"Myslíme na obete, nie na páchateľa," uviedol riaditeľ IPčka Marek Madro po útoku v Staškove
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Po tragickom útoku ôsmaka na Základnej škole v obci Staškov sa k situácii vyjadril aj psychológ a riaditeľ IPčka Marek Madro. Verejnosť vyzýva, aby pozornosť upriamila na obeť a zranených, nie na páchateľa. Zo strany rodičov je podľa jeho slov dôležité s deťmi o tomto incidente komunikovať a ubezpečiť ich, že dospelí urobia všetko preto, aby školy boli naďalej bezpečným prostredím.
Udalosť na základnej škole v Staškove zasiahla žiakov, rodičov aj pedagogický zbor. Podľa psychológa Mareka Madra je však v tejto chvíli dôležité pracovať predovšetkým s následkami, ktoré tragický incident zanechal na obetiach a ďalších deťoch. Madro zároveň vyzýva verejnosť aj médiá, aby sa vyhli vytváraniu pozornosti okolo samotného útočníka. Podľa neho by mala byť prioritou pomoc zraneným, ich rodinám, spolužiakom a učiteľom.
„Veľmi citlivé informovanie je teraz mimoriadne dôležité,“ zdôraznil psychológ s tým, že podobné tragédie Slovensko zažilo aj v minulosti.
Útok na základnej škole v Staškove
Deti potrebujú predovšetkým pocit bezpečia
Incident môže u detí vyvolať strach, neistotu či otázky, na ktoré nebudú vedieť okamžite nájsť odpoveď. Rodičia by preto podľa Madra nemali situáciu pred deťmi zľahčovať, no zároveň by ich nemali zahlcovať vlastnými obavami.
Prvým krokom má byť zistenie, čo dieťa o udalosti vie a ako ju samo vníma. Až následne by s ním mal rodič hovoriť o tom, čo sa stalo.
Dôležitú úlohu podľa psychológa zohráva aj fyzická blízkosť a uistenie. Rodičia by mali deťom dať najavo, že sú pri nich a že dospelí spolu s príslušnými inštitúciami pracujú na tom, aby školy zostali bezpečným prostredím. „Najdôležitejšie je, aby dieťa cítilo, že je v bezpečí,“ vysvetlil Madro.
Zároveň upozornil, že deti môžu na podobnú udalosť reagovať veľmi rozdielne. Niektoré budú plakať alebo prejavia výrazný strach, iné môžu pôsobiť, akoby ich incident príliš nezasiahol. Aj takáto reakcia však môže byť prirodzenou súčasťou zvládania traumatickej udalosti.
Návrat k bežnému režimu môže pomôcť
Rodičia môžu mať po podobnej udalosti prirodzenú potrebu nechať dieťa niekoľko dní doma. Madro však odporúča, aby sa deti podľa možností čo najskôr vrátili k bežnej rutine.
Práve reakcia dospelých môže podľa neho výrazne ovplyvniť, ako bude situáciu prežívať dieťa. Ak dieťa vidí, že rodič je paralyzovaný strachom, môže jeho obavy ešte viac prebrať. Zároveň však upozorňuje, že nie každé dieťa zvládne podobnú skúsenosť rovnakým spôsobom. Pri deťoch, ktoré sú citlivejšie alebo už majú svojho psychológa, odporúča obrátiť sa priamo na odborníka a nastaviť ďalší postup individuálne.
Ak rodičia alebo deti cítia, že situáciu nezvládajú, Madro odporúča vyhľadať odbornú pomoc či kontaktovať krízové linky.
Rizikové správanie treba zachytiť skôr
Psychológ upozornil aj na širší problém. Mladí ľudia podľa neho čelia množstvu psychických a sociálnych problémov a v niektorých prípadoch môžu na pocity krivdy, nespravodlivosti alebo ohrozenia reagovať spôsobom, ktorý predstavuje riziko pre nich aj ich okolie.
Práve preto sa pripravujú systémové mechanizmy na identifikáciu rizikového správania. Ich cieľom však podľa Madra nemá byť označovanie či trestanie detí. Podstatné má byť pochopenie príčin, ktoré k problémovému správaniu vedú.
Ak škola alebo iní odborníci zaznamenajú varovné signály, systém by mal umožniť zapojenie ďalších odborníkov. Na lokálnej úrovni by sa mali hľadať príčiny a možnosti pomoci. Ak miestne kapacity nestačia, prípad má byť možné posunúť na vyššiu, regionálnu úroveň, kde by ho posúdili ďalší odborníci. „Cieľom nie je represia voči dieťaťu. Cieľom je vytvoriť systém, ktorý dokáže zabrániť eskalácii násilia,“ vysvetlil Madro.
Dôležitá bude spolupráca inštitúcií
Jedným z kľúčových prvkov pripravovaných opatrení má byť lepšia spolupráca medzi školami, odborníkmi, samosprávami a ďalšími inštitúciami.
V praxi totiž môže mať každá organizácia k dispozícii iba časť informácií o konkrétnom dieťati. Podnety zo škôl podľa neho pribúdajú. Ide napríklad o prípady šikany, vyhrážok či iných prejavov, ktoré môžu signalizovať vážnejší problém.
Ak ide o podozrenie z trestnej činnosti, polícia má postupovať samostatne. Odborné a ďalšie inštitúcie však zároveň môžu spolupracovať na pláne, ako konkrétnej rodine či dieťaťu poskytnúť potrebnú pomoc.
Do problému vstupuje aj online svet
Novým rozmerom, ktorý podľa Madra nemožno pri práci s deťmi ignorovať, je internetové prostredie.
Deti a mladí ľudia v ňom hľadajú odpovede na svoje otázky, vytvárajú si sociálne väzby a niekedy tam nachádzajú aj obsah, ktorý môže ich obavy alebo frustráciu prehlbovať. Pre odborníkov preto predstavuje výzvu zistiť, čo dieťa v online prostredí hľadá a aké potreby sa tam snaží napĺňať.
Riešením podľa psychológa nie je iba sledovanie či obmedzovanie online aktivít. Dôležité je vytvoriť priestor, v ktorom dieťa nájde dôveryhodného dospelého alebo odborníka schopného reagovať na jeho otázky a problémy aj v reálnom živote.