Prečo je Panna Mária sedembolestná? Za názvom patrónky Slovenska sa skrýva silný príbeh
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Pre mnohých je 15. september predovšetkým dňom pracovného pokoja, jeho pôvod však siaha hlboko do kresťanskej tradície. Slovensko si v tento deň pripomína Sedembolestnú Pannu Máriu, svoju hlavnú patrónku. Prečo práve „sedembolestnú“, akých sedem bolestí mala podľa tradície prežiť a prečo má jej sviatok u Slovákov také silné postavenie?
Katolícky kalendár pripomína 15. septembra Pannu Máriu ako matku, ktorá sprevádzala svojho syna od detstva až po jeho smrť na kríži. V slovenskej liturgii má tento deň dokonca hodnosť slávnosti a nesie názov Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska. Samotný sviatok však nie je iba slovenskou záležitosťou. Katolícka cirkev si 15. septembra pripomína Pannu Máriu Bolestnú aj v ďalších krajinách. Pápež Pavol VI. ho opisoval ako príležitosť pripomenúť si Máriu stojacu pri svojom ukrižovanom synovi.
Prečo práve Sedembolestná?
Názov súvisí so siedmimi udalosťami z Máriinho života, ktoré kresťanská tradícia vyčlenila ako jej najväčšie bolesti. Vatikánsky dokument o ľudovej zbožnosti vysvetľuje, že kresťanská tradícia postupne vyzdvihla sedem konkrétnych bolestných okamihov a vytvorila z nich pobožnosť známu ako sedem bolestí Panny Márie. Nejde pritom o tvrdenie, že Mária počas života trpela iba sedemkrát.
Sedmička má v biblickej tradícii význam plnosti a úplnosti. Sedem bolestí tak symbolicky zhŕňa utrpenie matky, ktorá sleduje osud svojho dieťaťa a napokon jeho smrť.
Prvá bolesť prichádza už krátko po Ježišovom narodení. Keď ho Mária s Jozefom priniesli do jeruzalemského chrámu, starec Simeon jej podľa Lukášovho evanjelia predpovedal, že jej dušu prenikne meč. Nasledoval útek do Egypta pred kráľom Herodesom a neskôr strata dvanásťročného Ježiša počas návštevy Jeruzalema.
Posledné štyri bolesti sú spojené s koncom Ježišovho života: Mária sa s ním stretáva na krížovej ceste, stojí pod krížom pri jeho smrti, prijíma jeho telo po sňatí z kríža a napokon je prítomná pri jeho pochovaní. Práve obraz matky s mŕtvym synom v náručí poznáme ako Pietu. A tá má pre slovenskú tradíciu mimoriadny význam.
Sedem bolestí Panny Márie
Tradične sa teda pripomínajú tieto udalosti:
- Simeonovo proroctvo – Mária počuje predpoveď utrpenia.
- Útek do Egypta – rodina musí s malým Ježišom utekať pred Herodesom.
- Strata dvanásťročného Ježiša – Mária a Jozef ho tri dni hľadajú v Jeruzaleme.
- Stretnutie s Ježišom na krížovej ceste.
- Ukrižovanie a Ježišova smrť.
- Sňatie Ježišovho tela z kríža.
- Uloženie Ježiša do hrobu.
Spoločným menovateľom teda nie je iba Máriina vlastná bolesť. Ide najmä o bolesť matky, ktorá nedokáže utrpeniu svojho dieťaťa zabrániť, ale neopúšťa ho. Aj slovenská liturgia 15. septembra zdôrazňuje práve tento obraz: Mária stojí pri ukrižovanom Ježišovi a zostáva s ním v jeho utrpení.
Prečo sviatok pripadá práve na 15. septembra?
Dátum nie je náhodný. Sviatok Panny Márie Bolestnej nasleduje deň po sviatku Povýšenia Svätého kríža, ktorý pripadá na 14. septembra. Dvojica sviatkov je teda zámerne prepojená: jeden upriamuje pozornosť na Kristov kríž a druhý na jeho matku stojacu pod ním. Ján Pavol II. toto spojenie vysvetľoval ako dve liturgické slávenia, ktoré veriacich vedú na Kalváriu – najskôr ku krížu a následne k Márii, ktorá bola pri ňom.
Úcta k Máriiným bolestiam je však oveľa staršia. Sviatok sa v priebehu stáročí menil a rozširoval. Pápež Pius VII. v roku 1814 rozšíril slávenie Panny Márie Bolestnej na celú Cirkev.
Prečo je však Sedembolestná patrónkou práve Slovenska?
Tu vstupuje do príbehu Šaštín. Úcta k bolestnej Márii mala medzi Slovákmi dlhú tradíciu, no jej najvýraznejším centrom sa stal Šaštín-Stráže. Za začiatok tamojšieho pútnictva sa považuje rok 1564. Podľa histórie šaštínskej baziliky dala Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, vyhotoviť sochu Sedembolestnej Panny Márie ako splnenie sľubu po vyslyšaní modlitieb v rodinných problémoch. Sochu umiestnili do kaplnky a ľudia k nej začali putovať.
Národná púť Šaštín-Stráže 2026
Postupne sa zo Šaštína stalo jedno z najvýznamnejších mariánskych pútnických miest na Slovensku. V roku 1762 bol vysvätený tamojší chrám a sochu preniesli na hlavný oltár. O sto rokov neskôr, v roku 1864, sa osláv 300. výročia jej uctievania podľa baziliky zúčastnilo viac ako 120-tisíc pútnikov. V roku 1964 pápež Pavol VI. povýšil šaštínsku svätyňu na baziliku minor a v roku 1966 bola Sedembolestná Panna Mária vyhlásená za hlavnú patrónku Slovenska.
Do Šaštína prišiel aj pápež František
Aký význam má toto miesto pre Slovensko, ukázala aj návšteva pápeža Františka v septembri 2021. Posledný deň svojej návštevy Slovenska strávil práve v Šaštíne. Na sviatok Sedembolestnej tam celebroval omšu, na ktorej sa podľa Vatikánu zúčastnilo približne 60-tisíc veriacich. Sedembolestnej zároveň venoval Zlatú ružu. Pápež sa pri svojej návšteve prihovoril k Márii aj ako k „úteche zarmútených“. A práve v tom možno hľadať aj širší význam sviatku.
Pozrite si video z návštevy pápeža Františka v Šaštíne:
Nie je to oslava bolesti
Sedembolestná totiž nemá predstavovať oslavu utrpenia. V centre tradície je skôr človek, ktorý napriek bolesti zostáva nablízku druhému. Mária podľa kresťanského príbehu nemôže odstrániť utrpenie svojho syna. Nemôže zastaviť jeho cestu na kríž ani jeho smrť. Môže však zostať pri ňom. Pre veriacich preto predstavuje obraz vytrvalosti, súcitu a nádeje v situáciách, keď človek nedokáže okolnosti zmeniť.
Aj preto sa tento stáročný náboženský motív dá čítať veľmi jednoducho aj dnes – cez skúsenosť rodiča, ktorý sa bojí o svoje dieťa, človeka, ktorý sprevádza chorého blízkeho, alebo rodiny, ktorá sa musí vyrovnať so stratou. A práve Sedembolestná – matka, ktorá napriek siedmim veľkým bolestiam zostala pri svojom synovi – sa stala jedným z najsilnejších náboženských symbolov Slovenska.