Nebezpečná choroba viniča sa šíri Slovenskom. V deviatich okresoch platí karanténa
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Na Slovensku sa zvyšuje riziko šírenia nebezpečnej choroby viniča, ktorá môže mať vážne dôsledky pre vinohradníkov aj domácu produkciu vína. V deviatich okresoch preto platí karanténa pre "zlaté žltnutie viniča". Štátny kontrolný ústav v Bratislave nariadil prísne opatrenia, vrátane likvidácie napadnutých rastlín, povinných postrekov proti prenášačovi a kontroly výsadbového materiálu.
Vinohrady na juhu miznú
"No dole na juhu, v Strekove, je to v niektorých lokalitách na zaplakanie, keď musia klčovať celé vinohrady a prichádzajú tým o svoje živobytie," opísal vinohradník Michal Bažalík.
Slovenskom sa rýchlo šíri fytoplazma zlatého žltnutia viniča, nebezpečná karanténna choroba, ktorú prenáša cikádka a ktorú urýchľuje otepľovanie klímy. Ohniskom nákazy sú neraz pusté, zarastené vinohrady.
"Okolo máme kopec zarastených vinohradov, ktoré veľa ráz nemajú vlastníkov," uviedol vinohradník a vinár Martin Pomfy. "Zároveň pusté vinohrady sú už dlhé roky veľkým problémom, kde sa množí divá zver, ktorá nám potom žerie úrodu," pokračoval Bažalík.
Odrezky ako prevencia
Keďže cikádka zvykne naklásť vajíčka a zimovať v dreve, jedným z preventívnych opatrení je aj vynášanie odrezkov z viniča. "Aby sme znížili jej populáciu, potrebujeme to orezané drevo vyniesť z vinohradu a potom ho buď skompostovať, alebo spáliť," dodal Bažalík.
Zlaté žltnutie viniča je len jeden z množstva problémov, s ktorými dennodenne zápasia vinohradníci na Slovensku. Vinohradníci dnes čelia kombinácii globálnych aj lokálnych problémov.
Vo svete ich zasahujú clá USA na vína z EÚ a tiež obmedzenia dovozu do Číny, kde masívne rastú plochy viníc.
Problémy vinohradníkov
- clá z USA na dovozové vína z EÚ
- Čína obmedzuje dovoz vína zo sveta, začala masívnu domácu produkciu
- zlaté žltnutie viniča
- nízka výkupná cena hrozna v SR
- minimálna podpora v SR pre pestovanie hrozna
- minimálna kontrola kvality vína v SR
- minimálna kontrola dovozového vína
- zastaraný zákon o vinohradníctve a vinárstve
- privysoké marže na vína v gastre aj v supermarkete
- cena sezónnej práce a nezáujem o pracovnú pozíciu
- slabý záujem kupovať slovenské vína
- žiadna podpora na propagáciu a vývoz vín z našej krajiny
- turistický ruch orientovaný na víno je nulový
- rozdrobenosť pôdy
- zlý zákon o poľovníctve
- stavebný zákon vs. oplotenie vinohradov
- školstvo nie je orientované na výučbu v téme vinohradníctvo a vinárstvo
- o osude vinohradníctva rozhodujú producenti vína, ktorí nepestujú hrozno
- v SR neexistuje záujem o lokálne dopestované a vyrobené vína
"Nie že by išla útočiť na Európu s vývozom vína, ale oni si tú spotrebu doma nejakým spôsobom naplnia, a tým pádom vína v EÚ zostanú," pokračoval Pomfy.
Prísne nariadenia a karanténa
Najnovšie nariadenie hovorí o tom, že vinár musí vyklčovať celý vinohrad, ak má už napadnutých 20 percent viniča. Ochorenie, ktoré likviduje vinič, sa u nás objavilo prvýkrát pred tromi rokmi. Prvé opatrenia štát zaviedol až toto leto. V karanténe je deväť okresov.
V regióne Strekova dostali vinári vzorky z augusta od ÚKSÚP-u pred týždňom, niektorí na ne ešte čakajú. Bez nich sa nevedia pohnúť. "Vraj úrad a laboratóriá nestíhajú vyhodnocovať vzorky. To, že metodika je na svete, je super, ale nám to nevyrieši problematiku," reagoval vinár zo Strekova Tomáš Kasnyik.
Problémom sú aj neobrábané plochy a hobby vinohradníci – do desiatich árov gazda nemusí registrovať vinohrad. "Naozaj vyčistíme tie vinohrady, ale keď sused to nerobí, vôbec to nemá zmysel a my ich nemôžeme donútiť, aby to urobili," dodal predseda Spolku vinohradníkov a vinárov Strekov, vinár Zoltán Kasnyik.
Menej peňazí v bohatšom regióne
Bratislavský kraj ako najbohatší región Slovenska podľa HDP má nižší prístup k dotáciám z Európskej únie, hoci mnohé odvetvia, vrátane vinohradníctva, z toho v praxi neprofitujú.
"Sme pri Bratislave, máme 40-percentnú dotáciu. Všade inde, od Trnavy ďalej, je to 60, väčšinou 70 až 80 percent. Čo tu my môžeme urobiť, keď s takouto malou podporou máme niečo budovať?" uzavrel Pomfy.