Rebríček škôl podľa výsledkov žiakov ukázal špičku aj najväčšie zlepšenia

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SLOVENSKO / Nielen štát, ale najmä rodičia chcú vedieť, ktoré školy dokážu žiakov posunúť najďalej. Aj preto Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy porovnal výsledky žiakov základných a stredných škôl na celom Slovensku.

Vedúce pozície

Na vedúcu pozíciu v rebríčku škôl podľa dosiahnutých výsledkov žiakov sa opäť dostala Základná škola (ZŠ) Mudroňova v Bratislave. V kategórii stredných odborných škôl (SOŠ) je na čele Obchodná akadémia na Kukučínovej ulici v Trnave. Medzi gymnáziami dosiahli opäť najlepšie výsledky študenti bratislavského Gymnázia na Grösslingovej ulici. Vyplýva to z údajov Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktoré na utorkovej tlačovej konferencii odprezentoval jeho riaditeľ Dušan Zachar.

Bodovo sa medziročne najviac zlepšili žiaci ZŠ Rudolfa Dilonga v Trstenej, SOŠ na Nerudovej v Hlohovci a Gymnázia v Detve na Štúrovej ulici. Spomedzi ZŠ, ktoré navštevuje viac ako 20 percent žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, obsadila prvenstvo ZŠ Komenského v Smižanoch. Na webovej stránke skoly.ineko.sk možno nájsť výsledky hodnotenia základných a stredných škôl na Slovensku, ako aj ďalšie údaje.

Skokan desaťročia

Skokanom desaťročia medzi základnými školami je Základná škola Staničná v Lozorne. Samotná pani riaditeľka hovorí o tom, že škola je neustále v pohybe. "Snahou našou je učiť deti zážitkom, bádaním a rôznymi metódami. Nielen to klasické učenie, ako sme poznali my," vysvetľuje Nina Krištofová, riaditeľka, ZŠ Staničná Lozorno.

Škola bola prvotným pilotom v kurikulárnej reforme. Majú viacero projektov od rovesníckeho vyučovania, či Veda nie je nuda. Snažia sa tak zatraktívniť fyziku či chémiu. "Deti dostanú postup, dostanú pomôcky, sami sa majú dozvedieť, čo majú robiť a s tým, že učiteľ je ich koordinátorom," hovorí PaeDr. Kristína Belzárová, učiteľka, ZŠ Lozorno.

"Oni nám nepomáhajú, iba nám to ako keby predložia a oni nám nepovedia, že čo robíme a potom to vlastne ako keby sami zistíme," tvrdí Eva, žiačka. "Spolupracujeme a vytvoríme niečo, čo sa dá chytiť, ohmatať. Je to aj príjemný pocit, keď to robíme," dodáva ďalšia žiačka Lilien.

Výsledky aj problémy školstva

Uchopiteľné sú však nielen výsledky žiakov na jednotlivých základných a stredných školách, ale aj problémy. "Výsledky aj v tomto testovaní jednoznačne podporujú myšlienku, že veľká škola má možnosť byť lepšia škola," reaguje Mário Lelovský, 1. viceprezident RÚZ. "Máme školy so strašne nízkym počtom študentov, na ktoré nemáme dostatočný počet odborných učiteľov alebo učiteľov odborných predmetov," informuje Tomáš Drucker, minister školstva.

Prišla však aj kritika na zrušené testovanie piatakov. "Doteraz nemáme náhradu za tieto testovania a tým pádom prichádza verejnosť o drahocenné informácie, ktoré môžu viesť ku kvalifikovanejším rozhodnutiam tak rodičov," hovorí Dušan Zachar, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. "Že sa dočkáme testovania tých 3, 5 a 8. ako je avizované, čo najskôr," dodáva Lelovský.

Hodnotili sa aj vysoké školy

Neporovnávali sa len základné a stredné školy, ale aj vysoké. Tie hodnotili samotní študenti. Pred školstvom však zároveň stoja viaceré výzvy – od plánovanej optimalizácie škôl až po nástup umelej inteligencie.