U prezidenta diskutovali opoziční aj koaliční politici. Očakávané sú legislatívne zmeny

BRATISLAVA / V Prezidentskom paláci sa vo štvrtok (9.4.) rokovalo o tom, ako pripraviť Slovensko na nové bezpečnostné hrozby a či súčasná legislatíva dáva štátu aj ozbrojeným silám dostatočné právomoci na reakciu. Okrúhly stôl zvolal prezident Peter Pellegrini, ktorý po diskusii podpísal aj strategický plán ozbrojených síl „Štefánik“. Zástupcovia koalície aj časti opozície sa zhodli, že bezpečnostné zákony si vyžadujú revíziu, konkrétna forma zmien však zatiaľ nie je jasná.

U prezidenta sa rokovalo o nových hrozbách, Matoviča nepozval

Prezident Peter Pellegrini po rokovaní zdôraznil, že bezpečnosť krajiny nemá byť predmetom politického súperenia. Podľa neho ide o tému, na ktorej by mala existovať zhoda naprieč politickým spektrom, pretože sa týka ochrany územnej celistvosti Slovenska aj bezpečnosti jeho obyvateľov.
Na rokovaní sa zúčastnili aj minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS), podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD), poslanci parlamentu Richard Glück (Smer-SD), Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), Juraj Krúpa (SaS), Viliam Karas (KDH) a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko.

Prezident však nepozval zástupcov Hnutia Slovensko. Vysvetlil to tým, že stranu na čele s Igorom Matovičom nepovažuje za partnera na takýto typ diskusie a ide podľa neho o jeho autonómne rozhodnutie.

Pellegrini zároveň podpísal strategický plán ozbrojených síl „Štefánik“, ktorý podľa neho poukázal aj na medzery v súčasnej legislatíve. Prezident pripomenul, že vedenie armády na potrebu úprav upozorňuje už dlhší čas, no doteraz na to politická reprezentácia nereagovala.

Koalícia hovorí o konštruktívnej debate

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) označil rokovanie za prevažne konštruktívne. „Je to téma v záujme celej krajiny. Diskusia bola vo väčšine konštruktívna,“ povedal. Podľa neho bolo cieľom debaty zistiť, či dnes platná legislatíva postačuje na zvládanie nových bezpečnostných výziev.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) potvrdil, že výsledkom by mal byť spoločný návrh, na ktorom sa budú podieľať aj parlamentné výbory. „Ide o to, aby mohli byť ozbrojené sily efektívne, keď sa snažíme nasadzovať väčší počet protivzdušných systémov,“ uviedol. Zároveň naznačil časový horizont. Podľa neho by základný smer riešenia mohol byť jasný do leta.

Náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko sa vyjadril, že armáda potrebuje „vytvoriť priestor a čas pre prípravu ozbrojených síl a ich efektívne nasadenie“. Zdôraznil, že ozbrojené sily potrebujú jasne určené právomoci aj zodpovednosť v situáciách, keď by bolo potrebné reagovať na nové typy hrozieb.

Prečítajte si tiež

Opozícia kritizuje rómskeho splnomocnenca. Hovorí o „ryžovaní za štátne“

Opozícia prišla tiež, žiada odborné testovanie

Zástupcovia opozície sa na rokovaní zúčastnili a zhodujú sa na tom, že bezpečnostná legislatíva je v mnohých častiach zastaraná. Zároveň však odmietajú unáhlené riešenia a presadzujú odbornú diskusiu založenú na konkrétnych modelových situáciách.

Poslanec Juraj Krúpa (SaS) hodnotí stretnutie s prezidentom z pohľadu opozície ako úspešné. „Môžme konštatovať, že nejaké ambície zmeny ústavy sú v podstate zo stola,“ uviedol.

Podľa SaS ide o významné víťazstvo zdravého rozumu, keďže strana od začiatku upozorňovala, že snaha meniť ústavu a zaviesť nový mimoriadny stav by mohla viesť k obmedzovaniu práv a slobôd občanov. Krúpa zároveň zdôraznil, že existovala legitímna obava zo zneužitia takéhoto nástroja. „Panovala tu reálna obava, že by koalícia mohla tento stav zneužiť. To je pre nás absolútne neakceptovateľné. O to viac, keď si spomenieme, ako tí istí politici počas pandémie protestovali proti opatreniam, ktoré chránili zdravie ľudí,“ dodal poslanec. Zároveň pripustil, že bezpečnostná legislatíva je v súčasnosti zastaraná a potrebuje modernizáciu.

Prečítajte si tiež

Audit nemocníc rozvíril spor. Opozícia hovorí o „divadle“, Fico o šokujúcich zisteniach

Potrebu reformy zastaranej legislatívy potvrdil aj poslanec za Progresívne Slovensko Tomáš Valášek. Na stretnutí zároveň vyzval prezidenta, aby jednoznačne pomenoval, voči komu sa má Slovensko brániť a koho sa mal týkať navrhovaný stav ohrozenia. Poukázal pritom na to, že premiér Robert Fico (Smer-SD) vo svojom prejave na Slavíne opätovne spochybňoval spojencov, členstvo v EÚ a prezentoval nejasné predstavy o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska.

„My máme jasno v tom, že to ohrozenie prichádza z východu. Vyzval som prezidenta, aby sa k tejto veci postavil osobne a jasne aj dnes. Sľúbil, že bude garantom našej geopolitickej orientácie na západ a že bude chrániť naše členstvo v NATO,“ dodal Valášek.

Kresťanskí demokrati odmietajú zavedenie inštitútu „stavu ohrozenia“, a to aj po rokovaní s prezidentom Petrom Pellegrinim. Za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) prezentoval nesúhlasný postoj podpredseda Viliam Karas. Zároveň však hnutie ponúklo prezidentovi konštruktívnu spoluprácu, najmä prostredníctvom preverenia pripravenosti štátu na vojenské hrozby. KDH by naopak podporilo úpravu legislatívy, ktorá by jasne definovala kompetencie pri zostreľovaní dronov.

Pozrite si reakcie koaličných aj opozičných poslancov po diskusii za okrúhlym stolom:

Forma zatiaľ nie je jasná, pripraviť ju majú výbory

Zatiaľ nie je jasné, či výsledkom bude zmena ústavy alebo len novelizácia bežných zákonov. Koaliční politici pripustili aj možnosť ústavnej zmeny, ak by sa ukázalo, že bez nej nie je možné upraviť právomoci armády dostatočne efektívne.

Opozícia je v tomto opatrnejšia.  Spoločný menovateľ však účastníci našli v tom, že o ďalšom postupe majú rozhodnúť odborné simulácie a následne parlamentné výbory. Práve tie by mali pripraviť spoločný návrh. Podľa Kaliňáka by základný legislatívny rámec mohol byť na stole do leta.

Ďalším krokom však má byť séria odborných cvičení a modelových situácií, na ktorých sa preverí, či sú súčasné zákony dostatočné. Ide napríklad o scenáre narušenia vzdušného priestoru dronom či raketou alebo situáciu, keď by sa k hraniciam Slovenska priblížila ozbrojená polovojenská skupina. Cieľom má byť zistiť, čo dnes armáda podľa platnej legislatívy môže urobiť, čo nemôže a kde sú slabé miesta systému.