fico vyhlásil, že vláda sama nepožiada o vyslovenie dôvery napriek tomu, že to podľa opozície vyplýva z dlhovej brzdy. Premiér pritom argumentoval, že neexistuje presný pokyn, ktorý by určoval konkrétny okamih podania žiadosti o dôveru. Očakával zároveň, že Ústavný súd sa bude musieť vyjadriť k tomu, ako treba zákon vykladať.

O výklad zákona požiadala skupina opozičných poslancov. Podľa navrhovateľov konanie vlády, ktorá nepožiadala parlament na jeho schôdzi 25. novembra až 12. decembra 2025 o vyslovenie dôvery, „predstavuje porušenie princípu parlamentnej demokracie, princípu politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu v ich materiálnom význame“.

Najnovšie rozhodnutie súdu tak stanovilo, že vláda musí konať bez zbytočného odkladu a bez prvkov neodôvodnenej nečinnosti. Rovnako bez zbytočného odkladu musí po podaní žiadosti konať aj parlament a o dôvere rozhodnúť.

Podľa Ústavného súdu navyše povinnosť požiadať o vyslovenie dôvery môže vzniknúť v kalendárnom roku len raz, pričom opätovne vzniká po ďalšom pravidelnom zverejnení údajov o výške slovenského dlhu Eurostatom. Eurostat vydal 21. októbra 2025 správu, podľa ktorej bol verejný dlh Slovenska 59,7 percenta HDP.