Žilinka predložil podnet na zmenu Trestného zákona, navrhuje sprísniť daňové podvody

BRATISLAVA / Generálny prokurátor Maroš Žilinka navrhuje sprísniť trestanie daňových podvodov. Využil pritom svoje zákonné oprávnenie a predložil predsedovi Národnej rady SR podnet na zmenu Trestného zákona aj zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Cieľom má byť „účinnejší a efektívnejší boj proti daňovej trestnej činnosti a ochrana finančných záujmov Slovenskej republiky a Európskej únie“.

Pokles stíhaných po novele

Žilinka svoj návrh odôvodňuje štatistikami Generálnej prokuratúry. Podľa nich po novelách Trestného zákona z roku 2024 výrazne klesol počet stíhaných aj obžalovaných osôb za daňový podvod.

„V porovnaní s rokom 2024 bol zistený pokles počtu stíhaných osôb o 48,86 % a počtu obžalovaných osôb o 56,92 %,“ uviedol generálny prokurátor. Podnet podľa neho vychádza zo zhodnotenia postupu orgánov činných v trestnom konaní po legislatívnych zmenách, ktoré vstúpili do platnosti minulý rok.

Prečítajte si tiež

„Je to nehanebnosť.“ Žilinka po 15 minútach odišiel z výboru

Trestnosť už od 700 eur

Najvýraznejšou navrhovanou zmenou je zníženie hranice trestnosti pri neoprávnenom uplatnení DPH alebo spotrebnej dane. V súčasnosti je takýto čin trestný až od sumy prevyšujúcej 20-tisíc eur. Žilinka navrhuje, aby bol trestný už „od malého rozsahu, teda od sumy prevyšujúcej 700 eur“.

Ak by parlament takúto zmenu schválil, znamenalo by to, že aj podstatne menšie daňové podvody by boli riešené v trestnom konaní, nie len ako správne delikty. Okrem toho chce generálny prokurátor rozšíriť definíciu pojmu „škoda“ a „výnos z trestnej činnosti“, ako aj sprísniť podmienky trestnej zodpovednosti páchateľov. Úpravy sa majú dotknúť aj zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, teda aj samotných firiem.

Prečítajte si tiež

Žilinka hovorí o katastrofe v boji proti korupcii. „Menej bicykla, viac práce,“ reaguje Kaliňák

Žilinka využil svoje zákonné oprávnenie 

Generálny prokurátor nemá právo predkladať zákony priamo do parlamentu ako vláda či poslanci. Podľa zákona o prokuratúre však môže Národnej rade SR predkladať podnety na prijatie alebo zmenu právnych predpisov, ak z aplikačnej praxe vyplývajú nedostatky.

Ide o oficiálny legislatívny podnet, ktorý môže byť podkladom na prípravu návrhu zákona. Sám o sebe však neznamená začatie legislatívneho procesu ani automatickú zmenu zákona – o ďalšom postupe rozhodnú poslanci.

Prečítajte si tiež

Žilinka využije svoje oprávnenie v prípade trestnej novely: Obracia sa na Ústavný súd SR

Politický rozmer

Žilinkov návrh prichádza v čase, keď novela Trestného zákona z roku 2024 vyvoláva ostré spory. Vládna koalícia ju obhajovala ako humanizáciu trestov a úpravu trestnej politiky. Kritici naopak upozorňovali, že môže oslabiť boj proti ekonomickej kriminalite.

Generálny prokurátor teraz argumentuje, že pokles počtu stíhaných daňových podvodov je „zásadný“ a vyžaduje legislatívnu reakciu. O tom, či parlament jeho podnet zohľadní, rozhodnú poslanci v ďalšom legislatívnom procese.