Zonácia národných parkov prehlbuje spory: Štát a vlastníci lesov sa nezhodujú

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SLOVENSKO / Zonácia národných parkov vyvoláva ďalšie spory. Medzi dotknutými stranami však panujú rozdielne názory. Zástupcovia štátu a vlastníkov lesov sa stretli s Európskou komisiou. Podľa vlastníkov má komisia stále nové pripomienky.

Spor o bezzásah a rokovania s komisiou

"My nie sme proti bezzásahu, ale musí byť skutočne reálny. Musí byť odôvodnený," hovorí Milan Ovseník, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov. "Sedeli sme aj s neštátnym sektorom, ktorý je viac ako 50 % zastúpený v národných parkoch," tvrdí Filip Kuffa, tajomník MŽP SR.

Ako má fungovať zonácia

Zonácia má rozdeliť národné parky na územia s rôznym stupňom ochrany, od prísne chránených až po tie, kde bude možné hospodárenie. "On ovce nemôže mať, lebo je to zakázané v zmysle zákazov pásiem hygienickej ochrany vôd. Ale zubor, ktorý má trojnásobný exkrement, ako má ovca, tak ten tadiaľ môže chodiť," dodáva Ovseník. "Zonácia musí byť, musí spĺňať ako ochranu prírody, tak akceptovanie všetkých ostatných," vysvetľuje Igor Rattaj, spolumajiteľ Tatry Mountain Resort.

Nové pripomienky a spor o ministerstvo

Podľa účastníkov prišla komisia aj s novými pripomienkami. Týkajú sa najmä hlucháňa a ochrany starých lesov. Podľa opozície na tieto pripomienky kývol samotný minister životného prostredia Tomáš Taraba ešte minulý rok počas revízie.

"Vtedy riešil výkupy súkromných pozemkov v národných parkoch. Vtedy riešil U. S. Steel Košice," reaguje Tamara Stohlová, PS, poslankyňa NR SR. "Spýtali sa: Napíšte nám, že súhlasíte. Nenapíšem v živote, že súhlasím. Napíšem, že beriem na vedomie," dopĺňa Kuffa. "Pre míľnik, ktorý máme v apríli splniť, musia byť schválené zonácie národných parkov, a to tak, aby v tej najprísnejšej zóne boli všetky územia, ktoré sú chránené z pohľadu hlucháňa," hovorí Stohlová.

Vlastníci pozemkov a podmienky ochrany

Vlastníci sa bránia, že sa svojich pozemkov nechcú vzdať. "A 700 hektárov sme ponúkli, nech sú v zóne A a B, čo aj národný park akceptoval. My sme si vytvorili normálny kompromis," dodáva Rattaj. "Dohoda tam prišla na rozporovom konaní. Jasne bolo povedané, že tam, kde súhlas vlastníka nie je, sa zvyšovať stupeň ochrany nebude," reaguje Daniel Užák, OZ Partnerstvo pre prírodný park Krivánska Malá Fatra.

Dopady na turizmus a hospodárenie

Ak by územia prešli do vyššieho stupňa ochrany, problémom by bol aj turizmus, obrábanie pôdy či pasenie dobytka. "Podľa zákona je tam, kde bola pôda, respektíve územia, ktoré boli zasiahnuté človekom, by mali ísť podľa zákona do D zóny. Musíme sa všetci skĺbiť, ináč by sme museli rozsekať národný park a povedať: toto už národný park nebude. A toto bude. To nikto nechce," tvrdí Rattaj.